Pomoc obetiam mjanmarského cyklónu

DŇA 2. mája 2008 cyklón Nargis s ničivou silou zasiahol Mjanmarsko a správa o tom sa rýchlo rozšírila do celého sveta. * Po tom, čo oblasť delty rieky Iravadi zaplavil obrovský príval vody, podľa odhadov bolo mŕtvych alebo nezvestných takmer 140 000 ľudí.

Je zaujímavé, že z Jehovových svedkov, ktorých je v tejto oblasti mnoho, nikto nebol zranený. Do veľkej miery to bolo vďaka tomu, že hľadali útočisko vo svojich sálach Kráľovstva, ktoré sú kvalitne postavené. Na jednom mieste, kde voda stúpla na 4,5 metra, 20 svedkov a 80 ďalších dedinčanov sedelo deväť hodín na streche sály Kráľovstva. Všetci prežili. Žiaľ, tristo iných obyvateľov dediny zahynulo. V mnohých dedinách bola sála Kráľovstva jedinou budovou, ktorá zostala stáť.

Dva dni po cyklóne odbočka Jehovových svedkov, ktorá sa nachádza v meste Rangún (Yangon), vyslala tím núdzovej pomoci do zboru v Bothingone pri ústí Iravadi. Keď tím prechádzal cez zničenú oblasť, obchádzajúc rozkladajúce sa mŕtve telá, musel sa vyhnúť zlodejom, aby mohol zásoby ryže, cestovín, vody a sviečok priviezť do Bothingonu. Títo dobrovoľníci boli prví, kto prišiel s pomocou do tejto oblasti. Po tom, čo tamojším svedkom odovzdali zásoby, predniesli biblické prednášky, aby ich povzbudili, a dali im Biblie a biblickú literatúru, keďže títo svedkovia počas cyklónu prišli o všetok majetok.

 Postoj svedkov v postihnutej oblasti bol naozaj výnimočný. Jeden svedok zo zboru v zničenej iravadskej oblasti povedal: „Všetko, čo sme mali, je preč. Domy všetkých svedkov sú zničené. A všetka naša úroda je zničená. Všetka pitná voda je následkom záplavy znehodnotená. No bratia a sestry nie sú takí utrápení ako ostatní. Dôverujú Jehovovi a jeho organizácii. Poslúchneme akékoľvek pokyny, ktoré dostaneme, či už zostaneme v dedine, alebo sa presunieme niekam inam.“

Skupina 30 svedkov, ktorí tiež o všetko prišli, radostne spievala piesne Kráľovstva počas desaťhodinovej cesty na miesto, kde pre nich tímy núdzovej pomoci zabezpečili jedlo, oblečenie a prístrešie. Cestou sa dopočuli, že v neďalekom meste sa koná krajský zjazd Jehovových svedkov. Rozhodli sa teda najprv ísť na zjazd, aby sa duchovne posilnili a potešili zo spoločnosti spolukresťanov.

V celej postihnutej oblasti bolo zničených 35 domov svedkov, 125 domov bolo čiastočne poškodených a 8 sál Kráľovstva bolo poškodených len nepatrne. Našťastie ani priestory odbočky neboli vážne poškodené.

Odbočka zostala na nejaký čas úplne odrezaná od ostatného sveta, lebo na prístupové cesty popadali veľké stromy. Iba niekoľko hodín po tom, čo sa búrka utíšila, sa viac ako 30 členov personálu odbočky pripojilo k čisteniu cesty a začali ručne odstraňovať stromy. Ľudia len v údive stáli a pozerali. Zakrátko skupina svedkýň priniesla chladené nápoje a čerstvé ovocie pre tých, ktorí pracovali, ako aj pre susedov, ktorí nemohli uveriť vlastným očiam. Jeden novinár, ktorý to celé sledoval, sa opýtal: „Kto sú tí ľudia, ktorí tak efektívne pracujú?“ Keď sa to dozvedel, poznamenal: „Prial by som si, aby viac ľudí prejavovalo pravú solidaritu tak ako Jehovovi svedkovia.“

Svedkovia rýchlo zriadili na dvoch miestach výbory núdzovej pomoci, aby koordinovali pomoc v postihnutej oblasti. V tímoch núdzovej pomoci pracovali stovky dobrovoľníkov. V priebehu niekoľkých dní boli znovu postavené domy svedkov, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Keď jeden tím prišiel postaviť nový dom istej svedkyni, jej susedia nemohli uveriť tomu, čo vidia. Jedna susedka povedala: „Tejto svedkyni postavila dom jej cirkev. Nikto z mojich priateľov spomedzi buddhistov neprišiel, aby mi pomohol. Mala som sa stať svedkyňou, keď mi zvestovala!“

Keď stavební robotníci a členovia výboru núdzovej pomoci prezerali v Thanlyne jeden dom, ktorý bol takmer úplne zničený, boli hlboko pohnutí, keď im rodina svedkov povedala: „Náš dom je v poriadku. Nič také sa nestalo. Dá sa tu bývať; nerobte si starosti. Niektorí svedkovia zostali úplne bez strechy nad hlavou. Choďte pomôcť im.“

V jednej oblasti Rangúnu sa niekoľko ľudí pokúšalo nájsť úkryt v jednom z miestnych kostolov. No dvere kostola boli zamknuté, a tak sa nikto nemohol dostať dovnútra. Ľudia boli veľmi nahnevaní a niektorí chceli vylomiť dvere. Naproti tomu Jehovovi svedkovia pomohli mnohým ľuďom nájsť počas cyklónu útočisko v sálach Kráľovstva. Napríklad v sále Kráľovstva v Dale vzal manželský pár svedkov k sebe dvadsať vystrašených susedov, ktorí tam prišli hľadať bezpečie. Ráno sa tieto rodiny nemali kam vrátiť a všetci boli hladní. Svedok našiel kohosi, kto predával ryžu, a nakúpil jej dosť pre všetkých.

V jednej rodine z Rangúnu sú niekoľkí jej členovia Jehovovi svedkovia, kým ostatní patria k rôznym cirkvám. Po cyklóne však celá rodina prišla na zhromaždenie do sály  Kráľovstva. Prečo? Jeden člen tejto rodiny vysvetľuje: „Ľudia z našej cirkvi povedali, že nás po búrke navštívia, ale doteraz neprišli. Prišli jedine svedkovia. Vy ste nám dali ryžu a vodu. Nie ste ako ostatné cirkvi.“ Členom tejto rodiny, ktorí nie sú svedkami, sa páčil rozbor študijného článku „Jehova počuje naše volanie o pomoc“ a dokonca podali mnoho komentárov.

Týždeň po cyklóne prišla na zhromaždenie jedna pani, ktorá študovala Bibliu so svedkami. Na zhromaždení bol čítaný list z odbočky, v ktorom sa písalo o tom, čo sa urobilo na pomoc svedkom v postihnutej oblasti, a boli v ňom aj skúsenosti tých, ktorí prežili. Pani sa pri čítaní listu rozplakala. Bola taká dojatá a šťastná, keď počula, že všetkých svedkov sa podarilo nájsť a že všetci sú v poriadku. Potom aj ona dostala nejaké zásoby a svedkovia jej pri jej poškodenom dome postavili stan. Povedala, že svedkovia sa o ňu naozaj dobre postarali.

Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) A učeník Jakub zdôraznil, že pravá viera ide ruka v ruke s dobrými skutkami. (Jakub 2:14–17) Jehovovi svedkovia si berú tieto slová k srdcu a usilujú sa prejavovať lásku tak, že pomáhajú tým, ktorí to potrebujú.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Biblia ukazuje, že pravá viera ide ruka v ruke s dobrými skutkami