SPOMÍNAŠ si, že si už počul o týchto troch mladých mužoch? Áno, sú to traja Danielovi priatelia, čo nechceli jesť to, čo nebolo pre nich dobré. Babylončania im dali mená Sadrach, Mézach a Abednégo. Ale pozri sa na nich teraz. Prečo sa neklaňajú pred touto ohromnou sochou ako všetci ostatní? To sa musíme dozvedieť.

Spomínaš si ešte na zákony, ktoré napísal sám Jehova a ktoré sa nazývali Desať prikázaní? Prvé z nich je: ‚Nebudeš uctievať iných bohov okrem mňa.‘ Títo mladí muži tu počúvnu tento zákon i keď to nie je pre nich ľahké.

Nabuchodonozor, babylonský kráľ, povolal mnoho významných ľudí, aby vzdali česť tejto soche, ktorú postavil. Práve povedal ľuďom: ‚Keď počujete zvuk rohov, hárf a iných hudobných nástrojov, máte sa pokloniť a uctievať túto zlatú sochu. Kto by sa nepoklonil a neuctieval ju, bude ihneď uvrhnutý do rozpálenej pece.‘

Keď sa dozvedel Nabuchodonozor, že sa Sadrach, Mézach a Abednégo nepoklonili, veľmi sa rozhneval. Prikázal, aby ich priviedli k nemu. Dal im ešte jednu príležitosť, aby sa poklonili. Ale títo mladí muži sa spoliehajú na Jehovu. Hovoria Nabuchodonozorovi: ‚Náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás zachrániť. Ale aj keď nás nezachráni, my sa tvojej zlatej soche nepokloníme.‘

Keď to počul Nabuchodonozor, ešte viac sa rozhneval. Blízko stojí pec a Nabuchodonozor prikazuje: ‚Rozpáľte tú pec sedemkrát silnejšie ako predtým!‘ Potom prikázal, aby najsilnejší muži z jeho vojska zviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a aby ich hodili do tej pece. Pec bola tak rozpálená, že silní muži zahynuli v plameňoch. Čo sa však stalo s troma mládencami, ktorých tam uvrhli?

Kráľ sa pozerá do pece a naraz stŕpne. Pýta sa: ‚Či sme nehodili do rozpálenej pece troch zviazaných mužov?‘

‚Áno, to sme urobili,‘ odpovedali jeho sluhovia.

‚Ale ja vidím štyroch mužov, ako sa prechádzajú v ohni,‘ hovorí. ‚Nie sú zviazaní a oheň im neubližuje. A ten štvrtý vyzerá ako nejaký boh.‘ Kráľ ide bližšie ku dverám pece a volá: ‚Sadrach! Mézach! Abednégo! Poďte von, vy služobníci Najvyššieho Boha!‘

Keď vyšli, každý videl, že sa im nič nestalo. Potom im povedal kráľ: ‚Nech je pochválený Boh Sadracha, Mézacha a Abednéga! On poslal svojho anjela a zachránil ich, lebo sa nechceli pokloniť a nechceli uctievať žiadneho boha okrem svojho vlastného Boha.‘

Boli verní Jehovovi. Nie je to krásny príklad, ktorý by sme mali napodobniť?