Má Biblia skrytý kód?

ASI dva roky po zavraždení izraelského premiéra Jicchaka Rabina v roku 1995 jeden žurnalista tvrdil, že ešte predtým pomocou počítačovej techniky objavil predpoveď tejto udalosti skrytú v pôvodnom hebrejskom texte Biblie. Tento žurnalista, Michael Drosnin, napísal, že sa snažil premiéra varovať už rok pred atentátom, ale márne.

Nedávno boli publikované ďalšie knihy a články, ktoré tvrdia, že tento skrytý kód poskytuje absolútny dôkaz o božskej inšpirácii Biblie. Existuje taký kód? Mal by byť nejaký skrytý kód základom pre vieru, že Biblia je inšpirovaná Bohom?

Nová myšlienka?

Myšlienka skrytého kódu v biblickom texte nie je nová. Je to ústredná predstava kabaly, čiže tradičného židovského mysticizmu. Podľa kabalistických učiteľov základný význam biblického textu nie je jeho pravým významom. Kabalisti veria, že Boh použil jednotlivé písmená hebrejského textu Biblie ako symboly, ktoré pri správnom porozumení zjavujú väčšiu pravdu. Podľa nich každé hebrejské písmeno a jeho umiestnenie v biblickom texte boli určené Bohom a majú konkrétny účel.

Podľa Jeffreyho Satinovera, výskumníka biblického kódu, títo židovskí mystici sú presvedčení, že hebrejské písmená použité na zaznamenanie správy o stvorení v Genezis skrývajú neuveriteľnú mystickú silu. Píše: „Stručne povedané, Genezis nie je len opis; je to priamo nástroj samotného aktu stvorenia, projekt v mysli Boha zjavný vo fyzickej podobe.“

Kabalistický rabín z 13. storočia, Bachja ben Ašer zo španielskej Zaragozy, písal o niektorých skrytých informáciách, ktoré objavil, keď v jednej časti Genezis čítal iba každé 42. písmeno. Táto metóda preskakovania písmen podľa určitého poradia, ktorej cieľom je odhaliť skryté posolstvo, je základom novodobej predstavy o biblickom kóde.

 Počítače „zjavujú“ kód

Pred príchodom počítačovej éry bola ľudská schopnosť skúmať biblický text týmto spôsobom obmedzená. V auguste 1994 však časopis Statistical Science uverejnil článok, v ktorom Elijahu Rips z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a jeho kolegovia uviedli niektoré prekvapujúce tvrdenia. Vysvetlili, že odstránením všetkých medzier medzi písmenami a rovnomerným preskakovaním písmen v hebrejskom texte Genezis odhalili mená 34 známych rabínov zakódované v texte a tiež ďalšie informácie, napríklad dátumy ich narodenia alebo smrti, ktoré boli uvedené pri ich menách. * Po opakovaných skúškach výskumníci publikovali záver, že informácie zakódované v Genezis nemôžu byť zo štatistického hľadiska len výsledkom náhody — je to dôkaz, že už pred tisíckami rokov boli do knihy Genezis úmyselne zakódované inšpirované informácie.

Na základe tejto metódy žurnalista Drosnin urobil vlastné testy, pri ktorých hľadal skryté informácie v prvých piatich knihách Hebrejskej Biblie. Drosnin tvrdí, že pri čítaní každého 4772. písmena našiel meno Jicchak Rabin vložené do biblického textu. Keď biblický text usporiadal do riadkov po 4772 písmenách, videl, že Rabinovo meno (prečítané zhora nadol) sa pretína s riadkom (5. Mojžišova 4:42, vodorovne), ktorý Drosnin preložil ako „atentátnik, ktorý spácha atentát“.

Piata kniha Mojžišova 4:42 v skutočnosti hovorí o človeku, ktorý zabil neúmyselne. Preto mnohí kritizovali Drosninov neobjektívny prístup a tvrdili, že jeho nevedecké metódy by sa dali použiť na nájdenie podobných správ v akomkoľvek texte. Ale Drosnin trval na svojom a vyhlásil: „Keď moji kritici nájdu správu o zavraždení nejakého premiéra zakódovanú v [románe] Biela veľryba, uverím im.“

Dôkaz inšpirácie?

Profesor Brendan McKay z Katedry počítačovej vedy na Austrálskej národnej univerzite zareagoval na Drosninovu výzvu a urobil rozsiahly počítačový výskum anglického textu románu Biela veľryba. * McKay tvrdí, že použitím rovnakej metódy, akú opísal Drosnin, našiel „predpovede“ o atentátoch na Indiru Gándhíovú, Martina Luthera Kinga ml., Johna F. Kennedyho, Abrahama Lincolna a ďalších. McKay vraj zistil, že Biela veľryba „prorokovala“ aj zavraždenie Jicchaka Rabina.

Profesor McKay a jeho spolupracovníci znova preskúmali aj hebrejský text Genezis a spochybnili experimentálne výsledky Ripsa a jeho spoločníkov. Uviedli, že výsledky týchto výskumníkov nie sú vecou inšpirovanej kódovanej správy, ale skôr ich metódy a prístupu — keďže údaje upravovali zväčša podľa osobného názoru. Vedecká diskusia o tejto záležitosti ďalej pokračuje.

Tvrdenia, že tieto zakódované správy boli úmyselne skryté v „štandardnom“ alebo „pôvodnom“ hebrejskom texte, vyvolávajú aj ďalšiu otázku. Rips a jeho spolupracovníci hovoria, že výskum urobili v „štandardnom, všeobecne prijímanom texte Genezis“. Drosnin píše: „Všetky Biblie v pôvodnom hebrejskom jazyku, ktoré dnes existujú, sú do písmena rovnaké.“ Ale je to tak? Dnes sa nepoužíva nejaký „štandardný“ text, ale rôzne vydania Hebrejskej Biblie založené na rôznych starovekých rukopisoch. Hoci biblické posolstvo sa nelíši, jednotlivé rukopisy nie sú do písmena rovnaké.

Mnohé preklady sú dnes založené na Leningradskom kódexe — najstaršom úplnom hebrejskom masoretskom rukopise —, ktorý bol odpísaný okolo roku 1000 n. l. Ale Rips a Drosnin použili iný text, a to Koren. Shlomo Sternberg, ortodoxný rabín a matematik na Harvardovej univerzite, hovorí, že Leningradský kódex „má  len v 5. Mojžišovej 41 iných písmen ako Koren, ktorý použil Drosnin“. Zvitky od Mŕtveho mora obsahujú časti biblického textu odpísané pred vyše 2000 rokmi. Hláskovanie v týchto zvitkoch sa často značne odlišuje od neskorších masoretských textov. V niektorých zvitkoch boli často pridané určité písmená, aby naznačili samohlásky, keďže samohláskové značky ešte neboli vynájdené. V iných zvitkoch bolo použitých menej písmen. Porovnanie medzi všetkými existujúcimi biblickými rukopismi ukazuje, že význam biblického textu zostáva nezmenený. Na druhej strane však toto porovnanie jasne ukazuje, že hláskovanie a počet písmen sa v jednotlivých textoch líšia.

Hľadanie údajného skrytého posolstva závisí od absolútne nemenného textu. Jedno zmenené písmeno by celkom zmenilo poradie — i prípadné posolstvo. Boh zachoval svoje posolstvo prostredníctvom Biblie. Ale nezachoval nezmenené každé písmeno, akoby strážil také nepodstatné veci, ako sú zmeny hláskovania v priebehu storočí. Nenaznačuje to azda, že do Biblie nevložil žiadne skryté posolstvo? — Izaiáš 40:8; 1. Petra 1:24, 25.

Potrebujeme skrytý biblický kód?

Apoštol Pavol veľmi jasne napísal, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. (2. Timotejovi 3:16, 17) Jasné a priamočiare posolstvo Biblie nie je príliš ťažké na porozumenie či uplatnenie, ale mnohí ľudia sa rozhodli nevšímať si ho. (5. Mojžišova 30:11–14) Proroctvá, ktoré sú v Biblii otvorene predložené, dávajú pevný základ na vieru v jej inšpirovanosť. * Na rozdiel od skrytého kódu biblické proroctvá nie sú výsledkom ľudských názorov a ‚nepramenia z nejakého osobného výkladu‘. — 2. Petra 1:19–21.

Apoštol Peter napísal: „Neoboznámili sme vás s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista tak, že sme nasledovali prefíkane vymyslené falošné historky.“ ​(2. Petra 1:16) Myšlienka biblického kódu má korene v židovskom mysticizme a využíva „prefíkane vymyslené“ metódy, ktoré zatemňujú a prekrúcajú jasný význam inšpirovaného textu Biblie. V samých Hebrejských Písmach bol taký mystický prístup jednoznačne odsúdený. — 5. Mojžišova 13:1–5; 18:9–13.

Akí sme šťastní, že máme jasné biblické posolstvo a pokyny, ktoré nám môžu pomôcť spoznať Boha! Je to oveľa lepšie ako snažiť sa spoznať nášho Stvoriteľa hľadaním skrytých správ, ktoré sú výsledkom osobného výkladu a fantázie podporenej počítačovou technikou. — Matúš 7:24, 25.

[Poznámky pod čiarou]