Môžeš byť ako Pinchas, keď máš riešiť náročné situácie?

SLÚŽIŤ ako zborový starší je vzácna výsada. Božie Slovo však pripúšťa, že starší budú musieť riešiť aj náročné situácie. Z času na čas sa musia zaoberať prípadmi nesprávneho konania, v ktorých ‚súdia za Jehovu‘. (2. Par. 19:6) Alebo niektorý dozorca môže byť poverený úlohou, na ktorú sa necíti pripravený, podobne ako Mojžiš, ktorý sa v súvislosti s jednou úlohou pokorne opýtal: „Kto som ja, že by som mal ísť k faraónovi?“ ​(2. Mojž. 3:11)

Biblia, napísaná pod vedením tej istej činnej sily, ktorou sú vymenúvaní starší, obsahuje konkrétne príklady dozorcov, ktorí úspešne prekonávali skúšky. Pinchas bol syn Eleazára a vnuk Árona, takže časom sa aj on mal stať veľkňazom. Tri udalosti z jeho života ukazujú, že starší dnes potrebujú pri riešení náročných situácií odvahu, pochopenie a dôveru v Jehovu.

„Hneď vstal“

Pinchas bol ešte len mladým mužom, keď Izraeliti táborili na moábskych rovinách. V Biblii čítame, že „vtedy začal mať ľud nemravný pomer s moábskymi dcérami... a ľud začal jesť a klaňať sa ich bohom“. (4. Mojž. 25:1, 2) Jehova postihol previnilcov smrtiacou pohromou. Vieš si predstaviť, ako musela táto správa o nesprávnom konaní a následnej pohrome pôsobiť na Pinchasa?

Biblická správa pokračuje: „Hľa! Prišiel muž zo synov Izraela a priviedol do blízkosti svojich bratov madiansku ženu pred očami Mojžiša a pred očami celého zhromaždenia synov Izraela, zatiaľ čo plakali pri vchode stanu stretnutia.“ ​(4. Mojž. 25:6) Čo urobí kňaz Pinchas? Pinchas bol pomerne mladý a obvinený Izraelita bol náčelník, ktorý viedol ľud v uctievaní. (4. Mojž. 25:14)

Pinchas sa bál Jehovu, nie ľudí. Keď zbadal tých dvoch, hneď vzal do ruky kopiju, šiel za tým mužom do stanu a oboch ich prebodol. Ako sa Jehova pozeral na Pinchasovu odvahu a rozhodnosť? Okamžite ukončil pohromu a Pinchasa odmenil zmluvou, že kňazstvo zostane v jeho rodovej línii „na neurčitý čas“. (4. Mojž. 25:7–13)

Dobre vieme, že starší sa dnes neuchyľujú k násiliu. Ale tak ako Pinchas musia byť pripravení konať rozhodne a odvážne. Napríklad Guilherme bol starším len niekoľko mesiacov, keď bol požiadaný, aby slúžil v právnom výbore. Prípad nesprávneho konania sa týkal istého staršieho, ktorý pomohol Guilhermovi, keď bol mladší. „Cítil som sa nepríjemne v takom postavení,“ rozpráva Guilherme. „Nemohol som spať. Stále som premýšľal nad tým, ako riešiť tento prípad tak, aby mi pocity  nezastreli duchovný zrak. Niekoľko dní som sa modlil a robil výskum v biblických publikáciách.“ To mu pomohlo nadobudnúť potrebnú odvahu, aby mohol túto špecifickú situáciu zvládnuť a poskytnúť duchovnú pomoc bratovi, ktorý zhrešil. (1. Tim. 4:11, 12)

Keď si situácie v zbore vyžadujú, aby starší konali odvážne a rozhodne, a oni tak naozaj konajú, stávajú sa príkladom viery a lojálnosti. Samozrejme, aj iní kresťania potrebujú konať odvážne a oznámiť závažné previnenie, o ktorom sa možno dozvedia. Lojálnosť je tiež potrebná, aby sme sa prestali stýkať s priateľom či príbuzným, ktorý bol vylúčený. (1. Kor. 5:11–13)

Pochopenie pomáha odvrátiť hrozbu vojny

Pinchasova odvaha nebola len mladíckou nerozvážnosťou. Pouvažuj, ako prejavil Pinchas pochopenie a konal prezieravo a rozvážne, keď sa dopočul o ďalšej správe. Kmene Rúben a Gád a polovica kmeňa Manaše si postavili oltár neďaleko rieky Jordán. Ostatní Izraeliti si mysleli, že ho postavili, aby ho používali pri falošnom uctievaní, a pripravovali sa, že proti nim vojensky zasiahnu. (Joz. 22:11, 12)

Ako reagoval Pinchas? Spolu s izraelskými náčelníkmi sa o tom prezieravo porozprával s tými, ktorí postavili oltár. Obvinené kmene objasnili situáciu a vysvetlili, že to bol v skutočnosti oltár pre „službu Jehovovi“. A tak bola hrozba vojny odvrátená. (Joz. 22:13–34)

Ak kresťan počuje nejaké obvinenie alebo negatívnu správu o svojom spoluveriacom, je veľmi múdre napodobniť Pinchasa. Pochopenie nám zabráni uraziť sa alebo šíriť niečo negatívne, čo vieme o našich bratoch. (Prísl. 19:11)

Ako môže pochopenie pomáhať starším konať ako Pinchas? „Keď niektorý zvestovateľ začne hovoriť o tom, že medzi ním a niekým iným došlo k nedorozumeniu, rýchlo poprosím Jehovu, aby mi pomohol nepostaviť sa na žiadnu stranu, ale poskytnúť biblickú radu,“ hovorí Jaime, ktorý slúži ako starší vyše desať rokov. „Raz za mnou prišla sestra, ktorú trápilo, ako sa k nej zachoval istý zodpovedný brat z iného zboru. Keďže ten brat bol môj priateľ, mohol som sa s ním jednoducho porozprávať. Miesto toho sme si so sestrou rozobrali niekoľko biblických zásad. Súhlasila, že sa najprv porozpráva s bratom sama. (Mat. 5:23, 24) Pokoj však nebol obnovený hneď. Tak som ju povzbudil, aby premýšľala o ďalších biblických zásadách. Rozhodla sa, že sa bude opäť modliť v súvislosti s touto situáciou a bude sa snažiť odpustiť.“

 Ako sa to skončilo? Jaime rozpráva: „O niekoľko mesiacov za mnou sestra prišla a vysvetlila, že po čase brat oľutoval, čo povedal. Dohodol sa s ňou, že spolu pôjdu do služby, a pochválil ju za dobré vlastnosti, ktoré si u nej všimol. Záležitosť bola vyriešená. Dosiahol by som lepší výsledok, keby som sa zaplietol do tohto sporu a postavil sa na niečiu stranu?“ V Biblii dostávame radu: „Nepúšťaj sa unáhlene do právneho sporu.“ ​(Prísl. 25:8) Chápaví starší múdro povzbudzujú kresťanov, ktorí majú medzi sebou nezhody, aby uplatňovali biblické zásady s cieľom podporovať pokoj a dosahovať ho.

Pýtal sa Jehovu

Pinchas mal výsadu slúžiť ako kňaz pre Boží vyvolený ľud. Ako bolo spomenuté, už pomerne mladý mal výnimočnú odvahu a pochopenie. No ak mal úspešne zvládať náročné situácie, potreboval najmä dôveru v Jehovu.

Po tragických udalostiach, keď muži z Gibey z kmeňa Benjamin znásilnili a zavraždili konkubínu jedného Lévitu, sa ostatné kmene chystali do vojny proti Benjamincom. (Sud. 20:1–11) Pred bojom sa modlili k Jehovovi o pomoc, ale dvakrát zažili porážku s veľkými stratami na životoch. (Sud. 20:14–25) Dospeli k záveru, že ich modlitby neboli vypočuté? Naozaj Jehovovi záležalo na tom, aby zareagovali na spáchané zlo?

Pinchas, teraz už ako veľkňaz Izraela, sa s neochvejnou dôverou opäť ujal vedenia. „Mám znovu vytiahnuť do boja proti synom môjho brata Benjamina, alebo mám prestať?“ modlil sa. Jehova odpovedal tým, že vydal Benjamincov do ich ruky, a Gibea bola spálená do tla. (Sud. 20:27–48)

Aké poučenie si z toho môžeme zobrať? Niektoré problémy v zbore pretrvávajú, aj keď sa starší veľmi snažia a modlia sa o Božiu pomoc. V takej situácii starší robia dobre, keď pamätajú na Ježišove slová: „Stále proste [alebo modlite sa], a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ ​(Luk. 11:9) Aj keď sa zdá, že odpoveď na modlitby neprichádza, dozorcovia si môžu byť istí, že Jehova odpovie vo svojom čase.

Napríklad jeden zbor v Írsku nevyhnutne potreboval sálu Kráľovstva, ale úradník miestneho plánovacieho úradu im odmietal vydať povolenie. Mal námietky ku všetkým miestam, kde chceli bratia stavať. Zdalo sa, že návrhy by mohol schváliť jedine hlavný úradník plánovacieho úradu celého grófstva. Bude aj teraz modlitba rovnako účinná ako v Pinchasových dňoch?

Tamojší starší rozpráva: „Po mnohých modlitbách a pokorných prosbách sme sa vybrali na hlavný plánovací úrad. Povedali mi, že s hlavným úradníkom sa budeme môcť stretnúť až o niekoľko týždňov. No my sme sa s ním stretli už o päť minút. Keď videl prepracované plány, hneď nám dal povolenie pokračovať a odvtedy sa aj miestny úradník veľmi snažil pomáhať nám. Táto skúsenosť nás utvrdila v tom, že modlitba má veľkú moc.“ Áno, Jehova odpovie na úprimné modlitby starších, ktorí sa naňho spoliehajú.

V starovekom Izraeli niesol Pinchas veľký náklad zodpovednosti. Odvaha, pochopenie a dôvera v Boha mu však pomáhali úspešne prekonávať ťažkosti. A jeho príkladná starostlivosť o Boží zbor mala Jehovovo schválenie. Asi o 1 000 rokov bol Ezdráš inšpirovaný napísať: „V minulosti býval nad nimi vodcom Eleazárov syn Pinchas. Jehova bol s ním.“ ​(1. Par. 9:20) Kiež je to tak v prípade všetkých, ktorí sa dnes ujímajú vedenia v Božom ľude, áno, všetkých kresťanov, ktorí lojálne slúžia Bohu.