Sterilizácia sa stala najrozšírenejším prostriedkom plánovaného rodičovstva. Zdá sa, že u mnohých ľudí je jej prijateľnosť podmienená sociálnymi a vzdelanostnými činiteľmi, ako aj náboženskými názormi. Aspekt náboženského presvedčenia je podmieňujúcim činiteľom u Jehovových svedkov, ktorí majú rovnakú túžbu ako žalmista: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste a veď ma chodníkom priamosti.“ (Žalm 27:11) O čo ide pri sterilizačnom zákroku?

Sterilizácia u mužov ako druh antikoncepcie sa nazýva vazektómia. Pri nej sa dva malé semenné kanáliky čiže semenovody v miešku prerušia a uzavrú. To sa dá urobiť rôznymi medicínskymi spôsobmi, ale cieľom je vždy zabrániť tomu, aby spermie odchádzali zo semenníkov. Sterilizácia u žien je známa ako podviazanie vajíčkovodov. Obvykle sa robí prerušením a uzavretím vajíčkovodov, ktorými prechádzajú vajíčka z vaječníkov do maternice, a to podviazaním (alebo tepelne).

Tieto kroky boli dlho považované za trvalé čiže za také, ktoré spôsobujú nezvratnú sterilizáciu. Ale niektorí ľudia, možno preto, že tento krok oľutovali alebo že sa ich okolnosti zmenili, vyhľadali lekársku pomoc s cieľom zrušenia účinku vazektómie či podviazania vajíčkovodov. Vývoj špecializovaných nástrojov a mikrochirurgie priniesol zvýšenie úspešnosti takýchto pokusov. Nie je neobvyklé dočítať sa, že u vybraných uchádzačov môže byť 50- až 70-percentná úspešnosť v odstraňovaní vazektómie, keď sa spoja oddelené konce tých maličkých trubíc. Pri odstraňovaní podviazania vajíčkovodov sa uvádza 60- až 80-percentná úspešnosť. Niektorí informovaní ľudia sa domnievajú, že sterilizácia sa už nemusí považovať za niečo trvalé. Možno si myslia, že vazektómiu a podviazanie vajíčkovodov možno považovať za metódy patriace do tej istej kategórie ako používanie antikoncepčných tabletiek, prezervatívov a pesarov — teda za niečo, s čím možno prestať, keď je ťarchavosť žiaduca. Nemali by sa však ignorovať niektoré závažné stránky tejto veci.

Jednou z týchto stránok je skutočnosť, že vyhliadky na zrušenie účinku tohto zákroku môžu byť vážne ohrozené takými činiteľmi, ako je rozsah poškodenia trubíc počas sterilizačného zákroku, veľkosť odstránenej alebo zjazvenej trubice, počet rokov, ktoré uplynuli od zákroku, a v prípade vazektómie aj otázka, či sa nevytvorili protilátky proti mužovým spermiám. A nemala by sa ignorovať ani skutočnosť, že zariadenia uskutočňujúce mikrochirurgické zákroky nie sú v mnohých oblastiach k dispozícii alebo že cena zákroku môže byť príliš vysoká. A tak mnohým, ktorí by si možno zúfalo želali zrušenie účinku sterilizácie, sa to nepodarí dosiahnuť. Sterilizácia je pre nich definitívna. * Preto uvedené percentá úspešnosti sú v skutočnosti len teoretickými, nie spoľahlivými priemernými údajmi.

Na reálny stav vecí poukazujú niektoré fakty. V jednom článku o operáciách s cieľom zrušiť účinky vazektómie uverejnenom v Spojených štátoch bolo uvedené, že po operácii za 12 000 dolárov „iba 63 percent pacientov mohlo oplodniť svoje partnerky“. Okrem toho iba „šesť percent mužov, ktorí podstúpili vazektómiu, sa po čase usilovalo o zrušenie jej účinku“. Podľa jednej nemeckej štúdie o strednej Európe sa približne 3 percentá mužov, ktorí sa rozhodli pre sterilizáciu, neskôr usilovali o zrušenie jej účinku. Aj keby bola úspešná polovica z týchto pokusov, znamenalo by to, že pre 98,5 percenta vazektómia predstavovala trvalú sterilizáciu. A v krajinách, kde je málo mikrochirurgov alebo kde mikrochirurgovia nie sú, bolo by toto percento ešte vyššie.

Preto nie je realistické zľahčovať sterilizáciu mužov alebo žien ako nejaký druh dočasnej antikoncepcie. A pravý kresťan by mal uvažovať aj o ďalších stránkach tejto veci.

 Kľúčové je to, že rozmnožovacia schopnosť je dar od nášho Stvoriteľa. K jeho pôvodnému predsavzatiu patrilo aj rozmnožovanie sa dokonalých ľudí, ktorí mali ‚naplniť zem a podmaniť si ju‘. (1. Mojžišova 1:28) Keď sa po potope znížil počet obyvateľov zeme na osem ľudí, Boh tieto základné pokyny zopakoval. (1. Mojžišova 9:1) Izraelskému národu Boh tento príkaz nezopakoval, ale Izraeliti i tak považovali potomstvo za niečo veľmi žiaduce. — 1. Samuelova 1:1–11; Žalm 128:3.

Boží Zákon daný Izraelu nasvedčuje, že Boh má ľudské rozmnožovanie v úcte. Napríklad ak ženatý muž zomrel skôr, než splodil syna, ktorý by zachoval jeho rodovú líniu, jeho brat sa mal stať otcom syna na základe švagrovského manželstva. (5. Mojžišova 25:5) Ešte závažnejší bol zákon o manželke, ktorá chcela pomôcť svojmu manželovi pri zápase. Ak chytila manželovho protivníka za prirodzenie, mala jej byť odseknutá ruka; je pozoruhodné, že Boh nevyžadoval poškodenie jej rozmnožovacích orgánov alebo rozmnožovacích orgánov jej manžela podľa princípu oko za oko. (5. Mojžišova 25:11, 12) Tento zákon zjavne zdôrazňoval úctu k rozmnožovacím orgánom; nemali byť zbytočne ničené. *

Vieme, že kresťania nie sú pod izraelským Zákonom, a tak predpis z 5. Mojžišovej 25:11, 12 nie je pre nich záväzný. Okrem toho Ježiš neprikázal ani nenaznačil, že by jeho učeníci museli vstupovať do manželstva a mať toľko detí, koľko len môžu, čo mnohé manželské dvojice vzali do úvahy, keď sa rozhodovali, či použijú nejakú metódu antikoncepcie. (Matúš 19:10–12) Ale apoštol Pavol povzbudzoval vášnivé ‚mladšie vdovy, aby sa vydali a rodili deti‘. (1. Timotejovi 5:11–14) Nezmienil sa o trvalej sterilizácii kresťanov, ktorou by dobrovoľne obetovali svoju rozmnožovaciu schopnosť umožňujúcu mať deti.

Kresťania konajú správne, keď zvažujú takéto náznaky, ktoré svedčia o tom, že Boh si ich rozmnožovaciu schopnosť cení. Každá dvojica sa musí rozhodnúť, či použije a kedy použije vhodné metódy plánovaného rodičovstva. Pravda, ich rozhodovanie by bolo zvlášť závažné vtedy, ak by sa z lekárskeho hľadiska potvrdilo, že pri budúcej ťarchavosti by matka alebo dieťa boli vystavené vážnym zdravotným rizikám, ba dokonca by bola pravdepodobnosť úmrtia. Niektorí sa v takej situácii neochotne podrobili sterilizačnému zákroku, ktorý bol vyššie opísaný, aby predišli tomu, že by ťarchavosťou bol ohrozený život matky (ktorá možno už má ďalšie deti) alebo život dieťaťa, ktoré by sa mohlo narodiť zdravotne tak postihnuté, že by bol ohrozený jeho život.

Kresťania, ktorým nehrozí takéto nezvyčajné a zjavné riziko, však určite budú chcieť použiť ‚zdravú myseľ‘ a budú sa chcieť vo svojom zmýšľaní a skutkoch nechať viesť Božou úctou k rozmnožovacej schopnosti. (1. Timotejovi 3:2; Títovi 1:8; 2:2, 5–8) Tým dajú najavo zrelú vnímavosť na to, čo naznačuje Biblia. Ale čo keby sa stalo verejne známym, že niektorý kresťan ľahkomyseľne prejavil neúctu k Božiemu náhľadu? Nepochybovali by druhí o tom, či dotyčný kresťan (alebo kresťanka) je dobrým príkladom, majúc povesť, že robí rozhodnutia v súlade s Bibliou? Takáto rušivá škvrna na niečej povesti by, samozrejme, mohla ovplyvniť jeho spôsobilosť na zvláštne výsady služby, i keď v prípade, ak si dal takýto zákrok urobiť v nevedomosti, by to tak nemuselo byť. — 1. Timotejovi 3:7.