Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 32

“Okɛ O-Nyɔŋmɔ Lɛ Anyiɛ Yɛ Heshibaa Mli”

“Okɛ O-Nyɔŋmɔ Lɛ Anyiɛ Yɛ Heshibaa Mli”

“Okɛ o-Nyɔŋmɔ lɛ anyiɛ yɛ heshibaa mli!”​—MIKA 6:8.

LALA 31 Okɛ Nyɔŋmɔ Anyiɛ!

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni David wie ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa baa ehe shi?

YEHOWA baa ehe shi waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nɔ ko ni David wie lɛ hãa wɔnaa nakai. Ewie akɛ: “Okɛ oyiwalaheremɔ tsɛŋ lɛ hãa mi, ni oheshibaa lɛ hãa mitsɔɔ mɔ wulu.” (2 Sam. 22:36; Lala 18:35) Eeenyɛ efee akɛ, nɔ ni tee nɔ be ni gbalɔ Samuel ba David papa shĩa koni ebafɔ mɔ ni baaye Israel nɔ maŋtsɛ wɔsɛɛ lɛ mu lɛ ji nɔ ni yɔɔ David jwɛŋmɔ mli be ni ewie sane nɛɛ. David papa fɔ bihii kpaanyɔ, ni David ji naagbee mɔ. Kɛ̃lɛ, lɛ ji mɔ ni Yehowa hala akɛ maŋtsɛ yɛ Maŋtsɛ Saul najiaŋ.​—1 Sam. 16:1, 10-13.

2. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Mɔ ni ŋma Lala 113 lɛ wie yɛ Yehowa he akɛ: “Emaa ehiɛ shi ni ekwɛɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ, ewóɔ mɔ ni abuuu lɛ lɛ nɔ kɛjeɔ mulu mli. Ewóɔ ohiafo nɔ . . . koni ekɛ abladei ata shi.” (Lala 113:6-8) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, David nu he nakai nɔŋŋ yɛ Yehowa he. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaakwɛ nibii komɛi ni Yehowa efee ni tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi, ni wɔkwɛ nibii komɛi ni he hiaa waa ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli. No sɛɛ lɛ, wɔbaasusu Maŋtsɛ Saul, gbalɔ Daniel, kɛ Yesu he, koni wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ amɛhe ni baaye abua wɔ ni wɔkaye wɔtsuinaa sane.

MƐNI WƆKASEƆ YƐ BƆ NI YEHOWA BAA EHE SHI EHÃA LƐ MLI?

3. Te Yehowa kɛ wɔ yeɔ ehãa tɛŋŋ? Ni mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ ehe?

3 Nɔ kome ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa baa ehe shi ji, bɔ ni ekɛ wɔ yeɔ ehãa yɛ emuu ni wɔyeee lɛ fɛɛ sɛɛ. Yehowa ehã wɔ hegbɛ akɛ wɔjá lɛ. Shi jeee no pɛ. Eŋɔ wɔ akɛ enanemɛi hu. (Lala 25:14) Bo lɛ, susumɔ nɔ ni Yehowa tsutsu fee bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔkɛ lɛ abɔ naanyo lɛ he okwɛ. Ehã e-Bi lɛ kɛ ewala bashã afɔle yɛ wɔhe eshai lɛ ahewɔ. Enɛ hãa wɔnaa akɛ, enaa mɔbɔ waa ni eyɛ musuŋtsɔlɛ.

4. Te Yehowa bɔ wɔ ehã tɛŋŋ? Ni mɛni hewɔ?

4 Naa nɔ kroko ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa baa ehe shi. Yehowa ebɔ wɔ tamɔ bɔ ni eyɔɔ lɛ, ni tsɔɔ akɛ, bɔ ni ebɔ wɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ bɔ ni wɔbaasumɔ ni wɔhi shi wɔhã lɛ he. Kulɛ, Yehowa baanyɛ akpɛ eyiŋ akɛ ebɔŋ wɔ nakai. Shi ebɔ wɔ nakai, ejaakɛ eesumɔ ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔsɔmɔ lɛ yɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ hewɔ. Ni kɛ́ wɔbo lɛ toi lɛ, wɔnáa he sɛɛ. (5 Mo. 10:12; Yes. 48:17, 18) Ani eŋɔɔɔ wɔnaa akɛ Yehowa baa ehe shi ni no hewɔ lɛ ehã wɔ hegbɛ ni wɔkpɛ wɔyiŋ kɛji wɔbaasɔmɔ lɛ loo wɔsɔmɔŋ lɛ?

Yesu yɛ ŋwɛi, ni mɛi ni baafata ehe kɛye nɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi damɔ emasɛi. Amɛmiikwɛ ŋwɛibɔfoi babaoo ni bua shi lɛ. Ŋwɛibɔfoi komɛi miiya shikpɔŋ lɛ nɔ koni amɛyatsu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ. Yehowa etu nitsumɔ ewo mɛi fɛɛ ni yɔɔ mfoniri nɛɛ mli lɛ adɛŋ (Kwɛmɔ kuku 5)

5. Mɛni ekoŋŋ Yehowa feɔ ni tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

5 Bɔ ni Yehowa kɛ wɔ yeɔ ehãa lɛ hãa wɔnaa akɛ ebaa ehe shi, ni esa akɛ wɔkase lɛ. Mɔ ko mɔ ko bɛ je nɛɛ mli ni hiɛ kã shi fe Yehowa. Kɛ̃lɛ, ekɛ mɛi feɔ ekome kɛtsuɔ nii, ni kɛ́ amɛtsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ saji ahe lɛ, eboɔ toi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa hã e-Bi lɛ ye ebua lɛ kɛbɔ nibii fɛɛ. (Abɛi 8:27-30; Kol. 1:15, 16) Agbɛnɛ hu, eyɛ mli akɛ lɛ ji Ofe moŋ, shi etuɔ nitsumɔ ewoɔ mɛi adɛŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehala Yesu akɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, ni ebaahã adesai 144,000 hegbɛ ni amɛkɛ Yesu aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. (Luka 12:32) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yehowa tsɔse Yesu dani ewó lɛ akɛ Maŋtsɛ kɛ Osɔfonukpa. (Heb. 5:8, 9) Eetsɔse mɛi ni kɛ Yesu baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi lɛ hu, ni wɔsɛɛ kɛ́ ekɛ nitsumɔ lɛ wo amɛdɛŋ lɛ, ebaashi amɛ ni amɛtsu, ejaakɛ eyɛ nɔmimaa akɛ, amɛbaatsu lɛ bɔ ni etaoɔ ni amɛtsu lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ.​—Kpo. 5:10.

Kɛ́ wɔtsɔse mɛi, ni wɔtu nitsumɔ wɔwo amɛdɛŋ lɛ, belɛ wɔmiikase Yehowa (Kwɛmɔ kuku 6-7) *

6-7. Mɛɛ gbɛ nɔ wekuyitsei, asafoŋ onukpai, kɛ fɔlɔi baanyɛ akase Yehowa?

6 Kɛ́ wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni mɔ ko mɔ ko yelikɛbuamɔ he ehiaaa lɛ lɛ po tuɔ nitsumɔi ewoɔ mɛi adɛŋ lɛ, enyiɛ nɔŋŋ ni esaaa akɛ wɔfeɔ nakai! No hewɔ lɛ, wekuyitsei kɛ asafoŋ onukpai, mɛni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛtsɔɔ akɛ nyɛmiikase Yehowa? Nyɛkɛ nitsumɔ awoa mɛi adɛŋ, ni kɛ́ nyɛkɛwo amɛdɛŋ lɛ, nyɛshia amɛ ni amɛtsu. Kɛ́ nyɛfee nakai lɛ, nyɛmiitsɔse mɛi ni nyɛkɛ nitsumɔ lɛ ewo amɛdɛŋ lɛ. Ni naagbee lɛ, jeee nitsumɔ lɛ pɛ kɛkɛ amɛbaatsu, shi be kroko kɛ́ ahã amɛ nitsumɔ lɛ, amɛsheŋ gbeyei. (Yes. 41:10) Mɛni ekoŋŋ fɔlɔi baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ amɛmiikase Yehowa?

7 Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa biɔ ŋwɛibɔfoi lɛ ajwɛŋmɔ yɛ saji ahe, ni eboɔ amɛ toi. (1 Maŋ. 22:19-22) Fɔlɔi, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛbaanyɛ nyɛkase Yehowa? Kɛ́ nɔ ko ni esa akɛ atsu lɛ yɛ lɛ bɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛbi nyɛbii lɛ amɛsusumɔ yɛ he lɛ, nyɛbia amɛ. Ni kɛ́ amɛtsɔɔ amɛsusumɔ ni ehi lɛ, nyɛkɛtsua nii.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa to etsui shi ehã Abraham kɛ Sara?

8 Bɔ ni Yehowa toɔ etsui shi lɛ hu hãa wɔnaa akɛ, ebaa ehe shi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ etsuji jɛ bulɛ mli amɛbi lɛ nɔ hewɔ ni ekpɛ yiŋ ko lɛ, emli fuuu amɛ. Be ni Abraham bi lɛ yiŋ ni ekpɛ akɛ ebaakpãtã Sodom kɛ Gomora hiɛ lɛ he sane lɛ, eto etsui shi ebo lɛ toi. (1 Mo. 18:22-33) Ani okaiɔ bɔ ni Yehowa kɛ Abraham ŋa Sara ye ehã be ni ewo shi akɛ Sara baaná musu yɛ egbɔlɛ beiaŋ ni Sara ŋmɔ lɛ? (1 Mo. 18:10-14) Emli fuuu lɛ; moŋ lɛ, ekɛ lɛ wie kɛ bulɛ.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ fɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai baanyɛ akase Yehowa?

9 Fɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛbaanyɛ nyɛkase Yehowa? Kɛ́ nyɛkpɛ yiŋ ko ni nyɛbii loo nyɛsafoŋbii lɛ kɛ nyɛ kpãaa gbee yɛ he lɛ, ani nyɛtoɔ nyɛtsui shi nyɛboɔ amɛ toi? Aloo ale nyɛ akɛ mɛi ni kɛ́ amɛwie lɛ, mɔ ko ewieee? Kɛ́ fɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai kase Yehowa lɛ, amɛwekui kɛ amɛsafoi lɛ baaná he sɛɛ. Wɔbana nibii ni Yehowa feɔ kɛtsɔɔ akɛ ebaa ehe shi, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ. Amrɔ nɛɛ, wɔbaasusu mɛi komɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe koni no aye abua wɔ ni wɔkaye wɔtsuinaa sane.

MƐNI WƆKASEƆ YƐ MƐI NI AWIE AMƐHE YƐ BIBLIA LƐ MLI LƐ AHE?

10. Mɛni hewɔ Yehowa ehã aŋmala mɛi ahe sane yɛ Biblia lɛ mli?

10 Yehowa, wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ, ehã aŋmala mɛi ahe sane yɛ e-Wiemɔ lɛ mli koni wɔkase nii kɛjɛ mli. (Yes. 30:20, 21) Kɛ́ wɔkane mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli ni jie sui kpakpai tamɔ heshibaa kpo lɛ ahe sane ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ waa. Wɔkaseɔ nii kɛjɛɔ mɛi ni ejieee sui kpakpai akpo lɛ hu ahe sane lɛ mli.​—Lala 37:37; 1 Kor. 10:11.

11. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni ba Saul nɔ lɛ mli?

11 Bo lɛ, susumɔ nɔ ni ba Maŋtsɛ Saul nɔ lɛ he okwɛ. Be ni eje nɔ lɛ, no mli lɛ, ebaa ehe shi, ni eyeee etsuinaa sane. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ataoɔ awó lɛ maŋtsɛ lɛ, eshashao shi akɛ ebaakpɛlɛ nɔ, ejaakɛ enu he akɛ esaaa. (1 Sam. 9:21; 10:20-22) Shi be ni awó lɛ maŋtsɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ebɔi etsuinaa sane yeli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, nɔ najiaŋ ni ekɛ ehiɛ baafɔ̃ Yehowa nɔ ni eto etsui shi emɛ gbalɔ Samuel ni ebashã afɔle lɛ, eye etsuinaa sane, ni lɛ diɛŋtsɛ eŋɔ efɔ̃ ehe nɔ akɛ ebaashã afɔle lɛ, tsɛ ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ nakai. Nɔ ni efee nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa náaa ehe miishɛɛ dɔŋŋ, ni sɛɛ mli lɛ, maŋtsɛyeli lɛ po je edɛŋ. (1 Sam. 13:8-14) Nɔ ni ba enɔ lɛ ji kɔkɔbɔɔ kɛhã wɔ. Esa akɛ wɔba wɔhe shi, ni wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkaye wɔtsuinaa sane. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi.

12. Mɛni Daniel fee ni tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi?

12 Gbalɔ Daniel efeee enii tamɔ Saul. Yɛ ewala shihilɛ mli fɛɛ lɛ, eba ehe shi, ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ koni etsɔɔ lɛ gbɛ, ni ehã ehi ejwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, kɛjeee Yehowa yeɔ ebuaa lɛ lɛ, enyɛŋ nɔ ko nɔ ko efee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko be ni Yehowa tsɔ enɔ etsɔɔ Nebukadnezar lamɔ lɛ shishi lɛ, Daniel eŋɔɔɔ anunyam lɛ ehãaa ehe. Moŋ lɛ, eba ehe shi ni ekɛ anunyam lɛ kɛ yijiemɔ lɛ fɛɛ hã Yehowa. (Dan. 2:26-28) Mɛni wɔkaseɔ yɛ esane lɛ mli? Kɛ́ wɔhã wiemɔ ko, loo wɔgba niiashikpamɔ kpakpa ko ni wɔná yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni eta mɛi atsuiŋ ni amɛjie wɔyi lɛ, esa akɛ wɔkai ni wɔkɛ yijiemɔ lɛ fɛɛ ahã Yehowa, ni wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, eji jeee lɛ eye ebua wɔ kulɛ, wɔnyɛŋ nɔ ko kwraa wɔfee. (Fip. 4:13) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ hu akɛ wɔmiikase Yesu. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai?

13. Mɛɛ gbɛ nɔ sane ni Yesu wie yɛ Yohane 5:19, 30 lɛ hãa wɔnaa akɛ ebaa ehe shi?

13 Yesu, Nyɔŋmɔ Bi ni eye emuu lɛ po shiii Yehowa sɛɛ efeee nɔ ko nɔ ko. (Kanemɔ Yohane 5:19, 30.) Ekɛ e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ epeleee hegbɛ he kɔkɔɔkɔ. Filipibii 2:6 lɛ kɛɔ wɔ akɛ, “ebaaa ejwɛŋmɔ mli kɔkɔɔkɔ akɛ ebaashɔ̃ hegbɛ ko, koni ekɛ Nyɔŋmɔ aye egbɔ.” Yesu fee ehe Bi heshibalɔ, ni ehã ehi ejwɛŋmɔ mli akɛ, nibii komɛi yɛ ni e-Tsɛ lɛ pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ efeɔ.

Yesu le nibii ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ, ni efeee (Kwɛmɔ kuku 14)

14. Be ni mɛi komɛi bi Yesu ni efee nɔ ko ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ lɛ, mɛni efee?

14 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, Yakobo, Yohane, kɛ amɛmami kɛ nibimɔ ko bafɔ̃ Yesu hiɛ. Amɛbi ni ehã Yakobo kɛ Yohane ata eninejurɔ nɔ kɛ ebɛku nɔ yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Mat. 20:20-23) Shi oya nɔŋŋ ni Yesu hã amɛle akɛ, nakai hegbɛ lɛ bɛ edɛŋ, shi moŋ eyɛ e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ dɛŋ. Yesu efeee nɔ ko ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ kɔkɔɔkɔ; eyeee etsuinaa sane. Nibii ni e-Tsɛ lɛ fã lɛ akɛ efee lɛ, nomɛi pɛ efee. (Yoh. 12:49) Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase enɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ?

Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Yesu? (Kwɛmɔ kuku 15-16) *

15-16. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ 1 Korintobii 4:6 lɛ miitsu nii?

15 Kɛ́ wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ 1 Korintobii 4:6 lɛ tsu nii lɛ, belɛ wɔmiikase Yesu. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛkatekea nibii ni aŋmala lɛ.” No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko babi wɔ ŋaawoo lɛ, esaaa akɛ wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi fiɔ enɔ loo wɔkɛɔ lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baaba wɔjwɛŋmɔ mli kɛkɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔjɛ Biblia lɛ loo asafo lɛ woji lɛ amli wɔwo lɛ ŋaa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ wɔle. Agbɛnɛ hu, no baatsɔɔ akɛ, wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ Yehowa le nii kwraa fe wɔ.​—Kpo. 15:3, 4.

16 Kɛ́ wɔba wɔhe shi lɛ, ewoɔ Yehowa hiɛ nyam. Shi wɔnáa he sɛɛ yɛ gbɛi krokomɛi hu anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehãa wɔnáa miishɛɛ ni wɔkɛ mɛi hiɔ shi jogbaŋŋ. Nyɛhãa wɔkwɛa nɔ hewɔ ni wɔkɛɔ nakai.

KƐ́ WƆBA WƆHE SHI LƐ, WƆNÁA HE SƐƐ

17. Mɛni hewɔ mɛi ni baa amɛhe shi lɛ yɔɔ miishɛɛ lɛ?

17 Bei pii lɛ, mɛi ni baa amɛhe shi lɛ yɛ miishɛɛ. Mɛni hewɔ? Kɛ́ mɔ ko baa ehe shi ni ekpɛlɛɔ nɔ akɛ yelikɛbuamɔ he miihia lɛ lɛ, kɛ́ mɛi ye amɛbua lɛ lɛ, enaa, ehiɛ sɔɔ, ni no hãa enáa miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ hii nyɔŋma ni miiye kpiti ni Yesu tsa amɛ lɛ ahe okwɛ. Hii nɛɛ ateŋ mɔ kome pɛ ku esɛɛ ebada Yesu shi. Nuu nɛɛ baa ehe shi. No hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, eyɔse akɛ eji Yesu yeee ebuaaa lɛ kulɛ, ekpiti lɛ yɛ ehe lolo. Enɛ hewɔ lɛ, ehiɛ sɔ nɔ ni Yesu efee ehã lɛ lɛ waa, ni ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.​—Luka 17:11-19.

18. Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi, ni wɔle akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔfee lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ mɛi hiɔ shi jogbaŋŋ? (Romabii 12:10)

18 Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔnyɛɔ wɔkɛ mɛi hiɔ shi jogbaŋŋ, ni ewaaa akɛ wɔbaaná nanemɛi kpakpai. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ mɔ ko baa ehe shi lɛ, egbaaa enaa kwraa akɛ ebaawie akɛ mɛi yɛ sui kpakpai ni ewo amɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛjie sui kpakpai nɛɛ kpo. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔbaa wɔhe shi ni wɔle akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsu lɛ, no lɛ, kɛ́ wɔna ni mɛi miibɔ mɔdɛŋ yɛ nitsumɔi ni atu awo amɛdɛŋ lɛ amli lɛ, wɔbaaná miishɛɛ, ni wɔshashaoŋ shi kwraa akɛ wɔbaajie amɛyi ni wɔwo amɛhiɛ nyam.​—Kanemɔ Romabii 12:10.

19. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔwóɔ wɔhe nɔ?

19 Ni mɛi ni wóɔ amɛhe nɔ lɛ hu? Amɛ lɛ, ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaajie mɛi ayi, ni amɛná kulɛ daa nɛɛ, aajie amɛyi. Kɛ́ mɔ ko wóɔ ehe nɔ lɛ, ewaaa akɛ ekɛ ehe baato mɛi krokomɛi ahe ni efee nibii ni baahã mɛi ana lɛ akɛ ebɔɔ mɔdɛŋ fe amɛ. Nɔ najiaŋ ni ebaatsɔse mɛi ni etu nitsumɔ ewo amɛdɛŋ lɛ, ekolɛ ebaawó nitsumɔ lɛ fɛɛ ehã ehe ni ewie akɛ, kɛ́ lɛ etsuuu lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ atsu lɛ jogbaŋŋ. Bei pii lɛ, mɛi ni wóɔ amɛhe nɔ lɛ nuɔ he akɛ amɛsɛɛ lɛ, mɔ ko bɛ, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ amɛna akɛ mɔ ko bɔɔ mɔdɛŋ fe amɛ lɛ, amɛyeɔ ehe awuŋa. (Gal. 5:26) Ewa akɛ mɛi ni wóɔ amɛhe nɔ lɛ baaná nanemɛi kpakpai. Kɛ́ wɔna akɛ wɔbɔi wɔhe nɔ womɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asɔle wɔbi Yehowa ni eye ebua wɔ ni wɔtsake, koni su gbonyo nɛɛ akahe shi yɛ wɔtsui mli.​—Rom. 12:2.

20. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔba wɔhe shi ni wɔkaye wɔtsuinaa sane?

20 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa baa ehe shi. Wɔnaa enɛ yɛ bɔ ni ekɛ etsuji yeɔ ehãa lɛ mli, ni esa akɛ wɔkase lɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔkase mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli ni kɛ Nyɔŋmɔ nyiɛ yɛ heshibaa mli lɛ anɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ. Nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔkɛ woo kɛ anunyam fɛɛ ni sa Yehowa lɛ baahã lɛ be fɛɛ be. (Kpo. 4:11) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaatsɔmɔ wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ nanemɛi, ejaakɛ esumɔɔ mɛi ni baa amɛhe shi ni yeee amɛtsuinaa sane lɛ.

LALA 123 Ba Ohe Shi Ohã Teokrase Gbɛtsɔɔmɔ

^ kk. 5 Mɛi ni baa amɛhe shi lɛ naa mɔbɔ, ni amɛmusuŋ tsɔɔ amɛ yɛ mɛi ahe. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔwie akɛ Yehowa baa ehe shi. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii ni Yehowa efee ni tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaasusu Maŋtsɛ Saul, gbalɔ Daniel, kɛ Yesu he koni no aye abua wɔ ni wɔkaye wɔtsuinaa sane.

^ kk. 58 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpa ko ehe be eetsɔse nyɛmi nuu oblanyo ko koni ele bɔ ni atsuɔ asafo lɛ shikpɔŋkuku lɛ he nii ahãa. Be ni etsɔɔ lɛ etã lɛ, lɛ nɔŋŋ eyajeee sɛɛ ni ebaatsu nitsumɔ lɛ. Moŋ lɛ, eŋmɛ oblanyo lɛ gbɛ ni eetsu.

^ kk. 62 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi yoo ko miibi asafoŋ onukpa ko kɛji ebaanyɛ eya yookpeemɔ ko ni aafee yɛ sɔlemɔtsũ ko mli lɛ. Asafoŋ onukpa lɛ ekpɛɛɛ yiŋ ehãaa lɛ. Moŋ lɛ, ekɛ lɛ miisusu Biblia mli shishitoo mlai komɛi ahe.