Otázky čitateľov

Prečo Biblia hovorí, že človek by mal kričať, ak mu hrozí znásilnenie?

Kto osobne nezažil hrôzu brutálneho prepadu a znásilnenia, nikdy nemôže úplne pochopiť, ako to môže človeku zničiť život. Pre obeť je táto trpká skúsenosť taká desivá, že ju môže sužovať po zvyšok života. * Istá mladá kresťanka, ktorú pred niekoľkými rokmi prepadol a znásilnil jeden muž, rozpráva: „Slovami nemožno vyjadriť hrôzu, ktorú som v tú noc pociťovala; ani traumu, ktorú odvtedy musím prekonávať.“ Je pochopiteľné, že mnohí na takú desivú vec radšej ani nemyslia. Hrozba znásilnenia je však v tomto zlom svete realitou.

Biblia sa nevyhýba opisu niektorých prípadov znásilnenia a pokusov o znásilnenie, ktoré sa stali v minulosti. (1. Mojžišova 19:4–11; 34:1–7; 2. Samuelova 13:1–14) Ale poskytuje tiež radu, čo by mal človek robiť, ak mu hrozí znásilnenie. V 5. Mojžišovej 22:23–27 nájdeme, čo o tejto veci hovorí Zákon. Tento text sa zaoberá dvoma situáciami. V prvom prípade našiel muž mladú ženu v meste a ležal s ňou. No žena nekričala o pomoc. Preto bolo rozhodnuté, že dievča je vinné, „pretože v meste nekričalo“. Ak by kričalo, ľudia zo susedstva ju mohli prísť zachrániť. V druhom prípade našiel muž mladú ženu ďaleko od ľudí, kde ju ‚chytil  a ležal s ňou‘. Brániace sa dievča „kričalo, ale nebolo nikoho, kto by ju vyslobodil“. Na rozdiel od ženy v prvom prípade táto žena sa zjavne nepodvolila konaniu útočníka. Aktívne sa mu bránila, kričala o pomoc, ale útočník ju premohol. Jej krik dokazoval, že sa stala obeťou; neprevinila sa nesprávnym konaním.

Hoci kresťania dnes nie sú pod mojžišovským Zákonom, spomenuté zásady im poskytujú vedenie. Uvedená správa vyzdvihuje, že je dôležité brániť sa a kričať o pomoc. V prípade, že hrozí znásilnenie, krik sa stále považuje za praktický postup. Jeden odborník na prevenciu kriminality uviedol: „Ak je žena prepadnutá, jej najlepšou zbraňou sú stále jej pľúca.“ Krik ženy môže privolať iných ľudí, ktorí jej potom môžu pomôcť, alebo možno vyľaká útočníka a prinúti ho, aby odišiel. Jedna mladá kresťanka, ktorú prepadol násilník a chcel ju znásilniť, povedala: „Kričala som z celej sily a on ustúpil. Keď sa ku mne znovu priblížil, opäť som kričala a utiekla som. V minulosti som často premýšľala, ako mi môže krik pomôcť, keď ma schmatne nejaký veľký muž, ktorý myslí len na jedno. Ale zistila som, že to funguje!“

Zápas a volanie o pomoc nie sú zbytočné dokonca ani vtedy, keď ženu premôžu a znásilnia. Naopak, je to dôkaz, že na obranu pred útočníkom urobila všetko, čo bolo v jej silách. (5. Mojžišova 22:26) Napriek tomuto trpkému zážitku stále môže mať čisté svedomie, sebaúctu a istotu, že je v Božích očiach čistá. Hrozná skúsenosť v nej môže zanechať citové rany, ale vedomie, že na obranu pred útočníkom urobila všetko, čo mohla, značne prispeje k jej postupnému uzdraveniu.

Aby sme pochopili, ako uplatniť 5. Mojžišovu 22:23–27, musíme si uvedomiť, že táto stručná správa sa nezaoberá všetkými možnými situáciami. Napríklad nehovorí o situácii, keď napadnutá žena nie je schopná kričať, pretože je nemá, v bezvedomí, ochromená strachom alebo jej násilník zabráni kričať tým, že jej dá na ústa ruku či lepiacu pásku. No keďže Jehova je schopný zvážiť všetky faktory vrátane pohnútok, koná v týchto prípadoch s pochopením a so spravodlivosťou, pretože „všetky jeho cesty sú právom“. (5. Mojžišova 32:4) Vie, čo sa v skutočnosti stalo, a vie aj o úsilí, ktoré obeť vynaložila na zahnanie útočníka. Preto ak obeť nemohla kričať, ale inak urobila všetko, čoho bola v danej situácii schopná, môže ponechať veci v Jehovových rukách. — Žalm 55:22; 1. Petra 5:7.

Napriek tomu niektoré kresťanky, ktoré boli prepadnuté a znásilnené, neustále trápi pocit viny. Keď spätne uvažujú o tom, čo sa stalo, majú pocit, že mohli urobiť viac pre to, aby tomu zabránili. Ale namiesto toho, aby sa takéto obete obviňovali, môžu sa modliť k Jehovovi, žiadať ho o pomoc a dôverovať v jeho hojnú milujúcu láskavosť. — 2. Mojžišova 34:6; Žalm 86:5.

Kresťanky, ktoré sa vyrovnávajú s citovými ranami následkom znásilnenia, môžu dôverovať, že Jehova plne rozumie bolestným pocitom, s ktorými zápasia. Božie Slovo ich uisťuje: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ ​(Žalm 34:18) Ďalšiu pomoc pri prekonávaní svojej traumy môžu získať, ak prijmú úprimné prejavy pochopenia a láskavú podporu spoluveriacich v kresťanskom zbore. (Jób 29:12; 1. Tesaloničanom 5:14) Okrem toho, ak sa obete znásilnenia budú snažiť zamerať na pozitívne myšlienky, pomôže im to pocítiť „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. — Filipanom 4:6–9.

[Poznámka pod čiarou]