Nejaký čas po Pesachu sa Ježiš s učeníkmi vracali do Galiley a prechádzali cez Samáriu. Pri meste Sychar sa Ježiš zastavil na mieste, ktoré sa volalo Jakobova studňa. Kým tam odpočíval, učeníci odišli do mesta nakúpiť potraviny.

Medzitým k studni prišla nejaká žena nabrať si vodu. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť.“ Odpovedala: „Ako to, že sa so mnou rozprávaš? Som predsa Samaritánka. A Židia sa so Samaritánmi nerozprávajú.“ Ježiš jej povedal: „Keby si vedela, kto som, ty by si ma požiadala o vodu a ja by som ti dal živú vodu.“ Opýtala sa ho: „Ako to myslíš? Veď nemáš ani vedro.“ Ježiš jej odpovedal: „Ten, kto pije z vody, ktorú mu dám ja, nebude už nikdy smädný.“ Povedala mu: „Pane, daj mi tú vodu.“

Ježiš potom pokračoval: „Priveď sem svojho manžela.“ Odpovedala: „Nemám manžela.“ Povedal jej: „Hovoríš pravdu. Bola si vydatá päťkrát a teraz žiješ s mužom, za ktorého nie si vydatá.“ Žena na to: „Vidím, že si prorok. Môj národ verí, že Boha môžeme uctievať na tomto vrchu, ale Židia hovoria, že ho môžeme uctievať len v Jeruzaleme. Som si istá, že keď príde Mesiáš, naučí nás, ako máme uctievať Boha.“ Potom jej Ježiš povedal niečo, čo dovtedy ešte nikomu nepovedal: „Ja som Mesiáš.“

 Žena sa ponáhľala do mesta a povedala Samaritánom: „Myslím, že som našla Mesiáša. Vie o mne všetko. Poďte sa pozrieť!“ Išli s ňou k studni a vypočuli si Ježiša.

Samaritáni potom pozvali Ježiša do svojho mesta. Zostal tam dva dni, učil ich a mnohí v neho uverili. Samaritánke povedali: „Teraz, keď sme si tohto muža vypočuli, vieme, že je naozaj záchrancom sveta.“