ČO BUDE pre vás znamenať to, že spoznáte Jehovu? Okrem iného to bude znamenať, že nájdete odpoveď na otázku, ktorú si kladú miliardy ľudí: ‚Prečo som tu?‘ Možno ste aj vy niekedy o tom premýšľali. Jeden múdry kráľ, ktorý mal bohatstva ‚viac ako všetci ostatní králi‘ v jeho dobe, preskúmal túto otázku súvisiacu so zmyslom života. (2. Paralipomenon 9:22; Kazateľ 2:1–13) Tento kráľ, Šalamún, disponoval veľkou mocou, mal mnoho bohatstva a neporovnateľnú múdrosť. Aký bol výsledok jeho bádania? „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ (Kazateľ 12:13) Keďže Šalamún mal oveľa viac skúseností ako väčšina ľudí, jeho záver je prinajmenšom hoden našej pozornosti. — Kazateľ 2:12.

² Bázeň pred Bohom, o ktorej hovoril Šalamún, nie je chorobný strach z neznámej duchovnej sily. Je to skôr zdravá bázeň, aby sa človek neznepáčil tomu, koho veľmi miluje. Ak niekoho hlboko milujete, určite sa takému človeku chcete stále páčiť a chcete sa vyhnúť čomukoľvek, čo by ho mohlo zraniť. Keď si vypestujete lásku k Jehovovi, budete mať rovnaké pocity aj voči nemu.

³ Z čítania Biblie sa môžete dozvedieť o tom, čo sa nášmu Stvoriteľovi páči a čo nie, a tiež o jeho predsavzatí so zemou. Biblia opisuje Jehovu ako ‚Utvárateľa zeme a jej Tvorcu‘ a nazýva ho tiež ‚Tým, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná‘. (Izaiáš 45:18) Jehova pripravil zem tak, aby na nej mohli bývať ľudia, ktorí sa mali o zem i o všetky tvory na nej starať. (1. Mojžišova 1:28) Ale bolo to jediné Božie predsavzatie s ľuďmi — aby boli „opatrovníkmi“?

 ⁴ Nie, Boh mal s nimi aj vznešenejší zámer. Prvý človek, Adam, mal vzácny vzťah s Jehovom. Adam mohol so Stvoriteľom priamo komunikovať. Mohol počúvať, čo mu Boh hovorí, a vyjadrovať pred ním, čo si myslí. (1. Mojžišova 1:28–30; 3:8–13, 16–19; Skutky 17:26–28) Teda Adam a jeho manželka Eva mali úžasnú príležitosť lepšie spoznať Jehovu a vypestovať si k nemu hlbší vzťah. Poznanie a napodobňovanie Jehovu by urobilo ich život uspokojujúcim, lebo Jehova je ‚šťastný Boh‘. (1. Timotejovi 1:11) Ako Boh, „ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“, Jehova umiestnil prvého človeka do raja, ktorý nazval záhrada Eden, s vyhliadkou na večný život. — 1. Timotejovi 6:17; 1. Mojžišova 2:8, 9, 16, 17.

⁵ Večný život? Predstavu nekonečného života možno zamietnete ako absurdnú, ale je naozaj taká? Vedci sa domnievajú, že dnes už vedia, čo spôsobuje starnutie buniek. Časti genetického materiálu nazývané teloméry, ktoré tvoria zakončenie chromozómov, sa vždy po rozdelení bunky skracujú. Po 50- až 100-násobnom rozdelení bunky sa teloméry „opotrebujú“ a väčšina buniek sa prestane deliť. Nedávne vedecké zistenia však ukazujú, že pomocou enzýmu, ktorý sa volá telomeráza, sa ľudské bunky môžu deliť donekonečna. Hoci toto zistenie neznamená, že Jehova umožní večný život práve prostredníctvom tohto enzýmu, ukazuje to jednu vec: predstava večného života nie je absurdná!

⁶ Áno, biblická správa o tom, že prvá ľudská dvojica bola vytvorená, aby žila večne, je vierohodná. Ľudia si mali prehlbovať vzťah k Jehovovi donekonečna. Mali si budovať silné puto so svojím nebeským Otcom a pritom si plne uvedomovať jeho predsavzatie s ľuďmi na zemi a pracovať na ňom. Ich život nemal byť jednotvárna úmorná práca. Adam a Eva mali nádhernú vyhliadku, že naplnia zem šťastným, dokonalým potomstvom. Mali sa navždy tešiť zo zmysluplnej práce, ktorá by im prinášala naplnenie. To by bol skutočne uspokojujúci život! — 1. Mojžišova 1:28.