Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Deň veľkých nádejí a radostného očakávania

Deň veľkých nádejí a radostného očakávania

130. graduácia absolventov Gileádu

Deň veľkých nádejí a radostného očakávania

GRADUÁCIA 130. triedy Gileádu, biblickej školy Watchtower, nepochybne vzbudzovala nádeje a očakávania. V sobotu 12. marca 2011 sa pri tejto príležitosti zhromaždilo viac ako 8 500 ľudí vrátane študentov, ich rodinných príslušníkov a priateľov. Všetci boli plní očakávania — nielen toho, čo prinesie tento deň, ale aj čo prinesie budúcnosť týmto novým, dobre vyškoleným misionárom, ktorí mali byť čoskoro poslaní do celého sveta, aby učili ľudí pravdu z Biblie.

„Šťastní sú všetci, ktorí... stále očakávajú“ Jehovu

Táto povzbudzujúca myšlienka z Izaiáša 30:18 bola témou prejavu, ktorý predniesol Geoffrey Jackson, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov a predsedajúci programu. Láskavo a s humorom zagratuloval študentom, že prežili náročné školenie v Gileáde, a uistil ich, že s najväčšou pravdepodobnosťou prežijú aj tento vzrušujúci deň. Čo mohli študenti do budúcnosti realisticky očakávať? Brat Jackson rozvinul tri praktické myšlienky z Izaiáša 30:18–21.

Najprv povedal: „Môžete očakávať, že Jehova bude venovať pozornosť vašim modlitbám.“ Poukázal na uistenie, ktoré nachádzame v 19. verši: „Celkom istotne ti prejaví priazeň pri zvuku tvojho kriku.“ Spomenul, že aj v pôvodnom hebrejskom texte je táto veta v jednotnom, nie v množnom čísle, a to znamená, že Jehova sa zaoberá modlitbami každého z nás jednotlivo. „Jehova ako náš Otec sa nepýta: ‚Prečo nie si taký silný ako iní?‘ Naopak, pozorne počúva každého z nás. A odpovedá nám.“

Ako druhú vec uviedol, že môžeme očakávať ťažkosti. „Jehova nám nesľubuje ľahký život, ale sľubuje, že nám bude pomáhať.“ Ako ukazuje 20. verš, Boh predpovedal, že keď bude Izrael obliehaný, tieseň a útlak budú také bežné ako chlieb a voda. No Jehova bol vždy pripravený prísť svojmu ľudu na pomoc. Aj absolventi Gileádu sa budú stretávať s ťažkosťami a náročnými situáciami a možno to nebudú len tie, ktoré očakávajú! „Ale čo môžete očakávať, je to, že Jehova bude pri vás, aby vám pomohol zvládnuť každú náročnú situáciu,“ dodal brat Jackson.

A po tretie, rečník študentom poukázal na 20. a 21. verš a pripomenul im: „Môžete očakávať, že Jehova vás bude viesť — tak buďte na jeho vedenie vnímaví!“ Každý kresťan dnes musí pozorne počúvať, čo Jehova hovorí prostredníctvom Biblie a biblických publikácií, povedal brat Jackson. Potom študentov vrúcne nabádal, aby ďalej denne čítali Bibliu, lebo to znamená život.

„Nech spočinie na vás des pred Jehovom“

Anthony Morris z vedúceho zboru vysvetlil, čo znamená biblické vyjadrenie „des pred Jehovom“. (2. Paralipomenon 19:7) Tieto slová neopisujú nejaký chorobný strach, ale silnú túžbu konať to, čo je správne, a takú veľkú a úprimnú úctu, že sa človek až chveje. „Zachovajte si takýto des aj na mieste svojho misionárskeho pridelenia,“ nabádal študentov brat Morris. Ako môžu prejavovať takúto hlbokú úctu k Jehovovi? Rečník sa zameral na dva praktické spôsoby.

Po prvé, nabádal študentov, aby uplatnili radu z Jakuba 1:19, „byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči“. Poznamenal, že študenti sa počas päťmesačného školenia veľa naučili, ale musia si dávať pozor, aby sa tým nechválili, keď prídu na miesto svojho nového pridelenia. „Musíte najprv počúvať,“ povedal. „Počúvajte členov miestneho zboru a bratov, ktorí sa ujímajú vedenia v krajine, kde slúžite; počúvajte, čo hovoria o krajine a jej kultúre. Nebojte sa priznať, že niečo neviete. Ak naozaj chápete účel vášho školenia, potom čím viac sa učíte, tým viac vidíte, ako málo toho naozaj viete.“

Po druhé, brat Morris prečítal Príslovia 27:21: „Na striebro je čistiaci kotlík a na zlato je pec; a jednotlivec je podľa svojej chvály.“ Vysvetlil, že tak ako zlato a striebro musia byť prečistené alebo skvalitnené, aj my môžeme byť prečistení chválou. Ako? Chvála môže byť skúškou charakteru. Keď nás druhí chvália, môže nás to viesť k pýche a k duchovnému pádu. Alebo nás to môže podnietiť uznať, že za všetko, čo sme dosiahli, vďačíme Jehovovi, a môže to posilniť naše odhodlanie vždy spĺňať jeho normy a nezľahčovať ich. Preto brat Morris nabádal študentov, aby akúkoľvek chválu, ktorú dostanú, prijímali správnym spôsobom — aby v tom videli príležitosť dokázať, že majú správny „des pred Jehovom“.

„Ceňte si svoje poslanie“

To bola téma hlavného prejavu programu, ktorý predniesol Guy Pierce z vedúceho zboru. Vysvetlil v ňom, že slovo „misionár“ znamená „človek, ktorý vykonáva misiu“, čiže nejakú úlohu, poslanie. Nie div, poznamenal, že existuje mnoho rôznych misionárov s rôznym poslaním. Mnohí sa zameriavajú na telesné uzdravovanie a na politické riešenie svetových problémov. „Vy ste ale iní,“ povedal. V čom?

Študenti sa z Biblie už veľa naučili o telesnom uzdravovaní. Keď Ježiš vzkriesil jedno dievča, jej rodičia „od veľkého nadšenia zostali celí bez seba“. (Marek 5:42) Rovnako aj keď boli slepí zázračne uzdravení, ich radosť bola obrovská. Jedným z dôvodov, prečo Ježiš robil takéto zázraky, bolo, aby ukázal, čo urobí v prichádzajúcom novom svete. V tom čase bude „veľký zástup“ spravodlivých ľudí, ktorí prežijú koniec súčasného zlého systému vecí, uzdravený zo všetkých chorôb. (Zjavenie 7:9, 14) Aj ich milovaní, ktorých budú vítať pri vzkriesení, budú zdraví. Predstavte si, aká to bude radosť!

Brat Pierce však vysvetlil, že telesné uzdravovanie nikdy nebude tým najdôležitejším druhom uzdravovania. Chorí, ktorých uzdravil Ježiš, časom znova ochoreli. Mŕtvi, ktorých vzkriesil, znova zomreli. Aj slepí, ktorých uzdravil, mohli nakoniec znova stratiť zrak. Oveľa dôležitejšie bolo, že Ježiš uzdravoval ľudí duchovne. Aj misionári vyškolení v Gileáde majú poslanie uzdravovať duchovne. Pomáhajú ľuďom zmieriť sa s naším nebeským Otcom, a tým duchovne ožiť. Iba tí, ktorí sú duchovne uzdravení, získajú večný život. „Duchovné uzdravovanie,“ povedal brat Pierce, „je to, čo chváli Boha. V tom je úspech vašej služby.“

Ďalšie tri zaujímavé body programu toho dňa

„Bude to úspešný deň?“ Túto vhodnú otázku rozobral Robert Rains, člen výboru odbočky v Spojených štátoch. Povzbudil študentov, aby sa každý deň misionárskej služby snažili urobiť úspešným tak, že budú využívať svoj čas múdro, že budú hľadať vedenie v Božom Slove, keď budú v úzkych, a že sa budú s dôverou modliť k Jehovovi.

„Urobíte staré novým?“ Túto otázku položil vo svojom prejave Mark Noumair, inštruktor školy Gileád. Rozobral 1. Jána 2:7, 8, kde apoštol Ján spomenul „staré prikázanie“, ktoré bolo zároveň aj „novým prikázaním“. Išlo o to isté prikázanie — aby sa Kristovi nasledovníci navzájom milovali nesebecky a obetavo. (Ján 13:34, 35) Toto prikázanie bolo staré, lebo Ježišovi nasledovníci ho dostali priamo od Ježiša Krista už desaťročia predtým. Ale bolo aj nové, lebo kresťania sa stretávali s novými náročnými situáciami a museli prejavovať lásku ešte plnšie a novými spôsobmi. Aj misionári sa budú stretávať s novými situáciami a budú sa musieť naučiť prejavovať lásku novými spôsobmi. Čo im v tom pomôže?

„Nenapodobňujte to, čo sami nenávidíte,“ nabádal brat Noumair. Varoval, že ak na správanie, ktoré nenávidíme, zareagujeme tým istým spôsobom, správame sa tak, ako to nenávidíme — a tým si kazíme svoju osobnosť. No ak v takých náročných situáciách nájdeme spôsob, ako prejaviť lásku novým spôsobom, vyžiarime „pravé svetlo“ a rozptýlime duchovnú tmu.

„Neste náklad.“ Túto praktickú tému rozvinul ďalší inštruktor školy Gileád, Michael Burnett. Hovoril o ľuďoch z afrických krajín, ktorí často nosia ťažký náklad na hlave. Používajú katu, malý zrolovaný kus látky, ktorý si položia na hlavu, aby sa im náklad lepšie niesol a dokázali udržovať rovnováhu. Vďaka tomu je ich chôdza ladná. Misionári vyškolení v Gileáde budú musieť vo svojich zahraničných prideleniach niesť ťažký náklad zodpovednosti, ale dostali niečo, čo môžeme prirovnať ku kate: rozsiahle biblické školenie. Ak uplatnia to, čo sa naučili, bude sa im ich náklad lepšie niesť a ľahšie si udržia rovnováhu.

Skúsenosti a interview

Súčasťou školenia v Gileáde je aj zvestovateľská služba s miestnymi zbormi Jehovových svedkov. William Samuelson, dozorca oddelenia teokratických škôl, spomenul niektoré skúsenosti študentov v prejave na tému „Nenechaj svoju ruku odpočinúť“. (Kazateľ 11:6) Študenti naživo predviedli niektoré svoje skúsenosti, a tak ukázali, ako sa usilovali v službe a ako využívali príležitosti na zvestovanie dobrého posolstva v lietadle, v reštauráciách a na čerpacích staniciach. Zvestovali aj z domu do domu, pri neformálnych rozhovoroch a prostredníctvom listov. Určite nenechali svoje ruky odpočívať a prinieslo to vynikajúce výsledky.

Člen personálu školy Gileád Kenneth Stovall potom viedol interview s tromi mužmi, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v misionárskej službe. Barry Hill slúžil v Ekvádore a v Dominikánskej republike, Eddie Mobley na Pobreží Slonoviny a Tab Honsberger v Senegale, Benine a na Haiti. Spolu nádherne rozvinuli tému „Vyskúšajte Jehovu a budete žať požehnania“. (Malachiáš 3:10) Napríklad brat Hill rozprával, aké náročné bolo preňho s manželkou prispôsobiť sa podnebiu v Ekvádore, kde je podľa jeho slov buď horúco a prašno, alebo horúco a blatisto. Spomínal, že dva a pol roka museli na kúpanie používať vedrá. Ale nikdy neuvažovali o tom, že by odišli. Svoje pridelenie považovali za požehnanie od Jehovu. „Bol to náš život,“ povedal brat Hill.

V závere programu jeden zo študentov prečítal dojímavý list od absolventov školy, v ktorom vyjadrili úprimnú vďačnosť za toto školenie. „Naša viera nabrala nové rozmery,“ napísali budúci misionári, „ale uvedomujeme si, že sa máme ešte veľa čo učiť.“ Všetci študenti dostali diplomy a svoje pridelenia do rôznych krajín. Brat Jackson ukončil program uistením študentov, že môžu očakávať vo svojom živote Jehovovu pomoc, hlavne keď sa budú stretávať s náročnými situáciami. Všetci prítomní odchádzali naplnení ešte väčšími nádejami a očakávaniami. Jehova nepochybne použije týchto nových misionárov, aby vykonali veľa dobrého.

[Tabuľka/mapa na strane 31]

ŠTATISTIKA TRIEDY

zastúpených krajín

34,0 vekový priemer

18,6 priemerný počet rokov od krstu

13,1 priemerný počet rokov v službe celým časom

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Absolventi boli poslaní do týchto krajín

KRAJINY, DO KTORÝCH BOLI ABSOLVENTI POSLANÍ

ARGENTÍNA

ARMÉNSKO

BURKINA

BURUNDI

KONGO (KINSHASA)

ČESKÁ REPUBLIKA

HAITI

HONGKONG

INDONÉZIA

KEŇA

LITVA

MALAJZIA

MOZAMBIK

NEPÁL

PAPUA-NOVÁ GUINEA

RUMUNSKO

SENEGAL

TANZÁNIA

UGANDA

ZIMBABWE

[Obrázok na strane 31]

130. trieda absolventov Gileádu, biblickej školy Watchtower

V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava.

(1) Z. Molinová; S. Bassolinová; Ch. Alatsisová; A. Arroyová; L. Niñová; S. Merklingová; M. Clarková

(2) C. Littlová; S. Tibaudová; S. Jakobssonová; J. Morenová; A. Rodriguezová; K. Leeová; H. Cárdenasová; L. Aguilarová

(3) A. Clairbushová; A. Polleyová; S. Caldwellová; J. Adameová; S. Hildebrandtová; I. Shoemakerová; N. Grohmanová; G. Galvezová

(4) J. Clark; A. Bassolino; K. Packhamová; J. Adame; M. Knausová; M. Niño; R. Moreno; J. Galvez

(5) D. Rodriguez; M. Geynesová; J. Molina; A. Aguilar; I. Alatsis; A. Mannová; R. Grohman; J. Packham

(6) S. Geynes; M. Cárdenas; C. Arroyo; Ch. Manno; J. Merkling; H. Lee; X. Clairbush; P. Jakobsson

(7) J. Little; B. Hildebrandt; M. Shoemaker; K. Knaus; J. Caldwell; F. Tibaudo; C. Polley