Kazateľ 11:1–10

  • Využi príležitosť (1 – 8)

    • Púšťaj svoj chlieb po vode (1)

    • Zasievaj od rána do večera (6)

  • Užívaj si mladosť, ale zodpovedne (9, 10)

11  Púšťaj* svoj chlieb po vode,+ lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.+  Rozdeľ sa so siedmimi alebo aj s ôsmimi,+ lebo nevieš, aké nešťastie sa stane na zemi.  Keď sú oblaky plné vody, vylejú na zem dážď. A či už strom padne na juh, alebo na sever, zostane ležať tam, kde padol.  Kto pozoruje vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.+  Tak ako nevieš, ako pôsobí duch v kostiach dieťaťa v lone* matky,+ rovnako nepochopíš dielo pravého Boha, ktorý robí všetko.+  Zasievaj zrno už od rána a nedopraj svojim rukám odpočinok až do večera.+ Veď nevieš, či sa podarí jedno alebo druhé alebo či oboje bude dobré.  Svetlo je sladké a je dobré, aby oči videli slnko.  Aj keby človek žil mnoho rokov, nech sa zo všetkých raduje.+ Ale nech pamätá na to, že môže prísť aj mnoho temných dní. Všetko, čo príde, je márnosť.+  Raduj sa, mladý muž, zo svojej mladosti a nech sa tvoje srdce teší, kým si mladý. Choď, kam ťa vedie tvoje srdce a tvoje oči. Ale pamätaj, že pravý Boh ťa za to všetko bude brať na zodpovednosť.*+ 10  Preto odstráň zo svojho srdca to, čo by ti spôsobilo len trápenie, a chráň svoje telo pred tým, čo by ti mohlo ublížiť. Veď mladosť a najlepšie roky života sú márnosť.+

Poznámky pod čiarou

Al. „Posielaj“.
Dosl. „v kostiach v lone“.
Al. „privedie na súd“.