Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Hľa, veľký zástup!“

„Hľa, veľký zástup!“

Stojte v úplnosti a s pevným presvedčením

„Hľa, veľký zástup!“

JEDNA otázka miatla Jehovových služobníkov celé desaťročia. Dlho sa snažili nájsť vysvetlenie v Písmach. Táto téma vyvolala mnoho diskusií. Ale nakoniec sa našla biblická odpoveď, ktorá doslova zelektrizovala poslucháčov na zjazde vo Washingtone, D. C., v roku 1935.

Za všetkými tými diskusiami bola jedna obyčajná otázka: Aká je totožnosť „veľkého zástupu“, o ktorom sa hovorí v Zjavení 7:9? Má táto skupina veriacich žiť v nebi?

Dávna otázka

Od čias apoštola Jána až do dnešných dní si kresťania lámali hlavu nad totožnosťou „veľkého zástupu“. Bádatelia Biblie považovali tento veľký zástup za druhotnú nebeskú triedu, skupinu, ktorá mala poznanie biblickej pravdy, ale na rozširovaní tohto poznania sa podieľala v malej miere.

No boli tu aj určití jednotlivci, ktorí sa pripojili k pomazaným kresťanom a ktorí sa stali veľmi horlivými v kazateľskom diele. Ale nemali žiadnu túžbu ísť do neba. V skutočnosti ich nádej bola v súlade s verejnou prednáškou „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“, ktorú predkladal Jehovov ľud od roku 1918 do roku 1922. Títo jednotlivci mali byť požehnaní večným životom na zemi.

Strážna veža z 15. októbra 1923, ktorá rozoberala Ježišovo podobenstvo o ovciach a capoch, uviedla: „Ovce znázorňujú všetkých ľudí z národov, ktorí neboli splodení duchom, ale sú naklonení k spravodlivosti a mysľou uznávajú Ježiša Krista ako Pána, a ktorí sa tešia na lepšie časy pod jeho panstvom a dúfajú, že nastanú.“ — Matúš 25:31–46.

Pribúda viac lúčov svetla

V roku 1931 sa v prvom zväzku knihy Ospravedlnenie rozoberala 9. kapitola Ezechiela a tí, ktorí sú označovaní na čelách na záchranu pri konci sveta, boli identifikovaní ako ovce z Ježišovho podobenstva. Tretí zväzok knihy Ospravedlnenie (vydaný v roku 1932) opisoval správny postoj srdca u neizraelského muža Jonadába, ktorý nastúpil do dvojkolesového voza pomazaného izraelského kráľa Jehua a vydal sa s ním, aby videl Jehuovu zanietenosť pri poprave falošných ctiteľov. (2. Kráľov 10:15–28) V knihe sa uvádzalo: „Jonadáb znázorňoval alebo predobrazoval tú súčasnú triedu ľudí na zemi... [ktorí] nie sú v zhode so Satanovou organizáciou, ktorí zaujímajú postoj na strane spravodlivosti a ktorých Pán zachová počas Armagedonu nažive, prevedie ich týmto súžením a dá im večný život na zemi. Tí tvoria triedu ‚oviec‘.“

V roku 1934 Strážna veža objasnila, že kresťania s pozemskou nádejou by sa mali oddať Jehovovi a dať sa pokrstiť. Svetlo týkajúce sa tejto pozemskej triedy skutočne svietilo stále jasnejšie! — Príslovia 4:18.

Žiarivý záblesk porozumenia

Pochopenie Zjavenia 7:9–17 sa malo zaskvieť v oslňujúcej nádhere. (Žalm 97:11) Strážna veža vyjadrila nádej, že zjazd, ktorý sa bude konať od 30. mája do 3. júna 1935 vo Washingtone, D. C., v USA, bude „skutočne potešujúci a užitočný“ pre tých, ktorí sú zobrazení Jonadábom. A tak sa aj stalo!

V burcujúcom prejave na tému „Veľký zástup“, ktorý bol adresovaný asi 20 000 účastníkom zjazdu, poskytol J. F. Rutherford biblický dôkaz o tom, že novodobé „iné ovce“ sú totožné s „veľkým zástupom“ zo Zjavenia 7:9. (Ján 10:16) Pri vrcholení tohto prejavu rečník povedal: „Prosím, nech vstanú všetci, ktorí majú nádej na večný život na zemi.“ Keď sa veľká časť prítomných postavila, Rutherford vyhlásil: „Hľa, veľký zástup!“ Nastalo ticho a vzápätí nasledoval búrlivý potlesk. Nasledujúci deň bolo pokrstených 840 nových Jehovových svedkov, väčšinou tých, ktorí sa hlásili k veľkému zástupu.

Pozoruhodná prítomnosť

Už pred rokom 1935 prejavovalo vzrastajúce množstvo tých, ktorí kladne reagovali na biblické posolstvo a boli horliví v kázaní dobrého posolstva, záujem o večný život na rajskej zemi. Nemali túžbu ísť do neba, pretože Boh v nich nevzbudil nádej na nebeský život. Ich stotožnenie sa s veľkým zástupom iných oviec naznačovalo, že v roku 1935 bolo povolávanie 144 000 pomazaných kresťanov v podstate ukončené. — Zjavenie 7:4.

Keď vypukla druhá svetová vojna, Satan Diabol vynaložil veľké úsilie, aby zastavil zhromažďovanie tých, ktorí mali tvoriť veľký zástup. Činnosť kázania o Kráľovstve bola v mnohých krajinách zakázaná. J. F. Rutherford počas týchto pochmúrnych dní krátko pred svojou smrťou v januári 1942 poznamenal: „Vyzerá to tak, že ‚veľký zástup‘ nakoniec až taký veľký nebude.“

Ale vďaka Božiemu požehnaniu sa záležitosti vyvinuli inak. ‚Stojac v úplnosti a s pevným presvedčením‘, pomazaní kresťania a ich spoločníci, iné ovce, si spĺňali poverenie robiť učeníkov. (Kolosanom 4:12; Matúš 24:14; 28:19, 20) Do roku 1946 bolo 176 456 Jehovových svedkov, ktorí kázali po celom svete — väčšina z nich bola z veľkého zástupu. V roku 2000 verne slúžilo Jehovovi viac ako 6 000 000 svedkov v 235 krajinách — skutočne veľký zástup! A jeho počet stále narastá.