Sýrsky kráľ Ben-hadad stále útočil na Izrael. Ale prorok Elizeus zakaždým varoval izraelského kráľa, a tak sa mu vždy podarilo uniknúť. Preto sa Ben-hadad rozhodol Elizea zajať. Zistil, že Elizeus je v meste Dotán, a poslal za ním svojich vojakov, aby ho chytili.

Sýrčania prišli do Dotánu v noci. Na druhý deň ráno vyšiel Elizeov sluha von a videl, že mesto obkľúčilo veľké vojsko. Dostal strach a zakričal: „Elizeus, čo budeme robiť?“ Elizeus mu odpovedal: „Neboj sa, tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.“ V tej chvíli Jehova spôsobil, že Elizeov sluha uvidel na vrchoch okolo mesta plno koní a ohnivých bojových vozov.

Keď Elizeus videl, ako sa k nemu približujú sýrski vojaci, modlil sa: „Jehova, prosím, spôsob, aby nič nevideli.“ Hoci vojaci neoslepli, zrazu nevedeli, kde sú. Elizeus im povedal: „Ste v nesprávnom meste. Poďte za mnou, privediem vás  k mužovi, ktorého hľadáte.“ A tak išli za Elizeom až do Samárie, kde býval kráľ Izraela.

Keď Sýrčania zbadali, kde sú, bolo už príliš neskoro. Izraelský kráľ sa opýtal Elizea: „Mám ich pobiť?“ Využil Elizeus túto príležitosť, aby sa pomstil ľuďom, ktorí mu chceli ublížiť? Nie. Kráľovi povedal: „Nezabíjaj ich. Daj im najesť a pošli ich preč.“ A tak pre nich kráľ vystrojil veľkú hostinu a potom ich poslal domov.