Druhý Korinťanom 1:1–24

1  Ja, Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a náš brat Timotej+ posielame tento list Božiemu zboru, ktorý je v Korinte, a všetkým svätým* v celej Acháji:+  Nech vás Boh, náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdaria nezaslúženou láskavosťou a pokojom.  Nech je chválený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,+ súcitný a milosrdný Otec+ a Boh všetkej útechy.+  On nás utešuje* vo všetkých našich trápeniach,*+ aby sme aj my dokázali utešiť druhých,+ nech by zažívali akékoľvek trápenie, a to útechou, ktorú dostávame od Boha.+  Veď ako pre Krista veľa trpíme,+ tak sme prostredníctvom Krista veľmi utešovaní.  Teda keď prežívame trápenia,* je to na vašu útechu a záchranu. A keď sme utešovaní, aj to je na vašu útechu, lebo vďaka nej dokážete znášať také isté utrpenie, aké znášame my.  Naša dôvera* vo vás je neochvejná, lebo vieme, že keď trpíte rovnako ako my, dostanete aj rovnakú útechu.+  Chceme, bratia, aby ste vedeli, čím sme si prešli v provincii Ázia.+ Boli sme pod obrovským tlakom, ktorý bol nad naše sily, a už sme strácali nádej, že to prežijeme.+  Naozaj sme si mysleli, že sme odsúdení na smrť. No naučilo nás to nespoliehať sa na seba, ale na Boha,+ ktorý kriesi mŕtvych. 10  Zachránil nás pred hroznou smrťou a dúfame, že nás bude zachraňovať aj naďalej.+ 11  Aj vy nám môžete pomáhať tak, že sa za nás budete vrúcne modliť.+ Potom za nás budú mnohí vzdávať vďaku – za to, ako nám Boh prejavuje priazeň, čím odpovedá na modlitby mnohých.*+ 12  Na jedno sme hrdí: Máme čisté svedomie, lebo sme vo svete a najmä medzi vami žili vo svätosti a úprimnosti, ktorá pochádza od Boha. Nespoliehali sme sa na ľudskú múdrosť,+ ale na Božiu nezaslúženú láskavosť. 13  Veď vám nepíšeme nič, iba to, čomu môžete rozumieť, keď si to čítate,* a dúfam, že tomu porozumiete úplne.* 14  Čiastočne ste už pochopili, že sa nami môžete chváliť, tak ako sa my budeme chváliť vami v deň nášho Pána Ježiša. 15  A pretože som si tým istý, chcel som prísť najprv k vám a navštíviť vás druhýkrát, aby ste sa mohli znovu tešiť.* 16  Chcel som vás navštíviť cestou do Macedónie, z Macedónie sa zase vrátiť k vám a potom by ste ma odprevadili na kus cesty do Judey.+ 17  Myslíte si, že som tento plán nebral vážne? Alebo plánujem tak, ako to robia ľudia,* a hovorím „áno, áno“ a potom „nie, nie“? 18  Tak ako sa dá spoľahnúť na Boha, môžete sa spoľahnúť aj na nás, že keď hovoríme „áno“, nemyslíme „nie“. 19  Lebo Boží Syn, Ježiš Kristus, o ktorom sme ja, Silván* a Timotej+ medzi vami zvestovali, nehovoril „áno“, a pritom „nie“, ale „áno“ je uňho „áno“. 20  Bez ohľadu na to, koľko je Božích sľubov, všetky sa stali „áno“* prostredníctvom neho.+ A preto prostredníctvom neho hovoríme v modlitbe k Bohu „amen“+ a tak mu prinášame slávu. 21  Ale ten, kto potvrdzuje, že vy aj my patríme Kristovi, a kto nás pomazal, je Boh.+ 22  On nás aj označil pečaťou+ a dal nám do srdca ducha ako záruku toho,* čo má prísť.+ 23  Prisahám pred Bohom na svoj život, že do Korintu som zatiaľ neprišiel preto, lebo na vás beriem ohľad. 24  To neznamená, že by sme chceli panovať nad vašou vierou.+ Sme len spolupracovníci, ktorí prispievajú k vašej radosti. Veď vy stojíte pevne vďaka svojej viere.

Poznámky pod čiarou

Al. „povzbudzuje“.
Al. „skúškach“.
Al. „skúšky“.
Dosl. „nádej“.
Al. „pre mnohé modliace sa tváre“.
Al. možno „iba to, čo už poznáte a čomu rozumiete“.
Dosl. „do konca“.
Al. možno „k vám, aby ste z nás mohli mať dvakrát úžitok“.
Dosl. „podľa tela“.
Nazývaný aj Sílas.
Al. „sa splnili“.
Al. „zálohu na to; závdavok na to“.