Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Stále dokazujte, čím ste vy sami‘

‚Stále dokazujte, čím ste vy sami‘

 ‚Stále dokazujte, čím ste vy sami‘

„Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ — 2. KORINŤANOM 13:5.

1, 2. a) Aký vplyv to môže na nás mať, keď pochybujeme o tom, čomu veríme? b) Aká situácia v Korinte v prvom storočí mohla spôsobiť, že niektorí stratili istotu v tom, ako chodiť vo viere?

ČLOVEK, ktorý prechádza vidieckou oblasťou, sa dostáva na rázcestie. Nemá istotu v tom, ktorá cesta vedie tam, kam sa chce dostať, a tak sa na to pýta okoloidúcich, ale dostáva protichodné odpovede. Je zmätený a nemôže pokračovať v ceste. Keby sme mali pochybnosti o tom, čomu veríme, mohlo by to mať na nás podobný účinok. Taká neistota môže ovplyvniť našu schopnosť rozhodovať sa a spôsobiť, že si nebudeme istí, ako kráčať vo viere.

V gréckom meste Korint vznikla v prvom storočí situácia, ktorá mohla mať takýto vplyv na niektorých v kresťanskom zbore. ‚Najznamenitejší apoštoli‘ podkopávali autoritu apoštola Pavla slovami: „Jeho listy sú závažné a silné, ale jeho osobná prítomnosť je slabá a jeho reč opovrhnutiahodná.“ ​(2. Korinťanom 10:7–12; 11:5, 6) Takýto postoj mohol spôsobiť, že niektorí v korintskom zbore stratili istotu v tom, ako chodiť vo viere.

3, 4. Prečo by nás mala zaujímať Pavlova rada Korinťanom?

Pavol založil v Korinte zbor počas svojej návštevy v roku 50 n. l. Zostal v tomto meste „rok a šesť mesiacov a vyučoval medzi nimi Božie slovo“. A „mnohí Korinťania, ktorí počuli, uverili a boli pokrstení“. (Skutky 18:5–11) Pavol sa vrúcne zaujímal o duchovné blaho svojich spoluveriacich v Korinte. Okrem toho Korinťania napísali Pavlovi list, v ktorom ho žiadali o radu v istých záležitostiach. (1. Korinťanom 7:1) A tak im Pavol poskytol vynikajúce nabádanie.

Napísal: „Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ ​(2. Korinťanom 13:5) Uplatňovanie tejto rady malo bratov v Korinte chrániť pred pochybnosťami o tom, ako kráčať vo viere. A rovnako to môže pomôcť aj nám dnes. Ako teda môžeme uplatniť túto Pavlovu radu? Ako sa môžeme skúšať, či sme vo viere? A čo si to od nás vyžaduje, keď chceme dokázať, čím sme my sami?

„Stále skúšajte, či ste vo viere“

5, 6. Akú normu máme na to, aby sme mohli vyskúšať, či sme vo viere, a prečo je to ideálna norma?

V skúške je obyčajne potrebný objekt preverovania a meradlo či norma, podľa ktorej sa skúška vykonáva. V tomto prípade nie je predmetom skúšky viera — súbor náuk, ktoré sme prijali. Predmetom skúšky sme my ako jednotlivci. Na vykonanie skúšky máme dokonalú normu. V jednej piesni, ktorú zložil žalmista Dávid, sa uvádza: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym. Jehovove nariadenia sú priame, spôsobujú, že srdce plesá; Jehovovo prikázanie je čisté, rozžiaruje  oči.“ ​(Žalm 19:7, 8) Biblia obsahuje Jehovove dokonalé zákony, jeho priame nariadenia, dôveryhodné pripomienky a čisté prikázania. Posolstvo, ktoré sa nachádza v Biblii, je ideálnou normou, podľa ktorej sa skúška vykonáva.

Apoštol Pavol o tomto posolstve, ktoré inšpiroval Boh, hovorí: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ ​(Hebrejom 4:12) Áno, Božie slovo môže vyskúšať naše srdce — to, akí naozaj sme. Čo môžeme urobiť, aby toto prenikavé a mocné posolstvo ožilo aj pre nás? Žalmista o tom vo svojej piesni hovorí veľmi jasne: „Šťastný je muž... [ktorého] potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci.“ ​(Žalm 1:1, 2) ‚Jehovov zákon‘ nachádzame v Božom písanom Slove, Biblii. Musíme nájsť potešenie v čítaní Jehovovho Slova. Áno, musíme si vyhradiť čas na to, aby sme si ho čítali tlmeným hlasom, čiže rozjímali o ňom. Pritom musíme dovoliť, aby na nás — na predmet skúšania — pôsobilo to, čo je v ňom napísané.

7. Aký je hlavný spôsob, ktorým sa môžeme vyskúšať, či sme vo viere?

Hlavný spôsob, ako sa vyskúšať, či sme vo viere, je preto čítať Božie Slovo, rozjímať o ňom a skúmať, do akej miery naše správanie zodpovedá tomu, čo sa učíme. Môžeme byť veľmi radi, že v porozumení Božieho Slova dostávame veľkú pomoc.

8. Ako nám môžu publikácie od „verného a rozvážneho otroka“ pomôcť vyskúšať sa, či sme vo viere?

Jehova nás vyučuje a poskytuje nám rady prostredníctvom publikácií od „verného a rozvážneho otroka“, ktoré vysvetľujú Písma. (Matúš 24:45) Všimnime si napríklad rámček „Otázky na rozjímanie“, ktorý je na konci väčšiny kapitol v knihe Priblíž sa k Jehovovi. * Táto črta knihy dáva vynikajúcu možnosť na osobné rozjímanie. Aj mnohé námety rozoberané v našich časopisoch Strážna veža Prebuďte sa! nám pomáhajú vyskúšať sa, či sme vo viere. Jedna kresťanka sa o článkoch, ktoré boli nedávno uverejnené v niekoľkých číslach Strážnej veže a rozoberali knihu Príslovia, vyjadrila takto: „Tie články sú pre mňa veľmi praktické. Pomáhajú mi preskúmať sa, či je moja reč, správanie i postoj naozaj v súlade s Jehovovými spravodlivými normami.“

9, 10. Aké opatrenia od Jehovu nám pomáhajú stále sa skúšať, či sme vo viere?

Dostávame tiež dostatočné vedenie a množstvo povzbudenia na zborových zhromaždeniach a zjazdoch. Aj to patrí k duchovným opatreniam, ktoré urobil Boh pre tých, o ktorých prorok Izaiáš predpovedal: „V konečnej časti dní sa stane, že vrch domu Jehovovho bude pevne založený nad vrcholkom vrchov a určite bude vyzdvihnutý nad pahorky; a budú k nemu prúdiť všetky národy. A mnoho ľudí istotne pôjde a povie: ‚Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch... a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.‘“ ​(Izaiáš 2:2, 3) Určite je požehnaním, že sme takto vyučovaní o Jehovových cestách!

10 Zanedbateľné nie sú ani rady, ktoré dostávame od duchovne spôsobilých kresťanov, ku ktorým patria kresťanskí starší. Biblia o nich hovorí: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu  miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ ​(Galaťanom 6:1) Môžeme byť naozaj vďační za toto opatrenie, ktoré nás môže obnoviť!

11. Čo si to od nás vyžaduje, ak sa chceme vyskúšať, či sme vo viere?

11 Naše publikácie, kresťanské zhromaždenia, vymenovaní muži — to všetko sú vzácne opatrenia od Jehovu. Ale keď sa chceme vyskúšať, či sme vo viere, vyžaduje si to sebaskúmanie. A tak keď si čítame naše publikácie alebo počúvame biblické nabádanie, je potrebné, aby sme si kládli otázky: ‚Hodí sa na mňa tento opis? Robím to? Držím sa kresťanského učenia?‘ Náš postoj k informáciám, ktoré dostávame prostredníctvom týchto opatrení, má tiež vplyv na náš duchovný stav. „Telesný človek neprijíma veci Božieho ducha, lebo sú mu pochabosťou,“ hovorí Biblia. „Ale duchovný človek posudzuje skutočne všetko.“ ​(1. Korinťanom 2:14, 15) Nemali by sme sa snažiť udržať si pozitívny, duchovný pohľad na to, čo čítame v našich knihách, časopisoch a ostatných publikáciách, a na to, čo počujeme na našich zhromaždeniach a od starších?

„Dokazujte, čím ste vy sami“

12. Čo si to vyžaduje, ak máme dokazovať, čím sme my sami?

12 Ak máme dokazovať, čím sme my sami, vyžaduje si to, aby sme sa sami zhodnotili, ako na tom sme. Áno, môžeme byť v pravde, ale na akej úrovni sme duchovne? K dokazovaniu toho, čím sme, patrí podať dôkaz o zrelosti a o tom, že si skutočne ceníme duchovné opatrenia.

13. Čím dokazujeme zrelosť podľa Hebrejom 5:14?

13 Aký dôkaz kresťanskej zrelosti by sme mohli v sebe hľadať? Apoštol Pavol napísal: „Pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.“ ​(Hebrejom 5:14) Zrelosť dokazujeme tým, že si cvičíme svoju vnímavosť. Tak ako si atlét musí najprv trénovať určité svaly opakovaným používaním, aby mohol vyniknúť vo svojom športe, aj my si musíme cvičiť svoju vnímavosť používaním, čiže uplatňovaním biblických zásad.

14, 15. Prečo by sme mali vyvinúť zvláštne úsilie na štúdium hlbších právd z Božieho Slova?

14 No aby sme si mohli cvičiť vnímavosť, musíme najprv získať poznanie. Na to je nevyhnutné usilovné osobné štúdium. Pravidelným osobným štúdiom — najmä štúdiom hlbších vecí z Božieho Slova — sa naša vnímavosť zlepšuje. V priebehu rokov bolo v Strážnej veži rozobratých mnoho hlbokých tém. Ako reagujeme, keď sa stretneme s článkami, ktoré sa zaoberajú hlbšími pravdami? Máme sklon vyhýbať sa im len preto, že obsahujú „niektoré ťažko zrozumiteľné veci“? (2. Petra 3:16) Naopak,  vyvíjame zvláštne úsilie, aby sme porozumeli tomu, čo sa v nich píše. — Efezanom 3:18.

15 Čo ak nám osobné štúdium robí ťažkosti? Je dôležité, aby sme sa snažili získať naň chuť a pracovať na tom, aby táto chuť rástla. * (1. Petra 2:2) Ak máme spieť k zrelosti, vyžaduje si to, aby sme sa naučili čerpať výživu z pevného pokrmu, z hlbších právd Božieho Slova. Inak naša vnímavosť zostane obmedzená. Na dokázanie zrelosti je však potrebné viac ako len získať vnímavosť. V každodennom živote musíme uplatňovať poznanie, ktoré sme získali vďaka usilovnému osobnému štúdiu.

16, 17. Ako nás učeník Jakub nabáda, aby sme sa stali ‚činiteľmi skutku‘?

16 Čím sme, dokazujeme aj tým, aké ocenenie prejavujeme pre pravdu — čo dávame najavo svojimi skutkami viery. Na opis tejto oblasti sebaskúmania učeník Jakub používa pôsobivé znázornenie, keď hovorí: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním, lebo ak je niekto poslucháčom slova a neuplatňuje ho, je ako muž, ktorý sa pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle. Lebo sa pozerá na seba a odchádza a ihneď zabúda, akým je človekom. Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona, ktorý patrí k slobode, a kto na ňom trvá, ten bude šťastný, keď to bude robiť, lebo sa nestal zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku.“ — Jakub 1:22–25.

17 Jakub hovorí: ‚Zahľaď sa do Božieho slova a zhodnoť sa. Rob to stále a skúmaj sa vo svetle toho, čo nachádzaš v Božom slove. Potom nezabudni, čo si videl. Rob potrebné zmeny.‘ Uplatniť túto radu môže byť niekedy ťažké.

18. Prečo môže byť ťažké uplatniť Jakubovu radu?

18 Vezmime si napríklad požiadavku zúčastňovať sa na diele zvestovania o Kráľovstve. Pavol napísal: „Srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu.“ ​(Rimanom 10:10) Ak chceme ústami robiť verejné vyhlásenie na záchranu, vyžaduje si to niekoľko úprav v našom živote. Vykonávať zvestovateľskú činnosť pre väčšinu z nás nie je prirodzené. Ak máme byť v tejto službe horliví a dávať ju vo svojom živote na miesto, ktoré si zaslúži, vyžaduje si to od nás ešte viac zmien a obetí. (Matúš 6:33) Ale keď už začneme vykonávať túto prácu, ktorú nám zveril Boh, budeme šťastní, pretože prináša chválu Jehovovi. Sme teda horlivými hlásateľmi Kráľovstva?

19. Čo všetko by malo patriť k našim skutkom viery?

 19 Čo všetko by malo patriť k našim skutkom viery? Pavol hovorí: „Konajte to, čo ste sa naučili a tiež prijali, počuli a videli v spojitosti so mnou, a Boh pokoja bude s vami.“ ​(Filipanom 4:9) Čím sme, dokazujeme uplatňovaním toho, čo sme sa naučili, prijali, počuli a videli — čiže životom, ktorý je plne v súlade s našou kresťanskou oddanosťou a ktorým sa prejavujeme ako Kristovi učeníci. „Toto je tá cesta. Choďte po nej,“ hovorí Jehova prostredníctvom proroka Izaiáša. — Izaiáš 30:21.

20. Akí ľudia sú veľkým požehnaním pre zbor?

20 Muži a ženy, ktorí usilovne študujú Božie Slovo, horlivo zvestujú dobré posolstvo, držia sa svojej rýdzosti a lojálne podporujú Kráľovstvo, sú pre zbor veľkým požehnaním. Ich prítomnosť dodáva zboru, s ktorým sú spojení, stabilitu. Sú veľmi užitoční zvlášť preto, že prichádza mnoho nových, o ktorých sa treba starať. Keď si berieme k srdcu Pavlovu radu ‚stále sa skúšať, či sme vo viere, a stále dokazovať, čím sme‘, aj my sa stávame ľuďmi, ktorí majú dobrý vplyv na druhých.

S potešením konaj Božiu vôľu

21, 22. Kedy budeme s potešením konať Božiu vôľu?

21 „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri,“ spieval Dávid, kráľ starovekého Izraela. (Žalm 40:8) Dávid mal potešenie z konania Božej vôle. Prečo? Pretože Jehovov zákon bol v jeho srdci. Dávid nemal pochybnosti o tom, ako kráčať vo viere.

22 Keď je Boží zákon v našom vnútri, nemáme pochybnosti o tom, ako kráčať vo viere. S potešením konáme Božiu vôľu. Teda slúžme Jehovovi zo srdca a pritom ‚sa veľmi namáhajme‘. — Lukáš 13:24.

[Poznámky pod čiarou]

^ 8. ods. Vydali Jehovovi svedkovia.

^ 15. ods. Užitočné podnety, ako študovať, nájdeš na stranách 27–32 v knihe Maj úžitok z teokratickej školy kazateľskej služby, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

Spomínaš si?

• Ako sa môžeme vyskúšať, či sme vo viere?

• Čo si to od nás vyžaduje, keď chceme dokázať, čím sme my sami?

• Čím môžeme dokazovať svoju kresťanskú zrelosť?

• Čo dokazujeme svojimi skutkami viery?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Vieš, aký je hlavný spôsob, ktorým môžeš vyskúšať, či si vo viere?

[Obrázok na strane 24]

Svoju kresťanskú zrelosť dokazujeme tým, že prejavujeme vnímavosť

[Obrázky na strane 25]

Čím sme, dokazujeme tak, že sa nestávame ‚zábudlivými poslucháčmi, ale činiteľmi slova‘