O tom, čo sa stalo v Jerichu, sa dopočuli aj iné národy v Kanaáne. Ich králi sa rozhodli, že budú spolu bojovať proti Izraelitom. Ale Gibeončania vymysleli iný plán. Obliekli si obnosené veci a prišli za Jozuom so slovami: „Prichádzame zo vzdialenej krajiny. Počuli sme o Jehovovi a o všetkom, čo pre vás urobil v Egypte a Moábe. Sľúbte nám, že na nás nezaútočíte, a my sa staneme vašimi sluhami.“

Jozua im uveril a sľúbil, že na nich nezaútočia. O tri dni však zistil, že títo ľudia neprišli zo vzdialenej krajiny. Prišli z Kanaánu. Opýtal sa ich: „Prečo ste nás oklamali?“ Odpovedali: „Báli sme sa. Vieme, že váš Boh, Jehova, za vás bojuje. Prosíme, nezabíjajte nás.“ Jozua dodržal svoj sľub a nechal ich nažive.

 Onedlho päť kanaánskych kráľov a ich vojská vytiahli do boja proti Gibeončanom. Jozua a jeho vojaci išli celú noc, aby im pomohli. Boj sa začal skoro ráno. Kanaánci sa rozutekali na všetky strany. Ako utekali, Jehova spôsobil, že na nich padali obrovské krúpy. Potom Jozua poprosil Jehovu, aby zastavil slnko. Prečo žiadal o niečo, čo sa ešte nikdy predtým nestalo? Lebo Jehovovi veľmi dôveroval. Slnko zostalo stáť a nezapadlo, kým Izraeliti neporazili kanaánskych kráľov a ich vojská.