Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Spokojnosť a istota v zamestnaní sú ohrozené

Spokojnosť a istota v zamestnaní sú ohrozené

Spokojnosť a istota v zamestnaní sú ohrozené

„PRÁVO na prácu“ je podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv vydanej Organizáciou Spojených národov základným právom všetkých ľudí. Toto výsadné právo však nie je vždy zaručené. Stála práca závisí od mnohých vecí — od prosperity miestnej ekonomiky až po stav svetového trhu. Keď sa ľudia boja, že prídu o prácu, alebo dochádza k prepúšťaniu, často nasledujú demonštrácie, nepokoje a štrajky. Je málo krajín, ktorých sa to netýka. Ako povedal jeden spisovateľ, už samotné slovo „práca je, a vždy aj bolo, slovom, ktoré vyvoláva napätie“.

Práca je pre nás dôležitá z mnohých dôvodov. Okrem toho, že je pre nás zdrojom príjmu, prispieva k nášmu duševnému a citovému blahu. Práca uspokojuje ľudskú túžbu byť produktívnym členom spoločnosti a mať zmysel života. Vyvoláva v nás tiež istú mieru sebaúcty. Preto dokonca aj ľudia, ktorí majú viac než dosť peňazí na zabezpečenie svojich potrieb alebo ktorí by už mohli odísť do dôchodku, radšej ďalej pracujú. Áno, práca je taká dôležitá, že jej nedostatok je obyčajne príčinou vážnych sociálnych problémov.

Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí majú prácu, ale sú v nej pod takým tlakom, že strácajú pocit uspokojenia. Napríklad silná konkurencia na trhu vedie k tomu, že stále viac firiem prepúšťa zamestnancov, aby tak znížili výdavky. To môže na zostávajúcich zamestnancov klásť ďalšie nároky, a tak možno musia robiť prácu navyše.

Moderná technika, ktorá údajne uľahčuje život a zefektívňuje prácu, možno ešte zvyšuje pracovnú záťaž na pracovisku. Napríklad počítače, faxy a internet umožňujú ľuďom vziať si po pracovnom čase prácu domov, čím sa zotiera hranica medzi domovom a kanceláriou. Jeden pracovník mal pocit, že jeho firemný pager a mobilný telefón sú ako neviditeľné vodidlo, ktoré na druhom konci drží jeho nadriadený.

V dnešných rýchlo sa meniacich ekonomických a pracovných podmienkach sa medzi mnohými staršími ľuďmi rozmáha strach, že budú predčasne považovaní za nepotrebných. Chris Sidoti, bývalý komisár pre ľudské práva, v tejto súvislosti uviedol: „Zdá sa, že panuje zjednodušená predstava, že ak máte viac ako 40 rokov, nebudete schopný poradiť si s počítačmi a novou technikou.“ Preto je dnes mnoho dobrých pracovníkov, ktorých by predtým pokladali za ľudí v produktívnom veku, považovaných za príliš starých na to, aby boli užitoční. Aké je to tragické!

Je všeobecne známe, že pracovná morálka a vernosť podniku v posledných rokoch veľmi upadli. „Keď sa obchodné spoločnosti pri tých najmenších výkyvoch na trhu s cennými papiermi zbavujú ľudí, vernosť spoločnosti sa stáva vecou minulosti,“ píše sa vo francúzskom časopise Libération. „Samozrejme, musíte pracovať, ale pre seba, nie pre firmu.“

Napriek týmto pribúdajúcim problémom práca zostáva naďalej základnou ľudskou potrebou. Teda ako si v našich rýchlo sa meniacich časoch môžeme vypestovať vyrovnaný názor na prácu a zároveň si zachovať v práci pocit istoty a uspokojenia?

[Obrázok na strane 3]

Zdá sa, že moderná technika ešte zvyšuje záťaž na pracovisku