Kazateľ 2:1–26

2  Potom som si povedal: „Budem sa zabávať* a vyskúšam, čo dobré to prinesie.“ Ale aj to bola márnosť.   O smiechu som povedal: „Je to šialenstvo!“ a o zábave:* „Načo je dobrá?“  Skúmal som, čo to prinesie, keď si doprajem víno,+ ale zachovám si jasnú myseľ. Venoval som sa aj bláznovstvu, aby som zistil, čo je pre ľudí najlepšie počas tých pár dní, čo žijú pod nebom.  Pustil som sa do veľkých diel:+ Postavil som si domy,+ vysadil vinice,+  založil záhrady a parky a vysadil v nich najrôznejšie ovocné stromy.  Vybudoval som si vodné nádrže, aby som z nich zavlažoval háj,* v ktorom som vysadil mladé stromčeky.  Získal som sluhov a slúžky+ a mal som aj sluhov narodených v mojej domácnosti.* Nadobudol som veľké stáda dobytka, oviec a kôz,+ viac než všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme.  Nahromadil som striebro a zlato,+ poklady kráľov a provincií.*+ Zaobstaral som si spevákov a speváčky a veľké potešenie ľudských synov – spoločnosť ženy, dokonca mnohých žien.*  A stal som sa veľkým a prevýšil som všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.+ Ale múdrosť som si uchoval. 10  Svojim očiam som neodoprel nič, po čom zatúžili,+ srdcu som nebránil v nijakom potešení.* Moje srdce napĺňala radosť zo všetkej mojej práce a to mi bolo odmenou* za všetku tú námahu.+ 11  Ale keď som sa zamyslel nad všetkými dielami, ktoré som vytvoril, a nad všetkou tou námahou, ktorú som do nich vložil,+ uvedomil som si, že to všetko bola márnosť a honba za vetrom.+ Pod slnkom nebolo nič, čo by malo skutočnú hodnotu.*+ 12  Potom som sa rozhodol porovnať múdrosť, šialenstvo a bláznovstvo.+ (Veď čo môže urobiť človek, ktorý príde po kráľovi? Iba to, čo už dávno urobili iní.) 13  A videl som, že múdrosť je užitočnejšia ako bláznovstvo,+ tak ako je užitočnejšie svetlo než tma. 14  Múdry má oči otvorené,*+ kým hlupák tápe v tme.+ Ale uvedomil som si, že oboch čaká rovnaký koniec.+ 15  Vtedy som si povedal: „Ak mám skončiť rovnako ako hlupák,+ čo mám z toho, že som tak zmúdrel?“ A tak som si povedal: „Aj to je márnosť.“ 16  Ani po múdrom, ani po hlúpom nezostane trvalá spomienka.+ Po čase sa na každého zabudne. A múdry zomiera takisto ako hlúpy.+ 17  A tak som znenávidel život,+ lebo všetko, čo sa deje pod slnkom, mi pripadalo skľučujúce. Všetko to bola márnosť+ a honba za vetrom.+ 18  A znenávidel som všetko, na čom som pod slnkom tak tvrdo pracoval,+ lebo to zanechám tomu, kto príde po mne.+ 19  A ktovie, či bude múdry alebo hlúpy.+ Tak či tak získa všetko, na čo som pod slnkom vynaložil všetku tú námahu a múdrosť. Aj to je márnosť. 20  A tak som prepadol zúfalstvu nad všetkou tou prácou, ktorú som namáhavo konal pod slnkom. 21  Človek sa namáha a vkladá do práce múdrosť, poznanie a zručnosť, ale všetko, čo nadobudne,* musí aj tak zanechať človeku, ktorý na tom nepracoval.+ Aj to je márnosť a veľké nešťastie. 22  Veď čo má človek z toho, že usilovne pracuje a že ho poháňa nadšenie, aby sa namáhal pod slnkom?+ 23  Po všetky dni jeho života mu jeho námaha prináša bolesť a trápenie*+ a ani v noci si* neodpočinie.+ Aj to je márnosť. 24  Pre človeka nie je nič lepšie ako jesť, piť a tešiť sa zo svojej práce.+ Uvedomil som si, že aj to je od pravého Boha.+ 25  Veď kto je a pije lepšie ako ja?+ 26  Boh dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie a radosť.+ Ale hriešnika necháva hromadiť a zhŕňať, aby potom všetko odovzdal tomu, kto sa páči pravému Bohu.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Poznámky pod čiarou

Al. „radovať“.
Al. „o radosti“.
Al. „les“.
Dosl. „synov domu“.
Al. „majetok, aký patrí kráľom a provinciám“.
Al. „panej, dokonca paní“.
Al. „v nijakej radosti“.
Al. „to bol môj podiel“.
Al. „čo by bolo užitočné“.
Dosl. „oči v hlave“.
Al. „svoj podiel“.
Al. „sklamanie“.
Dosl. „si jeho srdce“.