ĽUDIA, ktorí neboli v korábe, žili ďalej tak ako doteraz. Ešte stále neverili, že príde potopa. Smiali sa určite ešte viac ako predtým. Ale čoskoro sa prestali smiať.

Odrazu začala padať voda. Liala sa dolu z oblohy, ako keby sa vylievala voda z vedra. Noach mal pravdu! Teraz však bolo neskoro. Do korábu sa už nemohol dostať nikto. Jehova pevne zavrel dvere.

Čoskoro bola zatopená celá rovina. Voda sa valila ako rozvodnené rieky. Vyvracala stromy a s veľkým rachotom odnášala veľké kamene. Ľudia sa báli. Vystupovali na vyvýšené miesta. Ach, ako teraz ľutovali, že neposlúchli Noacha a nevošli do korábu, kým boli ešte otvorené dvere! Ale teraz už bolo príliš neskoro.

Voda stúpala stále vyššie a vyššie. Štyridsať dní a štyridsať nocí sa liala voda v prúdoch z oblohy. Stúpala po úbočiach vrchov a čoskoro boli zaplavené i najvyššie vrchy. Tak, ako to Boh povedal, všetci ľudia a zvieratá, ktoré neboli v korábe, zomreli. Ale tí, ktorí boli vo vnútri, boli v bezpečí.

Noach a jeho synovia vykonali pri stavbe korábu dobrú prácu. Voda zodvihla koráb a ten potom plával na vode! Jedného dňa prestalo pršať a začalo svietiť slnko. Aký to bol pohľad! Okolo nebolo nič, iba voda. Jediné, čo bolo možné vidieť, bol koráb, ktorý sa vznášal na hladine.

Obri zmizli. Nemohli už škodiť ľuďom. Zahynuli spolu so svojimi matkami a ostatnými zlými ľuďmi. Čo sa však stalo s ich otcami?

Otcovia obrov neboli ľuďmi ako sme my. Boli to anjeli, ktorí prišli na zem, aby žili ako ľudia. Keď však prišla potopa, nezomreli ako ostatní ľudia. Prestali užívať ľudské telá, ktoré si vytvorili a vrátili sa do neba ako anjeli. Ale nesmeli už viac zostať v rodine Božích anjelov. Preto sa stali satanovými anjelmi. Biblia ich nazýva démonmi.

Teraz Boh nechal viať vietor a voda potopy začala klesať. O päť mesiacov neskôr pristál koráb na vrchole jedného vrchu. Ubehlo ešte mnoho dní, kým obyvatelia korábu mohli spozorovať vrcholce hôr. Voda stále klesala.

Potom Noach vypustil z korábu čierneho vtáka, ktorý sa volá havran. Vták chvíľu poletoval sem a tam a opäť sa vrátil, lebo nenašiel miesto, kde by mohol zosadnúť. To stále opakoval a kedykoľvek sa vrátil, sadol si na koráb.

Noach chcel vedieť, či už voda odtiekla. Preto neskôr vypustil z korábu holuba. Ale i holub sa vrátil, lebo nenašiel miesto, kde by mohol zostať. Noach ho nechal vyletieť druhýkrát a vtedy sa vrátil s olivovým listom v zobáku. Teraz Noach videl, že voda opadla. Vypustil holuba tretíkrát a vtedy konečne našiel suché miesto, kde mohol zostať.

Teraz Boh povedal Noachovi: ‚Vyjdi z korábu. Vezmi so sebou celú svoju rodinu i zvieratá.‘ Boli v korábe dlhšie ako jeden rok. Môžeme si teda predstaviť, ako sa radovali, že mohli ísť zasa von a že zostali nažive!