Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Beriete vo svojich plánoch do úvahy Boží zámer?

Beriete vo svojich plánoch do úvahy Boží zámer?

Beriete vo svojich plánoch do úvahy Boží zámer?

OREŠNICA borovicová je sivo-biely spevavý vták, ktorý žije v lesoch západnej časti Severnej Ameriky. Ročne si nazbiera až 33 000 semienok, ktoré zahrabe asi na 2 500 rôznych miestach. Tak sa pripravuje na mrazivé zimné mesiace. Tohto vtáčika vedie ‚vrodená múdrosť‘, aby sa pripravil na budúcnosť. — Príslovia 30:24.

Ľudia majú ešte pozoruhodnejšiu schopnosť. Zo všetkých Jehovových pozemských tvorov iba ľudia majú neporovnateľnú schopnosť poučiť sa z minulosti a vziať toto poučenie do úvahy pri plánoch do budúcnosti. Ako povedal múdry kráľ Šalamún, „mnoho plánov je v srdci muža“. — Príslovia 19:21.

Napriek tomu ľudia všeobecne nemajú inú možnosť než zakladať svoje plány na predpokladoch. Napríklad pri plánovaní činností na zajtra vychádzate z dvoch predpokladov — že zajtra vyjde slnko a že budete nažive. Prvý predpoklad stojí na pevných základoch; ten druhý je už menej istý. Biblický pisateľ Jakub realisticky skonštatoval: „Neviete, aký bude váš život zajtra.“ — Jakub 4:13, 14.

Jehova Boh nemá takéto obmedzenia. On ‚od začiatku vie o konci‘. Jeho zámer, ktorý oznámil, sa uskutoční, nech by sa stalo čokoľvek. „Moja rada bude stáť,“ vyhlasuje, „a urobím všetko, čo je mojím potešením.“ ​(Izaiáš 46:10) Čo sa však stane, ak sú ľudské plány v rozpore s Božím zámerom?

Keď ľudia vo svojich plánoch prehliadajú Boží zámer

Asi pred 4 000 rokmi stavitelia babylonskej veže plánovali zabrániť tomu, aby sa ľudský rod rozšíril po celej zemi. Povedali: „Poďme, postavme si mesto a aj vežu s vrcholom v nebesiach a urobme si slávne meno, aby sme neboli rozptýlení po celom povrchu zeme.“ — 1. Mojžišova 11:4.

No Boží zámer so zemou bol celkom iný. Noachovi a jeho synom dal Boh príkaz: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.“ (1. Mojžišova 9:1) Ako Boh reagoval, keď videl, aké plány majú títo buriči z Bábelu? Zmiatol ich jazyk, takže už nemohli medzi sebou komunikovať. K čomu to viedlo? „Jehova [ich] odtiaľ rozptýlil po celom zemskom povrchu.“ ​(1. Mojžišova 11:5–8) Stavitelia babylonskej veže boli nútení poučiť sa: Keď sú ľudské plány a Boží zámer v rozpore, „Jehovova rada, tá bude stáť.“ ​(Príslovia 19:21) Ovplyvňujú takéto poučenia z minulosti váš život?

Pochabosť istého bohatého muža

Vy zrejme neplánujete postaviť vežu, no mnohí dnes plánujú vytvoriť si tučné konto a nadobudnúť hmotný majetok, aby si zabezpečili pohodlný život na dôchodku. Je len prirodzené, že človek sa chce tešiť z ovocia svojej práce. „Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu,“ napísal Šalamún. „Je to dar od Boha.“ — Kazateľ 3:13.

Jehova nás však berie na zodpovednosť za to, ako tento dar používame. Túto myšlienku takmer pred 2 000 rokmi zdôraznil Ježiš v jednom podobenstve, ktoré rozprával svojim učeníkom: „Zem istého bohatého človeka dobre zarodila. Preto uvažoval a hovoril si: ‚Čo urobím, keď nemám kam zhromaždiť svoju úrodu?‘ Povedal: ‚Urobím toto: Zbúram svoje sýpky a postavím väčšie a tam nahromadím všetko svoje obilie a všetky dobré veci a poviem svojej duši: „Duša, nahromadila si si veľa dobrých vecí na dlhé roky; urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.“‘“ ​(Lukáš 12:16–19) Plány tohto bohatého muža sa zdali rozumné. Zdalo by sa, že tak ako orešnica borovicová, vtáčik spomenutý v úvode, aj muž z podobenstva sa snažil myslieť na svoju budúcnosť.

No v uvažovaní tohto muža bol istý nedostatok. Ježiš pokračoval: „Ale Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?‘“ ​(Lukáš 12:20) Boli Ježišove slová v rozpore so Šalamúnovým výrokom, že práca a dobré veci, ktoré ňou získame, sú dary od Boha? Nie. Teda čo tým chcel Ježiš povedať? „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu,“ povedal. — Lukáš 12:21.

Ježiš chcel svojim poslucháčom odovzdať poučenie, že Jehova chce, aby sme ho pri svojich plánoch brali do úvahy. Tento bohatý muž mohol byť bohatý voči Bohu, keby bol hľadal spôsoby, ako prehĺbiť svoju zbožnú oddanosť, múdrosť a lásku. Z mužových slov však bolo zjavné, že sa nezaujíma o žiadnu z týchto vecí. Nepomyslel ani na to, že by nechal niečo zo svojej úrody na paberkovanie pre chudobných, a ani na to, že by niečo predložil ako obetný dar Jehovovi. Také duchovné ciele a nesebecké skutky neboli súčasťou jeho života. Jeho plány sa točili iba okolo jeho vlastných túžob a pohodlia.

Všimli ste si, že mnohí ľudia dnes majú v živote podobné priority ako bohatý muž, ktorého opísal Ježiš? Či už sa nám hmotne darí, alebo sme chudobní, veľmi ľahko by sme mohli prepadnúť materialistickému spôsobu uvažovania a dovoliť, aby potreby a túžby, ktoré súvisia s naším každodenným životom, odsunuli duchovné potreby do úzadia. Čo môžete robiť, aby ste nepadli do tejto pasce?

Plánovanie „normálneho“ života

Na rozdiel od bohatého muža z Ježišovho podobenstva vy možno zápasíte s finančnými problémami. No ak máte rodinu, nepochybne si robíte plány, aby ste pre svoju rodinu zabezpečili nevyhnutné veci pre život, a pokiaľ je to možné, aby ste dali svojim deťom dobré vzdelanie. Ak ste ešte slobodní, k vašim plánom zrejme patrí nájsť si prácu alebo udržať si prácu, ktorú máte, aby ste neboli nikomu na ťarchu. To sú hodnotné ciele. — 2. Tesaloničanom 3:10–12; 1. Timotejovi 5:8.

Napriek tomu by sa mohlo stať, že človek by pracoval, jedol, pil — žil by spôsobom života, ktorý sa považuje za normálny — a pritom by sa mohol dostať do rozporu s Božou vôľou. Ako by sa to mohlo stať? Ježiš povedal: „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ — Matúš 24:37–39.

Pred potopou ľudia vo všeobecnosti žili spôsobom života, ktorý zrejme považovali za normálny. No ich problém bol v tom, že ‚si nevšimli‘, že Božím zámerom bolo zničiť vtedajší zlý svet celosvetovou potopou. Nepochybne považovali Noachov spôsob života za nenormálny. Ale keď prišla potopa, bol to práve spôsob života Noacha a jeho rodiny, ktorý sa ukázal ako skutočne múdry.

Všetky dostupné dôkazy dnes svedčia o tom, že žijeme v čase konca. (Matúš 24:3–12; 2. Timotejovi 3:1–5) Božie Kráľovstvo už čoskoro „rozdrví a ukončí“ súčasný systém vecí. (Daniel 2:44) Pod vládou Kráľovstva bude zem premenená na raj. Budú odstránené choroby i smrť. (Izaiáš 33:24; Zjavenie 21:3–5) Všetko pozemské tvorstvo bude žiť v harmónii a nikto nebude trpieť hladom. — Žalm 72:16; Izaiáš 11:6–9.

No skôr než Jehova zasiahne, jeho zámerom je, aby sa dobré posolstvo o jeho Kráľovstve ‚zvestovalo po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom‘. (Matúš 24:14) V súlade s Božím zámerom dnes toto dobré posolstvo hlása asi sedem miliónov Jehovových svedkov v 236 krajinách, a to vo viac ako 400 jazykoch.

Svetu sa spôsob života Jehovových svedkov môže zdať v niektorých ohľadoch zvláštny — alebo dokonca na smiech. (2. Petra 3:3, 4) Podobne ako ľudia pred potopou, aj väčšina dnešných ľudí je príliš zaujatá bežnými činnosťami každodenného života. Možno sa im zdá nevyrovnaný každý, kto odmieta žiť spôsobom života, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za normálny. No tí, ktorí veria Božím sľubom, považujú za skutočne vyrovnaný spôsob života taký, ktorý je zameraný na službu Bohu.

Preto či už ste bohatí, chudobní, alebo niekde medzi tým, je múdre, aby ste z času na čas prehodnotili svoje plány do blízkej budúcnosti. Pritom je dobré, aby ste si položili otázku: ‚Beriem vo svojich plánoch do úvahy Boží zámer?‘

[Obrázok na strane 11]

Keď sú ľudské plány v rozpore s Božím zámerom, ‚Jehovova rada bude stáť‘

[Obrázok na strane 12]

Bohatý muž z Ježišovho podobenstva vo svojich plánoch nemyslel na Boží zámer