Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

She Yehowa Gbeyei Ni Oná Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli

She Yehowa Gbeyei Ni Oná Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli

She Yehowa Gbeyei Ni Oná Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli

“Nyɛshea Yehowa gbeyei, nyɛ mɛi ni nyɛji emɛi krɔŋkrɔŋi lɛ! Ejaakɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ, nɔ ko nɔ ko fiŋ amɛ.”—LALA 34:10.

1, 2. (a) Mɛɛ susumɔi srɔtoi enyɔ Kristendombii lɛ hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ he? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

KRISTENDOM osɔfoi lɛ damɔɔ tsɔɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ piŋɔ eshafeelɔi yɛ hɛl la mli kɛyaa naanɔ lɛ nɔ amɛtsɔɔ mɛi Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ, ni kɛlɛ, tsɔɔmɔ nɛɛ bɛ Ŋmalɛ lɛ mli. Tsɔɔmɔ nɛɛ kɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ yɛ Yehowa he akɛ eji Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni yeɔ jalɛ sane lɛ kpãaa gbee. (1 Mose 3:19; 5 Mose 32:4; Romabii 6:23; 1 Yohane 4:8) Kristendom osɔfoi krokomɛi hu tsɔɔ nɔ kroko. Amɛtsĩii Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ tã kwraa. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛtsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ nɔ fɛɛ nɔ feemɔ gbɛ, ni ekpɛlɛɔ mɔ fɛɛ mɔ nɔ ekɔɔɔ he eko bɔ ni mɔ lɛ baa ejeŋ ehaa. Tsɔɔmɔ nɛɛ hu bɛ Biblia lɛ mli.—Galatabii 5:19-21.

2 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔshe Nyɔŋmɔ gbeyei. (Kpojiemɔ 14:7) Biblia mli tsɔɔmɔ nɛɛ téɔ sanebimɔi ashi. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ sumɔɔ akɛ wɔshe lɛ gbeyei lɛ? Mɛɛ gbeyeishemɔ nɛkɛ Nyɔŋmɔ taoɔ akɛ wɔná? Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha wɔ? Wɔbaasusu sanebimɔi nɛɛ ahe be mli ni wɔtsaa Lala 34 lɛ he sanegbaa lɛ nɔ lɛ.

Nɔ Hewɔ ni Esa akɛ Oshe Nyɔŋmɔ Gbeyei

3. (a) Te obuɔ famɔ akɛ ashe Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ohaa tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ náa miishɛ lɛ?

3 Akɛni Yehowa ji Bɔlɔ kɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔshe lɛ gbeyei. (1 Petro 2:17) Shi kɛlɛ, gbeyeishemɔ nɛɛ jeee nyɔŋmɔ ko ni yiŋ wa he ŋmiŋmi ni mɔɔ mɔ. Eji gbeyeishemɔ ni woo yɔɔ mli ní anáa ahaa Yehowa yɛ mɔ ni eji lɛ hewɔ. Eji gbeyei hu ni asheɔ akɛ aaafee nɔ ko ni esumɔɔɔ. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ hi, ni ehe yɛ sɛɛnamɔ, ejeee nɔ ni haa mɔ yoyoroɔ loo nɔ ni haa mɔ tsui fãa. Yehowa, ni ji “miishɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ” miisumɔ ni ebɔɔ nii ni ji adesai lɛ aná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli. (1 Timoteo 1:11, NW) Shi kɛlɛ, esa akɛ wɔhi shi yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii kɛ gbeekpamɔ naa bɔni afee ni wɔná nakai miishɛɛ lɛ. Yɛ mɛi pii agbɛfaŋ lɛ, enɛ baabi ni amɛtsake amɛjeŋba. Mɛi fɛɛ ni tsakeɔ amɛjeŋba lɛ naa akɛ lalatsɛ David wiemɔi nɛɛ ji anɔkwale akɛ: “Nyɛsaa nyɛnaa nyɛkwɛa, ni nyɛaana akɛ Yehowa hĩ; ajɔɔ gbɔmɔ ni baa lɛ abo lɛ. Nyɛshea Yehowa gbeyei, nyɛ mɛi ni nyɛji emɛi krɔŋkrɔŋi lɛ! Ejaakɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ, nɔ ko nɔ ko fiŋ amɛ.” (Lala 34:9, 10) Nɔ kpakpa ko fiŋ mɛi fɛɛ ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ, ejaakɛ wekukpaa kpakpa yɛ amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ.

4. Mɛɛ nɔmimaa David kɛ Yesu fɛɛ kɛha yɛ shihilɛ mli hiamɔ nii ahe?

4 Kadimɔ akɛ David kɛ woo tsɛ́ ewebii lɛ akɛ ‘mɛi krɔŋkrɔŋi’ taakɛ afeɔ yɛ nakai beaŋ lɛ. Amɛfata Nyɔŋmɔ maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ mli bii lɛ ahe. Amɛkɛ amɛwala hu wo oshara mli kɛbanyiɛ David sɛɛ. Eyɛ mli akɛ David kɛ ewebii lɛ miijo Maŋtsɛ Saul naa foi moŋ, shi David yɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa baaya nɔ eha amɛ amɛhiamɔ nii. David ŋma akɛ: “Efĩɔ jata bii ni hɔmɔ yeɔ amɛ; shi mɛi ni taoɔ Yehowa sɛɛ gbɛ lɛ, nɔ kpakpa ko ehiaŋ amɛ.” (Lala 34:11) Yesu kɛ nɔmimaa ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ ha esɛɛnyiɛlɔi lɛ.—Mateo 6:33.

5. (a) Mɛɛ shihilɛ mli Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo jɛ? (b) Mɛɛ ŋaawoo Yesu kɛha yɛ gbeyeishemɔ he?

5 Mɛi ni bo Yesu toi lɛ ateŋ mɛi babaoo ji Yudafoi ohiafoi ní abuuu amɛ. No hewɔ lɛ, Yesu ‘musuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛ hewɔ, akɛni etɔ amɛ ni amɛfee yuyaa tamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ lɛ.’ (Mateo 9:36) Ani mɛi ni abuuu nɛɛ kɛ ekãafeemɔ baanyiɛ Yesu sɛɛ? Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaashe gbɔmɛi agbeyei lɛ, esa akɛ amɛshe Yehowa moŋ gbeyei bɔni afee ni amɛnyɛ amɛfee nakai. Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛkashea mɛi ni gbeɔ gbɔmɔtso lɛ ni no sɛɛ lɛ amɛbɛ nɔ ko ni amɛaanyɛ amɛfee dɔŋŋ lɛ. Shi matsɔɔ nyɛ mɔ gbeyei ni nyɛshe: nyɛshea mɔ ni kɛ́ egbe sɛɛ ni eyɔɔ hegbɛ akɛ eeeshɛ efɔ̃ gehena mli lɛ. Hɛɛ miikɛɛ nyɛ akɛ, lɛ gbeyei nyɛshea! Ani jeee kpãi enyɔ ahɔɔ aflimatai enumɔ aheɔ? Shi Nyɔŋmɔ hiɛ kpaaa amɛteŋ ekome folo nɔ. Shi nyɛyiteŋ tsɔi tete akane fɛɛ. No hewɔ lɛ nyɛkashea gbeyei; nyɛjara wa fe aflimatai babaoo.”—Luka 12:4-7.

6. (a) Mɛɛ Yesu wiemɔi ewaje Kristofoi? (b) Mɛni hewɔ Yesu ji mɔ ni fee nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpojiemɔ mli lɛ?

6 Kɛ́ mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ ahenyɛlɔi nyɛ amɛnɔ koni amɛkpa Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛkai Yesu ŋaawoo akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni gbaa mli tsĩɔ mitã yɛ gbɔmɛi ahiɛ lɛ, gbɔmɔbi lɛ hu aaagba mli atsĩ etã yɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ ahiɛ; shi mɔ ni kwaa mi yɛ gbɔmɛi ahiɛ lɛ, aaakwa lɛ yɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ ahiɛ.” (Luka 12:8, 9) Wiemɔi nɛɛ ewaje Kristofoi, titri lɛ mɛi ni yɔɔ maji ni atsĩ anɔkwa jamɔ naa yɛ mli lɛ amli lɛ. Amɛyaa nɔ amɛkɛ nilee tsuɔ nii kɛjieɔ Yehowa yi yɛ Kristofoi akpeei ashishi kɛ agbɛnɛ hu yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Yesu jie “Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ” kpo ni ekɛfee nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ efɔ̃ shi. (Hebribii 5:7, NW) Biblia lɛ gba yɛ ehe akɛ: “Yehowa mumɔ lɛ aaahi enɔ, . . . Yehowa gbeyeishemɔ mumɔ lɛ. Ni eeená Yehowa gbeyeishemɔ lɛ he miishɛɛ.” (Yesaia 11:2, 3) No hewɔ lɛ, Yesu he esa waa akɛ mɔ ni baatsɔ wɔ sɛɛnamɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ he.

7. (a) Kristofoi kpɛlɛɔ ninefɔɔ ni tamɔ David nɔ̃ lɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Fɔlɔi baanyɛ amɛkase nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni David fee efɔ̃ shi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

7 Mɛi fɛɛ ni kaseɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ ní amɛboɔ etsɔɔmɔi lɛ atoi lɛ kɛ nakai feemɔ tsɔɔ akɛ amɛmiikpɛlɛ ninefɔɔ ni tamɔ nɔ ni David kɛha lɛ nɔ akɛ: “Mibii, nyɛbaa nyɛboa mi toi; mibatsɔɔ nyɛ Yehowa gbeyeishemɔ!” (Lala 34:12) Tɔmɔ ko bɛ he akɛ David aaatsɛ́ ewebii lɛ akɛ “mibii” ejaakɛ amɛbu lɛ akɛ amɛhiɛnyiɛlɔ. David diɛŋtsɛ ye ebua esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛshe Nyɔŋmɔ gbeyei bɔni afee ni amɛfee ekome ni amɛná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa po enɛ ji kɛha fɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ nɛkɛ! Yehowa eha amɛ hegbɛ yɛ amɛbihii kɛ amɛbiyei lɛ anɔ akɛ ‘amɛlɛ amɛ yɛ Yehowa tsɔsemɔ kɛ ŋaawoo lɛ mli.’ (Efesobii 6:4) Kɛ́ fɔlɔi kɛ amɛbii lɛ gbaa mumɔŋ nibii ahe sane, ni amɛkɛ amɛ kaseɔ Biblia lɛ daa lɛ, eyeɔ ebuaa gbekɛbii lɛ koni amɛshe Yehowa gbeyei ni amɛná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli.—5 Mose 6:6, 7.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔjie Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ Kpo

8, 9. (a) Mɛni haa mɔ ko ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ shihilɛ feɔ nɔ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ? (b) Mɛni wɔlilɛi mli ni wɔɔmɔ̃ lɛ tsɔɔ?

8 Taakɛ atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yehowa gbeyeishemɔ etsiii wɔmiishɛɛnamɔ naa. David bi akɛ: “Namɔ taoɔ akɛ eyi aná wala ni esumɔɔ akɛ etsɛ yɛ jeŋ ni ena nɔ̃ kpakpa?” (Lala 34:13) Eyɛ faŋŋ akɛ Yehowa gbeyeishemɔ ji nɔ̃ titri ni haa mɔ wala sɛɛ tsɛɔ, ni haa mɔ naa nɔ̃ kpakpa. Shi kɛlɛ, ewaaa akɛ mɔ aaakɛɛ akɛ, “Misheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei.” Ákɛ wɔkɛ wɔjeŋba aaatsɔɔ akɛ wɔsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ bɛ mlɛo. Enɛ hewɔ David tsɔɔ bɔ ni wɔɔfee wɔjie Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpo.

9 “Mɔ̃ olilɛi mli ní ekafee efɔŋ, kɛ onaabui hu ní ekawie apasa wiemɔ!” (Lala 34:14) Beni bɔfo Petro wo Kristofoi aŋaa koni amɛjie nyɛmimɛi ahedɔɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe sɛɛ lɛ, akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni etsɛ́ Lala 34 lɛ fã nɛɛ mli wiemɔi ayisɛɛ. (1 Petro 3:8-12) Wɔlilɛi lɛ mli ní wɔɔmɔ̃ ni ekafee efɔŋ lɛ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ wɔgbeɔ mɛi ahe guɔ kɛnyiɛɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ koni wɔha wɔwiemɔ atswa mɛi krokomɛi ama shi. Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee ekãa ni wɔwie anɔkwale.—Efesobii 4:25, 29, 31; Yakobo 5:16.

10. (a) Mɛni ji he ní aaawii kɛjɛ efɔŋ he lɛ shishi? (b) Mɛni fata nɔ̃ kpakpa ni aaafee lɛ he?

10 “Wii efɔŋ, ni ofee ekpakpa, taomɔ hejɔlɛ [loo toiŋjɔlɛ] ni onyiɛ no sɛɛ!” (Lala 34:15) Wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ nibii ni Nyɔŋmɔ buɔ amɛ fɔ lɛ ahe, tamɔ bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara, bɔlɛnamɔ mfonirii, juu, mumɔi atsɛmɔ, awuiyeli, dãatɔɔ, kɛ tsofai ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Wɔkpoɔ hiɛtserɛjiemɔi hu ni nɛkɛ nyaŋemɔ nifeemɔi nɛɛ jieɔ kpo yɛ mli lɛ. (Efesobii 5:10-12) Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔkɛ wɔbe feɔ nɔ̃ kpakpa. Nɔ̃ kpakpa fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee ji ni wɔkɛ wɔhe awo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ mli, ni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni amɛná yiwalaheremɔ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Nɔ ni fata nɔ̃ kpakpa ni wɔɔfee lɛ he hu ji wɔhe ni wɔɔsaa kɛha Kristofoi akpeei ni wɔya hu, shika ni wɔkɛaafĩ jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ, wɔ-Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ni wɔɔkwɛ jogbaŋŋ, kɛ yelikɛbuamɔ ni wɔkɛaaha Kristofoi ni ehia amɛ lɛ.

11. (a) David kɛ nɔ ni ewie yɛ toiŋjɔlɛ he lɛ tsu nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni obaanyɛ ofee ‘kɛtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ’ yɛ asafo lɛ mli?

11 David tao toiŋjɔlɛ, ni ekɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa efɔ̃ shi. Ená hegbɛ shii enyɔ sɔŋŋ akɛ eeegbe Saul. Eyeee maŋtsɛ lɛ awui ko shii enyɔ lɛ fɛɛ, ni sɛɛ mli lɛ ejɛ bulɛ mli ekɛ lɛ wie bɔni afee ni eha toiŋjɔlɛ ahi ekɛ lɛ teŋ. (1 Samuel 24:8-11; 26:17-20) Ŋmɛnɛ, kɛ́ shihilɛ ko miitao afite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Esa akɛ ‘wɔtao toiŋjɔlɛ ni wɔnyiɛ sɛɛ.’ No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔna akɛ naagba ko eba wɔkɛ naanyo heyelilɔ ko teŋ lɛ, esa akɛ wɔbo ŋaawoo ni Yesu kɛha lɛ toi, akɛ: ‘yaa okɛ onyɛmi lɛ ayakpata dã.’ Koni no sɛɛ lɛ wɔya nɔ wɔtsu anɔkwa jamɔ nifeemɔi krokomɛi ahe nii.—Mateo 5:23, 24; Efesobii 4:26.

Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ Haa Anáa Jɔɔmɔi Babaoo

12, 13. (a) Mɛɛ jɔɔmɔi mɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ náa amrɔmrɔ nɛɛ? (b) Mɛɛ nyɔmɔwoo kpele etsɛŋ kwraa ni anɔkwa jálɔi anine baashɛ nɔ?

12 “Ejaakɛ Yehowa hiŋmɛi kã jalɔi ahe, ni efeɔ toi ehaa amɛbolɔmɔi lɛ.” (Lala 34:16) Bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ David ye ha lɛ maa nɔ mi akɛ wiemɔi nɛɛ ji anɔkwale. Ŋmɛnɛ, wɔyɛ miishɛɛ babaoo kɛ toiŋjɔlɛ ejaakɛ wɔle akɛ Yehowa buɔ wɔhe. Wɔyɛ nɔmimaa akɛ kɛ́ wɔyaje fĩmɔ ni naa wa mli po lɛ, ebaaya nɔ eha wɔ wɔhiamɔ nii be fɛɛ be. Wɔle akɛ etsɛŋ ni Gog ni jɛ Magog lɛ baatutua anɔkwa jálɔi fɛɛ taakɛ agba afɔ̃ shi lɛ, ni “Yehowa gbi wulu ní he yɔɔ gbeyei” lɛ hu baaba. (Yoel 2:11; 3:4; Ezekiel 38:14-18, 21-23) Ekɔɔɔ he eko nɔ̃ shihilɛ ni wɔkɛbaakpe yɛ nakai beaŋ lɛ, David wiemɔi lɛ baaba mli anɔkwale yɛ wɔgbɛfaŋ akɛ: “Jalɔi lɛ bolɔɔ, ni Yehowa boɔ toi ni ehereɔ amɛ kɛjɛɔ amɛfĩmɔi fɛɛ mli.”Lala 34:18.

13 Kwɛ bɔ ni eeefee miishɛɛ akɛ wɔɔna akɛ Yehowa aaawó egbɛi kpeteŋkpele lɛ nɔ yɛ nakai beaŋ! Wɔbaaná woo kɛ gbeyeishemɔ babaoo wɔha Yehowa fe bei fɛɛ ni eho, ni abaakpata henyɛlɔi fɛɛ ahiɛ butuu. “Efɔŋfeelɔi lɛ Yehowa jieɔ ehiɛ ekaa amɛ, ni efo amɛkaimɔ sɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Lala 34:17) Mɛɛ jɔɔmɔi babaoo po wɔɔná nɛkɛ akɛ aaahere wɔyiwala kɛya Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee lɛ mli!

Shiwoi ni Haa Wɔŋmɛɔ Wɔtsui Shi

14. Mɛni baaye abua wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ amanehului ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ?

14 Shi kɛlɛ, ehe miihia ni wɔŋmɛ wɔtsui shi bɔni afee ni wɔya nɔ wɔbo Yehowa toi yɛ jeŋ fɔŋ ni yiwalɛ eyi mli obɔ nɛɛ mli. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ji nɔ̃ titri ni yeɔ ebuaa ni wɔbo Yehowa toi. Akɛni wɔyɛ jaramɔ bei amli hewɔ lɛ, Yehowa tsuji komɛi kɛ shihilɛi ni mli wawai kpeɔ, ni enɛ haa amɛtsui kumɔɔ ni amɛmumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ. Shi kɛlɛ, amɛbaanyɛ amɛná nɔmimaa diɛŋtsɛ akɛ kɛ́ amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, ebaaye ebua amɛ koni amɛŋmɛ amɛtsui shi. “Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ.” (Lala 34:19) David wiemɔi nɛɛ shɛjeɔ mɔ mii waa. Etee nɔ ewie yɛ gbɛ ni woɔ mɔ hewalɛ nɔ akɛ: “Jalɔ amanehului faa babaoo, shi Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.” (Lala 34:20) Ekɔɔɔ he eko amanehului abɔ ni wɔkɛbaakpe lɛ, Yehowa yɛ hewalɛ ní ekɛaajie wɔ kɛjɛ fɛɛ mli.

15, 16. (a) Beni David fo Lala 34 lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, mɛɛ amanehulu he amaniɛ ababɔ lɛ? (b) Mɛni baaye abua wɔ koni wɔdamɔ kaai anaa?

15 Beni David fo Lala 34 lɛ egbe naa nɔŋŋ lɛ, enu amanehulu ni ba Nob maŋbii lɛ anɔ beni Saul gbe amɛ kɛ osɔfoi lɛ ateŋ mɛi babaoo lɛ he. Kwɛ bɔ ni ehao David ha beni ena akɛ Nob ni etee lɛ hewɔ ni Saul kɛ mlifu yagbe Nob maŋ lɛŋ bii lɛ! (1 Samuel 22:13, 18-21) Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ David sɔle koni Yehowa aye abua lɛ, ni ekã shi faŋŋ akɛ hiɛnɔkamɔ ni eyɔɔ akɛ abaatee “jalɔi” ashi wɔsɛɛ lɛ shɛje emii.—Bɔfoi lɛ Asaji 24:15.

16 Ŋmɛnɛ, gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ shɛjeɔ wɔ hu wɔmii. Wɔle akɛ nɔ ko kwraa bɛ ni wɔhenyɛlɔi baanyɛ afee wɔ ni baaye wɔ awui kɛya naanɔ. (Mateo 10:28) David jie hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpo yɛ wiemɔi nɛɛ amli akɛ: ‘Ebaa jalɔi awui fɛɛ yi, amɛteŋ ekome folo ekuuu.’ (Lala 34:21) Ŋmalɛ nɛɛ ba mli diɛŋtsɛ yɛ Yesu gbɛfaŋ. Eyɛ mli akɛ afee Yesu niseniianii ni agbe lɛ moŋ, shi ‘akuuu’ ewú kome folo po. (Yohane 19:36) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Lala 34:21 lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ, ekɔɔɔ he eko kaai ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu loo amɛnanemɛi “tooi krokomɛi” lɛ kɛbaakpe lɛ, ayeŋ amɛ awui kɛyaŋ naanɔ kɔkɔɔkɔ. Kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, akuŋ amɛwu ko kɔkɔɔkɔ.—Yohane 10:16.

17. Mɛɛ amanehulu baaba mɛi ni yaa nɔ amɛtswaa amɛfai shi akɛ amɛbaate shi amɛwo Yehowa webii lɛ anɔ?

17 Mɛi fɔji anɔ̃ tamɔɔɔ nakai. Etsɛŋ kwraa ni amɛbaakpa nibii gbohii ni amɛdu lɛ. “Efɔŋ aaagbe efɔŋfeelɔ, ni mɛi ni nyɛɔ jalɔ lɛ aaabu amɛ fɔ́.” (Lala 34:22) Abaakpãta mɛi fɛɛ ni yaa nɔ amɛteɔ shi amɛwoɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiɛ. ‘Amɛaana nyɔmɔwoo ni ji naanɔ hiɛkpatamɔ’ beni aaajie Yesu Kristo kpo lɛ.—2 Tesalonikabii 1:9.

18. Akpɔ̃ “asafo babaoo” lɛ momo yɛ mɛɛ shishinumɔ naa, ni mɛni amɛbaaná wɔsɛɛ?

18 David kɛ miishɛjemɔ wiemɔi nɛɛ mu elala lɛ naa akɛ: “Yehowa kpɔ̃ɔ etsuji asusuma, ni mɛi ni baa lɛ abo lɛ, abuŋ amɛteŋ mɔ ko mɔ ko fɔ́.” (Lala 34:23) Beni Maŋtsɛ David nɔyeli ni hé afii 40 lɛ baa naagbee lɛ, ekɛɛ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] ekpɔ̃ misusuma kɛjɛ amanehului fɛɛ mli.” (1 Maŋtsɛmɛi 1:29) Taakɛ David fee lɛ, etsɛŋ ni Yehowa gbeyeishelɔi baaná miishɛɛ akɛ abuŋ amɛfɔ́ yɛ esha hewɔ, ni abaakpɔ̃ amɛ kɛjɛ kaai fɛɛ ni amɛkɛkpeɔ lɛ amli. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi babaoo anine eshɛ amɛŋwɛi nyɔmɔwoo lɛ nɔ momo. Amrɔ nɛɛ, “asafo babaoo” ni jɛ jeŋmaji fɛɛ amli lɛ kɛ amɛhe miikpɛtɛ Yesu nyɛmimɛi ni eshwɛ lɛ ahe kɛmiisɔmɔ Nyɔŋmɔ, ni enɛ hewɔ lɛ amɛyɛ shidaamɔ kpakpa yɛ Yehowa hiɛ. Nɔ hewɔ ji akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli akɛ Yesu lá ni efɔse eshwie shi lɛ nɔ abaatsɔ akpɔ̃ amɛ. Yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli ni baa lɛ mli lɛ, amɛbaaná kpɔmɔ afɔleshaa lɛ he sɛɛ kwraa kɛmɔ shi, ni no baaha amɛye emuu.—Kpojiemɔ 7:9, 14, 17; 21:3-5.

19. Mɛni “asafo babaoo” lɛ etswa amɛfai shi akɛ amɛbaafee?

19 Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ jálɔi “asafo babaoo” lɛ anine baashɛ jɔɔmɔi nɛɛ fɛɛ anɔ lɛ? Ejaakɛ amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaaya nɔ amɛshe Yehowa gbeyei ni amɛkɛ woo asɔmɔ lɛ, ní amɛbo lɛ toi yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli. Hɛɛ, Yehowa gbeyeishemɔ haa wɔnáa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli amrɔ nɛɛ, ni eyeɔ ebuaa wɔ ‘koni wɔmɔ anɔkwa wala lɛ mli’—ni ji naanɔ wala yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli.—1 Timoteo 6:12, 18, 19; Kpojiemɔ 15:3, 4.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔshe Nyɔŋmɔ gbeyei, ni ákɛ aaashe lɛ gbeyei lɛ tsɔɔ mɛni?

• Te esa akɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ aná wɔjeŋba nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

• Mɛɛ jɔɔmɔi Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ haa anáa?

• Mɛɛ shiwoi yeɔ kɛbuaa wɔ ni wɔŋmɛɔ wɔtsui shi?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Yehowa gbeyeishelɔi kɛ nilee tsuɔ nii kɛ́ atsĩ amɛnaa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Nɔ̃ kpakpa fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee wɔha wɔkutsoŋbii ji ni wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ wɔha amɛ