Otázky čitateľov

Mali by sme dospieť k záveru, že Šalamún, kráľ starovekého Izraela, nebude vzkriesený, keďže v starobe nezostal verný Bohu? — 1. Kráľov 11:3–9.

Hoci v Biblii sú menovite uvedení niektorí muži a ženy viery, ktorí budú určite vzkriesení, Biblia priamo neuvádza, aké vyhliadky na vzkriesenie má každý jednotlivec, ktorý sa v nej menovite spomína. (Hebrejom 11:1–40) V prípade Šalamúna však môžeme získať určitú predstavu o Božom rozsudku, keď si porovnáme to, čo sa stalo po smrti s ním a čo s niektorými vernými Božími služobníkmi.

Pokiaľ ide o mŕtvych, Písma hovoria iba o dvoch možnostiach — buď sú v dočasnom stave neexistencie, alebo v trvalom stave neexistencie. Tí, ktorí sú posúdení ako nehodní vzkriesenia, sú uvrhnutí do „gehenny“ alebo do „ohnivého jazera“. (Matúš 5:22; Marek 9:47, 48; Zjavenie 20:14) Medzi týchto ľudí patrí prvý ľudský pár, Adam a Eva, zradca Judáš Iškariotský, ako aj určití jednotlivci, ktorí zomreli, keď nad nimi Boh vykonal súd — napríklad ľudia v Noachových dňoch alebo obyvatelia Sodomy a Gomory. * Tí, ktorí budú posúdení ako hodní vzkriesenia, idú po smrti do všeobecného hrobu ľudstva — do šeolu, čiže hádesu. Biblia o ich budúcnosti hovorí: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov.“ — Zjavenie 20:13.

Verní, o ktorých sa píše v 11. kapitole listu Hebrejom, sú teda v šeole, čiže hádese, kde čakajú na vzkriesenie. K nim patria napríklad verní Boží služobníci Abrahám, Mojžiš a Dávid. Teraz pouvažujme, čo sa o nich píše v Biblii v súvislosti s ich smrťou. Abrahámovi Jehova povedal: „Ty, ty pôjdeš v pokoji k svojim predkom, budeš pochovaný v dobrej starobe.“ ​(1. Mojžišova 15:15) Mojžišovi adresoval Jehova tieto slová: „Hľa, ľahneš si so svojimi predkami.“ ​(5. Mojžišova 31:16) O Šalamúnovom otcovi Dávidovi sa v Biblii píše: „Potom ľahol Dávid k svojim predkom a bol pochovaný v Dávidovom Meste.“ ​(1. Kráľov 2:10) Teda vyjadrenie ‚ľahol si k svojim predkom‘ je iný spôsob, ako vyjadriť, že človek išiel do šeolu.

Čo sa stalo so Šalamúnom, keď zomrel? V Biblii nachádzame takúto odpoveď: „Dní, počas ktorých vládol Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov. Potom si ľahol Šalamún k svojim predkom a bol pochovaný v Meste svojho otca Dávida.“ ​(1. Kráľov 11:42, 43) Preto sa zdá rozumné dospieť k záveru, že Šalamún je v šeole, čiže hádese, z ktorého bude vzkriesený.

Tento záver naznačuje možnosť, že budú vzkriesení aj ďalší, o ktorých sa v Písmach konkrétne hovorí, že ‚si ľahli k svojim predkom‘. V skutočnosti sa takto hovorí aj o mnohých kráľoch po Šalamúnovi, hoci boli neverní. Nemalo by to byť pre nás niečo nepredstaviteľné, keďže „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15) Samozrejme, až potom, keď budú vzkriesení „všetci [ktorí sú] v pamätných hrobkách“, budeme s istotou vedieť, kto bol posúdený ako hodný vzkriesenia. (Ján 5:28, 29) Preto v otázke vzkriesenia jednotlivcov zo staroveku nechceme byť dogmatickí, ale s dôverou čakáme na Jehovovo dokonalé rozhodnutie.

[Poznámka pod čiarou]