„BOŽIE slovo je živé a vykonáva moc.“ ​(Hebr. 4:12) Týmito slovami apoštol Pavol upriamil pozornosť na to, že Božie slovo má moc zapôsobiť na srdce človeka a zmeniť jeho život.

Tento pohľad ľudí na silu biblického posolstva sa postupne pokrivil, keď sa po smrti apoštolov rozvinulo predpovedané odpadlíctvo. (2. Petra 2:1–3) Časom duchovenstvo začalo Božiemu Slovu pripisovať magickú moc. Profesor Harry Y. Gamble písal o „magickom používaní kresťanských spisov“ a poznamenal, že v treťom storočí cirkevný otec Origenes vyjadril presvedčenie, že „už len samotné počúvanie posvätných slov môže mať blahodarný vplyv: ak majú moc slová pohanskej mágie, o čo väčšiu moc musia mať božské slová Písma“. Ján Zlatoústy (Chryzostom), ktorý žil na konci štvrtého storočia, napísal, že „diabol sa neopováži vstúpiť do domu, v ktorom sa nachádza Evanjelium“. Spomínal tiež, že niektorí ľudia si výňatky z evanjelií vešali na krk ako účinný amulet. Profesor Gamble ďalej poznamenal, že podľa katolíckeho teológa Augustína „bolo v poriadku, keď si niekto v prípade bolesti hlavy položil pod vankúš Jánovo evanjelium a spal na ňom“. Teda text Biblie sa používal ako magická pomôcka. Považuješ aj ty Bibliu za amulet alebo talizman, ktorý ťa môže chrániť pred zlom?

Možno ešte častejším spôsobom nevhodného používania Biblie je zvyk, ktorý sa nazýva bibliomantia. Čo je bibliomantia? Niekto si naslepo otvorí nejakú knihu — často Bibliu — a prečíta prvý text, na ktorý mu padne zrak, pričom verí, že tieto slová mu poskytnú usmernenie, ktoré v tej chvíli potrebuje. Profesor Gamble sa vyjadril, že Augustín raz počul, ako detský hlas zo susedného domu volá: „Zober a čítaj, zober a čítaj.“ Augustín to pochopil tak, že je to Boží príkaz, aby si otvoril Bibliu a prečítal prvý verš, na ktorý mu padne zrak.

Počul si už aj ty o ľuďoch, ktorí sa vtedy, keď sú v ťažkej situácii, pomodlia k Bohu a potom si naslepo otvoria Bibliu a prečítajú prvý verš, na ktorý im padne zrak, v presvedčení, že im pomôže vyriešiť ich problém? Hoci môžu mať dobré pohnútky, toto nie je spôsob, akým by mali kresťania v Biblii hľadať vedenie.

Ježiš svojim učeníkom sľúbil, že im pošle „pomocníka, svätého ducha“. Potom dodal: „Ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“ ​(Ján 14:26) No bibliomantia nevyžaduje žiadne poznanie Písma.

Bibliomantia je len jedným z viacerých poverčivých spôsobov požívania Biblie, ktoré sú dnes bežné. No Božie Slovo hľadanie znamení odsudzuje. (3. Mojž. 19:26; 5. Mojž. 18:9–12; Sk. 19:19) „Božie slovo je živé a vykonáva moc“, ale len vtedy, ak ho vieme zručne používať. Ľuďom pomáha presné poznanie Biblie, a nie jej poverčivé používanie. Toto poznanie pomohlo už mnohým žiť morálne, zanechať deštruktívny životný štýl, zlepšiť si rodinný život a posilniť svoj vzťah k Autorovi Biblie.