Mladí ľudia sa pýtajú...

Kedy sú priateľstvá v škole už príliš blízke?

„Decká v škole rozprávali o tom, ako sa spolu cez víkend zabávali. Cítila som sa ako vyradená z hry.“ — Michelle. *

„Niekedy pozorujem skupinu mladých a uvažujem: ‚To musia byť ozaj dobrí priatelia. Chcel by som k nim patriť.‘“ — Joe.

„Nebol pre mňa problém nájsť si v škole priateľov. Bolo to ľahké. No práve to bol môj problém.“ — Maria.

VÄČŠINU dňa tráviš medzi spolužiakmi. Zažívaš mnoho rovnakých ťažkostí, pocitov frustrácie i úspechov ako oni. V určitom ohľade môžeš mať pocit, že s nimi máš viac spoločného než so svojimi rodičmi, súrodencami či spolukresťanmi. Pochopiteľne, môže medzi vami postupne vznikať priateľstvo. Je na tom niečo zlé? Sú tu nejaké nebezpečenstvá? Kedy sú priateľstvá v škole už príliš blízke? Kde je tá hranica?

Potrebuješ priateľov

Každý človek potrebuje priateľov — niekoho, s kým môže prežívať príjemné chvíle a na koho sa môže spoľahnúť, keď prídu tie ťažšie. Aj Ježiš mal priateľov a rád s nimi trávil čas. (Ján 15:15) Tesne predtým než zomrel na mučeníckom kole, jeho blízky priateľ Ján, „učeník, ktorého Ježiš [zvlášť] miloval“, bol pri ňom. (Ján 19:25–27; 21:20) Aj ty potrebuješ takýchto priateľov — ľudí, ktorí budú stáť pri tebe v dobrom i v zlom. Jedno biblické príslovie uvádza: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ — Príslovia 17:17.

Možno máš pocit, že si niekoho takého našiel v škole, spolužiaka, s ktorým si dobre rozumieš. Máte určité spoločné záujmy a radi sa spolu rozprávate. Tento človek možno nie je tvoj spoluveriaci, no nezdá sa ti ani, že by patril do kategórie „zlá spoločnosť“. (1. Korinťanom 15:33) Je pravda, že niektorí mladí sú slušní, hoci sa nedržia biblických zásad tak ako ty. (Rimanom 2:14, 15) Ale znamená to, že by sa mali stať tvojimi blízkymi priateľmi?

Kresťania nie sú nespoločenskí

Praví kresťania sa rozhodne nevyhýbajú ľuďom,  ktorí nemajú rovnaké presvedčenie ako oni. Veď na to, aby si spĺňali svoje poverenie ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘, sa musia rozprávať s mužmi a ženami rôznych rás, náboženstiev a kultúr. (Matúš 28:19) Kresťania sa nesprávajú odmerane voči svojim susedom, spolupracovníkom či spolužiakom ani nie sú nespoločenskí. Naopak, úprimne sa o druhých zaujímajú.

Apoštol Pavol dal v tomto smere vynikajúci príklad. Vedel, ako sa rozprávať s ‚ľuďmi každého druhu‘, aj keď nemali rovnaké presvedčenie ako on. Samozrejme, Pavlovým cieľom nebolo tráviť čas v ich spoločnosti. Povedal: „Všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ — 1. Korinťanom 9:22, 23.

Môžeš si vziať z Pavla príklad. Správaj sa k svojim vrstovníkom priateľsky. Nauč sa s nimi dobre komunikovať. Niektorí tvoji spolužiaci možno hľadajú biblicky podloženú nádej, ktorú ty máš. Zamysli sa nad príkladom kresťanky menom Janet. V škole dostali za úlohu napísať stručné vyjadrenie o každom spolužiakovi a potom si každý mohol prečítať, čo o ňom ostatní napísali. Na jednom z lístočkov, ktorý dostala Janet, bolo napísané: „Zdá sa, že si stále veľmi šťastná. Povedz nám, prosím, prečo!“

Ako ukazuje táto skúsenosť, niektorí tvoji spolužiaci by sa možno celkom radi dozvedeli o tvojom presvedčení. Je určite výhodou, ak sa k takýmto ľuďom správaš priateľsky. Nepochybne budeš mať vďaka tomu príležitosť objasniť svoje presvedčenie. Daj svojim spolužiakom možnosť, aby aj oni vyjadrili svoje názory, a skutočne ich počúvaj, keď hovoria. Skúsenosti, ktoré získaš komunikáciou so svojimi vrstovníkmi, sa ukážu ako neoceniteľné, keď jedného dňa nastúpiš do svetského zamestnania a dostaneš sa do podobných situácií. Priateľské správanie v škole a na pracovisku ti pomôže ‚vo všetkom  zdobiť učenie nášho Záchrancu, Boha‘. — Títovi 2:10.

‚Nerovne spriahnutí‘ v priateľstve

Samozrejme, je rozdiel, keď si k spolužiakovi priateľský a keď si jeho dôverným priateľom. Pavol napísal: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ ​(2. Korinťanom 6:14) Na to, aby si bol pre niekoho blízkym priateľom, musíš mať rovnaké hodnoty a ciele ako on. To jednoducho nie je možné v prípade človeka, ktorý nemá rovnaké biblické presvedčenie a nedrží sa rovnakých noriem ako ty. Ak sa nerovne spriahneš s takýmto spolužiakom, je pravdepodobné, že sa zapletieš do nesprávneho konania alebo to pokazí tvoje užitočné zvyky.

Maria sa o tom presvedčila z vlastnej trpkej skúsenosti. Keďže má priateľskú povahu, bolo pre ňu ľahké získať si priateľov, ale ťažké určiť si hranice týchto vzťahov. „Páčilo sa mi, že som obľúbená tak medzi dievčatami, ako aj medzi chlapcami,“ priznáva. „A tak som sa stále hlbšie prepadávala do pohyblivých pieskov tohto sveta.“

Podobne ako to bolo v Mariinom prípade, aj pre teba je možno ťažké rozpoznať, kedy sa priateľstvo s niekým, kto má iné presvedčenie ako ty, stáva príliš blízkym. Napriek tomu sa môžeš vyhnúť bolesti tak, že si stanovíš jasné hranice v tom, kto bude tvojím známym a koho si vyberieš za blízkeho priateľa. Ako to môžeš urobiť?

Ako si vybrať dobrých priateľov

Ako už bolo spomenuté, Ježiš si počas svojho života na zemi vytváral blízke priateľstvá. Robil to tak, že žil bezúhonným spôsobom života a hovoril o duchovných veciach. Ak ľudia prijali jeho učenie a spôsob života, priťahovalo ich to k nemu. (Ján 15:14) Napríklad na štyroch mužov tak zapôsobilo to, čo Ježiš hovoril, že „všetko opustili a nasledovali ho“. Títo muži — Peter, Andrej, Jakub a Ján — sa stali Ježišovými blízkymi priateľmi. — Lukáš 5:1–11; Matúš 4:18–22.

Z toho, čo Ježiš hovoril a robil, bolo jasné, že svoje presvedčenie berie vážne a že vo svojich postojoch je pevný. Tí, ktorí ho nechceli prijať takého, aký bol, odchádzali a Ježiš im v tom nebránil. — Ján 6:60–66.

Napríklad pri jednej príležitosti na Ježiša hlboko zapôsobila úprimnosť jedného mladého muža. Biblia hovorí: „Ježiš sa naňho pozrel, pocítil k nemu lásku.“ Ale keď sa ten muž dozvedel, čo Ježiš očakáva od svojich priateľov, „odišiel“. Zdalo sa, že ten muž je dobrý človek — veď Ježiš „pocítil k nemu lásku“. No Ježiš od svojich priateľov očakával viac. (Marek 10:17–22; Matúš 19:16–22) Ako je to s tebou?

S niektorým spolužiakom možno dobre vychádzaš. Ale polož si otázky: ‚Je tento človek ochotný robiť to, čo Ježiš prikazuje? Chce sa učiť o Jehovovi, ktorého máme podľa Ježišovho pokynu uctievať?‘ (Matúš 4:10) Keď sa budeš so svojimi spolužiakmi rozprávať a keď budeš žiť podľa biblických noriem, odpovede na tieto otázky budú jasné.

Je dobré, ak si k svojim spolužiakom priateľský, tak ako Ježiš bol priateľský k ľuďom každého druhu. Ale svojich blízkych priateľov si Ježiš vyberal spomedzi tých, ktorí milovali jeho nebeského Otca, Jehovu. Môžeš konať rovnako. ‚Udrž si znamenité správanie‘ v škole a taktne sa s druhými rozprávaj o svojom presvedčení. A predovšetkým si vyberaj tých správnych priateľov. — 1. Petra 2:12.

[Poznámka pod čiarou]

NA ZAMYSLENIE

▪ Prečo môže byť nebezpečné tráviť voľný čas so spolužiakom či spolužiačkou, ktorí nie sú pravými kresťanmi? Je takéto konanie múdre?

▪ Máš po prečítaní tohto článku pocit, že medzi tebou a niektorým spolužiakom vzniklo príliš blízke priateľstvo? Ak áno, čo s tým môžeš urobiť?

[Rámček/obrázky na strane 18]

AKO SI MÔŽEM NÁJSŤ PRAVÝCH PRIATEĽOV?

V tomto filme, ktorý vyrobili Jehovovi svedkovia, sú rozhovory s mladými ľuďmi zo Spojených štátov, Talianska, Francúzska a Španielska. Je dostupný v 36 jazykoch.

[Obrázok na strane 18]

Niektorí tvoji spolužiaci sú možno zvedaví, čomu veríš