Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mal by som niekomu povedať, že som deprimovaný?

Mal by som niekomu povedať, že som deprimovaný?

Mladí ľudia sa pýtajú...

Mal by som niekomu povedať, že som deprimovaný?

„Keď sa cítim deprimovaný, spočiatku o tom radšej nehovorím, lebo ľudia by si mohli myslieť, že som problematické dieťa. No potom si uvedomím, že sa musím s niekým porozprávať, aby mi nejako pomohol.“ — Trinásťročný Alejandro.

„Keď sa cítim deprimovaný, neobraciam sa na svojich priateľov, lebo si myslím, že by mi aj tak nepomohli. Len by si zo mňa robili žarty.“ — Trinásťročný Arturo.

TAKMER každého z času na čas prepadne skľúčenosť. * Ale pretože si mladý a pomerne neskúsený, môžeš sa ľahko cítiť zdrvený životnými tlakmi. Požiadavky tvojich rodičov, priateľov a učiteľov, telesné a emocionálne zmeny v puberte či pocit, že si zlyhal pre svoje drobné nedostatky — to všetko môže v tebe vyvolávať pocity melanchólie a smútku.

Keď sa to stane, je dobré mať niekoho, komu sa môžeš zveriť. „Myslím si, že keby som sa nemala s kým porozprávať o svojich ťažkostiach, explodovala by som,“ hovorí 17-ročná Beatriz. Žiaľ, mnohí mladí si nechávajú svoje problémy sami pre seba — a často zisťujú, že upadajú do stále hlbšieho zúfalstva. María de Jesús Mardomingová, profesorka na Lekárskej fakulte v Madride, poznamenáva, že mladí, ktorí sa dostanú do stavu, keď sa pokúsia spáchať samovraždu, sú často veľmi osamelí. Mnohí mladí, ktorí prežili pokus o samovraždu, povedali, že nenašli ani jediného dospelého, s ktorým by sa mohli porozprávať a ktorému by sa mohli zdôveriť.

A čo ty? Máš niekoho, s kým sa môžeš porozprávať, keď si skľúčený? Ak nie, na koho sa môžeš obrátiť?

Porozprávaj sa so svojimi rodičmi

Alejandro, ktorého sme citovali v úvode, opisuje, čo robí, keď je deprimovaný: „Idem za mamou, lebo od narodenia mi pomáhala, a ona ma upokojí. Idem aj za otcom, lebo mal podobné skúsenosti ako ja. Keď sa cítim zle a nikomu to nepoviem, neskôr sa cítim ešte horšie.“ Jedenásťročný Rodolfo si spomína: „Niekedy ma učiteľ ponižoval a nadával mi, preto som bol veľmi smutný. Chodieval som sa na toaletu vyplakať. Neskôr som sa porozprával s mamou a ona mi pomohla problém vyriešiť. Keby som sa s ňou neporozprával, bol by som ešte smutnejší.“

Uvažoval si o tom, že by si sa úprimne porozprával so svojimi rodičmi? Možno si myslíš, že by nemuseli pochopiť tvoje problémy. Ale je to skutočne tak? Možno plne nechápu všetky tlaky, s ktorými sa musia mladí v dnešnom svete vyrovnávať, ale či nie je pravda, že ťa pravdepodobne nikto na svete nepozná lepšie ako oni? Alejandro hovorí: „Niekedy je pre mojich rodičov ťažké vcítiť sa do mojich pocitov a pochopiť ma.“ Napriek tomu uznáva: „Viem, že sa na nich môžem obrátiť.“ Mladí sú často prekvapení, keď zistia, ako dobre rodičia chápu ich problémy! Často môžu dať užitočnú radu — platí to najmä vtedy, ak majú skúsenosti s uplatňovaním biblických zásad —, lebo sú starší a majú viac skúseností.

„Keď sa rozprávam s rodičmi, povzbudzujú ma a ponúkajú mi praktické riešenia mojich problémov,“ hovorí Beatriz, ktorú sme už citovali. Biblia teda oprávnene dáva mladým túto radu: „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky. Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ — Príslovia 6:20; 23:22.

Samozrejme, je ťažké zdôveriť sa rodičom, ak nie je medzi vami blízky vzťah. Podľa Dr. Cataliny González Fortezovej jedna štúdia medzi stredoškolákmi ukázala, že tí, ktorí povedali, že sa pokúsili vziať si život, mali nízku sebaúctu a nemali blízky vzťah so svojimi rodičmi. V protiklade k tomu mladí, ktorí neprejavujú také samovražedné zmýšľanie, sa všeobecne „tešia z dobrého vzťahu s matkou i s otcom“.

Preto múdro pracuj na tom, aby si si vypestoval dobrý vzťah so svojimi rodičmi. Zvykni si pravidelne sa s nimi rozprávať. Hovor im, čo zažívaš. Klaď im otázky. Pri takej uvoľnenej konverzácii bude pre teba ľahšie obrátiť sa na rodičov, keď budeš mať vážny problém.

Porozprávaj sa s priateľom

No nebolo by ľahšie ísť so svojimi problémami za rovesníkom? Nuž, je dobré mať priateľov, ktorým môžeš dôverovať. Príslovia 18:24 hovoria, že „je priateľ, ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat“. Ale zatiaľ čo sa rovesníci dokážu vcítiť do tvojich pocitov a podporiť ťa, nemusia ti vždy práve najlepšie poradiť. Veď zvyčajne nemajú viac životných skúseností ako ty. Pamätáš si na Rechoboáma? V biblických časoch bol kráľom. Namiesto toho, aby prijímal rady skúsených, zrelých mužov, počúval svojich rovesníkov. A aký bol výsledok? Katastrofálny! Rechoboám stratil podporu väčšiny svojho národa i Božie schválenie. — 1. Kráľov 12:8–19.

Ďalším problémom, ktorý vzniká, keď sa zveruješ rovesníkom, je otázka dôvernosti. Arturo, ktorého sme citovali v úvode, poznamenáva: „U väčšiny chlapcov, ktorých poznám, je to tak, že keď sú smutní, povedia o tom svojim priateľom. No neskôr ich priatelia odhalia všetko druhým a posmievajú sa im.“ Trinásťročná Gabriela mala podobnú skúsenosť. Hovorí: „Raz som zistila, že moja priateľka povedala o mojich osobných záležitostiach svojej priateľke, preto som sa jej už viac nezdôverila. Áno, rozprávam sa s ľuďmi v mojom veku, ale radšej im nehovorím o veciach, ktoré by ma mohli nepriaznivo ovplyvniť, keby sa o nich hovorilo ďalším.“ A tak keď hľadáš pomoc, je dôležité nájsť si niekoho, kto ‚neodhaľuje dôverný rozhovor iného‘. (Príslovia 25:9) Je pravdepodobnejšie, že taký človek bude od teba starší.

Ak teda z nejakého dôvodu nemôžeš nájsť oporu doma, je správne, keď si nájdeš priateľa, ktorému sa môžeš zdôveriť, ale presvedč sa, či má životné skúsenosti a pozná biblické zásady. Niet pochýb, že v miestnom zbore Jehovových svedkov sú ľudia, ktorí zodpovedajú tomuto opisu. Šestnásťročná Liliana hovorí: „Zdôverila som sa niektorým kresťanským sestrám a bolo to celkom dobré. Ich rady sú rozumné, lebo sú staršie ako ja. Spriatelili sme sa.“

Ale čo v prípade, keď začína trpieť aj tvoja duchovnosť? Možno si taký smutný, že si začal zanedbávať modlitbu a čítanie Biblie. V Jakubovi 5:14, 15 nám Biblia radí: „Je niekto medzi vami chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne.“ V miestnom zbore Jehovových svedkov sú starší muži, ktorí majú skúsenosti s pomocou ľuďom, ktorí sú skľúčení alebo duchovne chorí. Bez zábran sa s nimi porozprávaj. Biblia hovorí, že takí muži môžu byť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. — Izaiáš 32:2.

„Nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu“

Najlepším zdrojom pomoci je však „Boh každej útechy“. (2. Korinťanom 1:3) Keď si smutný a deprimovaný, riaď sa radou vo Filipanom 4:6, 7: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Jehova ti vždy ochotne načúva. (Žalm 46:1; 77:1) A často okrem modlitby nepotrebuješ na upokojenie mysle nič viac.

Ak si z času na čas smutný a deprimovaný, nikdy nezabudni, že mnohí mladí majú rovnaké pocity. Zvyčajne sa také pocity po čase vytratia. Ale dovtedy netrp sám. Povedz niekomu, že sa trápiš. Príslovia 12:25 uvádzajú: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ Ako môžeš dostať toto povzbudzujúce „dobré slovo“? Ak o tom niekomu povieš — niekomu, kto má skúsenosti, poznanie a zbožnú múdrosť na to, aby ti poskytol útechu a pomoc, ktorú potrebuješ.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Ak pocity smútku pretrvávajú, môže to naznačovať vážnu emocionálnu alebo telesnú poruchu. Odporúčame ti okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Pozri článok „Vyhrať boj s depresiou“, ktorý vyšiel v našom sprievodnom časopise Strážna veža č. 5/11 z roku 1990.

[Zvýraznený text na strane 14]

„Keď sa rozprávam s rodičmi, povzbudzujú ma a ponúkajú mi praktické riešenia“

[Obrázok na strane 15]

Bohabojní rodičia, nie tvoji rovesníci, ti zvyčajne poradia najlepšie