Jehova počuje volanie poníženého

MÚDRY kráľ Šalamún, ktorý vládol v starovekom Izraeli, poznamenal, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. (Kaz. 9:11) Tragická udalosť alebo ťažká skúška môže vážne otriasť naším životom. Napríklad náhla smrť blízkeho člena rodiny môže na nás pôsobiť zdrvujúco. Nasledujúce týždne a mesiace nás môže premáhať žiaľ a beznádej. Človek môže byť natoľko zmätený, že sa cíti nehodný približovať sa k Jehovovi v modlitbe.

V takej situácii potrebujeme povzbudenie, ohľaduplnosť a lásku. Utešujúce sú slová piesne žalmistu Dávida: „Jehova dáva oporu všetkým, ktorí padajú, a dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí.“ ​(Žalm 145:14) V Biblii čítame, že „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu“. (2. Par. 16:9) Jehova stojí „pri zdrvenom a poníženom v duchu, aby... oživil ducha ponížených a oživil srdce zdrvených“. (Iz. 57:15) Ako Jehova podporuje a utešuje toho, kto je zdrvený a ponížený v duchu?

„Slovo v pravý čas“

Jeden prostriedok, akým Jehova poskytuje pomoc v pravý čas, je kresťanské bratstvo. Kresťania sú nabádaní, aby ‚hovorili utešujúco so skľúčenými dušami‘. (1. Tes. 5:14) Keď súcitní spoluveriaci prejavujú záujem o toho, kto prežíva bolesť a žiaľ, a dávajú mu najavo lásku, môžu mu pomôcť nadobudnúť rovnováhu. Dokonca aj počas krátkeho rozhovoru môžu slová útechy veľmi prispieť k oživeniu ducha toho, kto je sklesnutý. Také premyslené slová môže vyjadriť niekto, kto prežil podobnú duševnú a citovú bolesť. Pomôcť môžu aj hlboké vyjadrenia priateľa, ktorý má veľa životných skúseností. Týmito praktickými spôsobmi Jehova oživuje ducha poníženého.

Zamyslime sa nad prípadom Alexa, kresťanského staršieho, ktorý bol ženatý len krátko, keď mu nečakane zomrela manželka, ktorá bola nevyliečiteľne chorá. Istý empatický cestujúci dozorca sa rozhodol povedať Alexovi niečo utešujúce. Aj on stratil smrťou svoju manželku, ale už bol znovu ženatý. Opísal Alexovi, ako naňho doľahli negatívne pocity. Keď bol v spoločnosti iných v službe alebo na zborových zhromaždeniach, cítil sa dobre. Ale keď vošiel do svojej izby a zatvoril za sebou dvere, cítil sa  veľmi osamelý. „Akou úľavou bolo počuť, že to, čo zažívam, je normálne, a že to zažívali aj iní,“ hovorí Alex. Áno, „slovo v pravý čas“ môže poskytnúť útechu a podporu v trápení. (Prísl. 15:23)

Ďalší kresťanský starší, ktorý sa dobre poznal s niekoľkými ľuďmi, ktorí stratili manželského partnera, sa tiež rozhodol Alexa povzbudiť. Súcitne a láskavo poukázal na to, že Jehova vie, čo cítime aj čo potrebujeme. „Ak budeš v nasledujúcich mesiacoch a rokoch cítiť, že potrebuješ spoločníčku, Jehovovým láskyplným opatrením v súčasnosti je možnosť opäť vstúpiť do manželstva,“ povedal brat. Pochopiteľne, nie všetkým, ktorí stratia manželského partnera a neskôr túžia vstúpiť do manželstva, sa to aj podarí. Po tom, čo sa Alex zamyslel nad slovami tohto brata, povedal: „Keď vám pripomenú, že je to Jehovovo opatrenie, pocítite úľavu od akýchkoľvek negatívnych myšlienok, že by ste boli neverní manželskému partnerovi alebo Jehovovmu manželskému usporiadaniu, keby ste v budúcnosti znova uzavreli manželstvo.“ ​(1. Kor. 7:8, 9, 39)

Žalmista Dávid, ktorý sám zažil mnoho skúšok a ťažkostí, uznal: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ ​(Žalm 34:15) Je nepochybné, že Jehova reaguje na volanie poníženého v správnom čase prostredníctvom súcitných a zrelých spolukresťanov a ich chápavých a citlivých slov. Také opatrenie je drahocenné a zároveň praktické.

Pomoc prostredníctvom kresťanských zhromaždení

Ten, kto je skľúčený, ľahko podľahne negatívnym myšlienkam, ktoré by mohli spôsobiť, že sa začne izolovať od ostatných. V Prísloviach 18:1 je však varovanie: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ Alex to potvrdil: „Keď prídete o manželského partnera, vašu myseľ zaplavia negatívne myšlienky.“ Spomína, ako uvažoval: „‚Mohol som urobiť niečo inak?  Mohol som byť ohľaduplnejší a chápavejší?‘ Nechcel som byť sám. Nechcel som byť bez manželky. Zbaviť sa takýchto myšlienok je veľmi ťažké, pretože každý deň vám niečo pripomenie, že ste sami.“

Človek zdrvený na duchu potrebuje viac ako kedykoľvek predtým povzbudzujúcu spoločnosť. Tú ľahko nájde na zborových zhromaždeniach. V takom prostredí je naša myseľ otvorená pozitívnym a budujúcim myšlienkam od Boha.

Kresťanské zhromaždenia nám pomáhajú získať vyrovnaný pohľad na našu situáciu. Keď venujeme pozornosť biblickým správam a rozjímame nad nimi, zameriavame svoje myšlienky na to, čo je skutočne dôležité — na obhájenie Jehovovej zvrchovanosti a posvätenie jeho mena —, nielen na naše osobné utrpenie. Okrem toho, také duchovné poučovanie nás upevňuje v tom, že aj keď si iní neuvedomujú, akú bolesť prežívame, alebo nechápu, čo cítime, Jehova to vie. Vie, že „pre bolesť srdca je skrúšený duch“. (Prísl. 15:13) Pravý Boh nám chce pomôcť, a toto vedomie nám dáva motiváciu a silu ísť ďalej. (Žalm 27:14)

Keď bol kráľ Dávid pod obrovským tlakom zo strany svojich nepriateľov, volal k Bohu: „Môj duch vo mne ochabuje; ustrnulo moje srdce vo mne.“ ​(Žalm 143:4) Trápenie často vysiľuje človeka fyzicky i citovo, spôsobuje dokonca srdcové ťažkosti. Môže nás postihnúť v podobe choroby alebo dlhodobých zdravotných problémov. Môžeme si byť istí, že Jehova nám pomôže, aby sme to zniesli. (Žalm 41:1–3) Hoci Boh dnes nikoho zázračne neuzdravuje, trpiacemu dáva múdrosť a silu potrebnú na to, aby sa vyrovnal so svojimi okolnosťami. Pamätajme, že Dávid sa pod ťarchou skúšok obrátil na Jehovu. Spieval: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ ​(Žalm 143:5)

Skutočnosť, že tieto inšpirované vyjadrenia pocitov sú zapísané v Božom Slove, je dôkazom toho, že Jehova našim pocitom rozumie. Také slová sú zárukou, že počuje naše úpenlivé prosby. Ak prijmeme Jehovovu pomoc, ‚on sám nás podporí‘. (Žalm 55:22)

„Ustavične sa modlite“

V Jakubovi 4:8 sa uvádza: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ Jeden spôsob, ako sa priblížiť k Bohu, je prostredníctvom modlitby. Apoštol Pavol nás nabáda, aby sme sa ‚ustavične modlili‘. (1. Tes. 5:17) Aj keď je pre nás veľmi ťažké slovami vyjadriť to, čo cítime, „sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním“. (Rim. 8:26, 27) Teda niet pochýb, že Jehova rozumie našim pocitom.

Monika, ktorá má taký dôverný vzťah k Jehovovi, hovorí: „Modlitba, čítanie Biblie a osobné štúdium mi pomohli cítiť, že Jehova sa stal mojím najbližším priateľom. Je pre mňa taký skutočný, že jeho pomocnú ruku vidím vo svojom živote stále. Je utešujúce vedieť, že aj keď nedokážem vysvetliť, čo cítim, on mi rozumie. Viem, že jeho láskavosť a požehnania sú nekonečné.“

Buďme teda rozhodnutí prijímať láskyplné a utešujúce slová spolukresťanov, uplatňovať láskavé rady a pripomienky posilňujúce vieru, ktoré počujeme na kresťanských zhromaždeniach, a vylievať si srdce pred Jehovom v modlitbe. Všetky tieto opatrenia ukazujú, že Jehova sa o nás stará. Alex z vlastnej skúsenosti hovorí: „Keď prispejeme svojím dielom k tomu, aby sme prijali všetko, čo nám Jehova Boh poskytuje, aby sme boli duchovne silní, budeme mať ‚moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené‘, aby sme zniesli akúkoľvek skúšku, ktorá nás postihne.“ ​(2. Kor. 4:7)

[Rámček/obrázok na strane 18]

Útecha pre poníženého

Žalmy obsahujú mnoho vyjadrení ľudských citov spojených s opakovanými uisteniami, že Jehova počuje volanie poníženého, na ktorého ťažko dolieha citová tieseň. Zamyslime sa nad nasledujúcimi strofami:

„Vo svojej tiesni som stále vzýval Jehovu a k svojmu Bohu som volal o pomoc. Zo svojho chrámu počul môj hlas a tu moje volanie o pomoc pred ním dospelo k jeho ušiam.“ ​(Žalm 18:6)

„Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ ​(Žalm 34:18)

„[Jehova] uzdravuje ľudí so zlomeným srdcom a obväzuje ich boľavé miesta.“ ​(Žalm 147:3)

[Obrázok na strane 17]

Aké utešujúce môže byť v čase tiesne „slovo v pravý čas“!