Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Všetko má svoj čas

Všetko má svoj čas

 Všetko má svoj čas

„Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami,“ píše sa v Biblii. Pisateľ týchto slov, múdry kráľ Šalamún, ďalej napísal, že je čas rodiť a čas umierať, čas stavať a čas búrať, čas milovať a čas nenávidieť. Nakoniec povedal: „Akú výhodu má ten, ktorý robí, z toho, na čom namáhavo pracuje?“ ​(Kazateľ 3:1–9)

NIEKTORÍ ľudia po prečítaní týchto slov dospeli k záveru, že Biblia učí, že na všetko je vopred určený čas, teda myslia si, že vieru v osud možno doložiť biblicky. Ale je to naozaj tak? Naozaj Biblia učí, že všetko v živote je dané osudom? Keďže „celé Písmo je inšpirované Bohom“, to, čo sa v Biblii píše na jednom mieste, musí byť v súlade s tým, čo sa píše v iných jej častiach. Pozrime sa preto, čo sa o tejto otázke píše v ostatných častiach Božieho Slova, Biblie. (2. Timotejovi 3:16)

Čas a nepredvídaná udalosť

V knihe Kazateľ Šalamún ďalej napísal: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie.“ Prečo? Šalamún vysvetlil: „Lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ ​(Kazateľ 9:11)

Šalamún nenaznačoval, že všetko v živote je dané osudom, ale poukazoval na to, že ľudia nedokážu presne predvídať výsledok žiadneho snaženia, „lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. Človeka často niečo postretne jednoducho preto, že je v správnom čase na správnom mieste alebo, naopak, v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Zamyslime sa napríklad nad výrokom: „Preteky nepatria rýchlym.“ Možno si spomínate alebo ste možno čítali o slávnom, hoci trochu bizarnom behu žien na 3 000 metrov na olympijských hrách v roku 1984 v Los Angeles. Dve bežkyne — reprezentantky Veľkej Británie a Spojených štátov — dúfali, že vyhrajú zlatú medailu. No v polovici pretekov do seba narazili. Jedna spadla  tak, že nemohla pokračovať v behu, a druhú to natoľko vyviedlo z miery, že skončila siedma.

Bol to osud, že sa to tak skončilo? Niekto možno povie, že áno. Ale je zjavné, že zrážka — nešťastná náhoda, ktorú nikto nemohol predvídať — bola príčinou, prečo ani jedna z tých dvoch bežkýň nevyhrala. Niekto by možno povedal, že tá zrážka bola daná osudom. Komentátori však pripísali túto nehodu rivalite medzi dvoma silnými atlétkami, vyrovnanými súperkami, v ktorej každá sa úporne snažila predbehnúť tú druhú. Ako hovorí Biblia, „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. Bez ohľadu na to, ako dobre môže byť človek pripravený, vždy sú tu nejaké nepredvídané faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledok akéhokoľvek snaženia, a nemá to nič spoločné s osudom.

Čo to teda znamená, keď sa v Biblii píše, že „na všetko je ustanovený čas“? Môžeme nejako ovplyvniť svoj život — svoj osud?

Najlepší čas na každú záležitosť

Tieto slová sa nevzťahujú na osud nejakého jednotlivca ani na predurčenie; tento inšpirovaný biblický pisateľ sa zmieňoval o Božom zámere a o tom, ako tento zámer ovplyvní ľudstvo. Ako to vieme? V podstate možno povedať, že to vyplýva z kontextu. Po tom, čo sa Šalamún zmienil o mnohých veciach, na ktoré je, ako sa zdá, „ustanovený čas“, napísal: „Videl som zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zamestnávali. Všetko urobil pekné vo svoj čas.“ ​(Kazateľ 3:10, 11)

Boh dal ľuďom mnoho vecí, ktorými sa môžu zamestnávať; Šalamún niektoré z nich vymenúva. Boh nám tiež dal slobodnú vôľu, takže sa môžeme sami rozhodnúť, čo chceme robiť. No na každú činnosť existuje správny alebo priaznivý čas, ak má viesť k čo najlepším výsledkom. Vezmime si napríklad Šalamúnovo vyjadrenie, že je „čas sadiť a čas vytrhávať to, čo bolo zasadené,“ ako je to zapísané v Kazateľovi 3:2. Roľníci vedia, že každá plodina má svoj  najlepší čas na sadenie. Čo sa stane, ak roľník ignoruje túto jednoduchú skutočnosť a zasadí plodinu v nesprávnom čase? Mal by vinu za to, že nemá dobrú úrodu, hoci usilovne pracoval, pripisovať osudu? Samozrejme, že nie. Jednoducho plodinu nezasadil v správnom čase. Roľník by bol urobil múdro, keby sa bol prispôsobil prirodzeným procesom, ktoré uviedol do chodu Stvoriteľ.

Teda Boh neurčil osud jednotlivcov ani nepredurčil všetky udalosti, ale stanovil určité princípy, ktoré riadia priebeh ľudských záležitostí v súlade s jeho zámerom. Ak sa ľudia chcú tešiť z výsledkov svojho úsilia, musia spoznať, aký je Boží zámer a Boží časový rozvrh, a konať podľa toho. To, čo je vopred určené a nemenné, nie je osud jednotlivcov, ale to, čo si Boh predsavzal urobiť. Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova vyhlásil: „Také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ ​(Izaiáš 55:11)

Aké je teda Božie „slovo“ — alebo stanovené predsavzatie v súvislosti so zemou a budúcnosťou ľudstva —, ktoré „istotne bude mať úspech“?

Porozumieť Božiemu časovému rozvrhu

Šalamún poskytol určitú indíciu, keď po slovách „[Boh] všetko urobil pekné vo svoj čas“ povedal: „Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ V Evanjelickom preklade tento verš znie: „Aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.“ ​(Kazateľ 3:11)

O tomto verši sa toho veľa napísalo. Ale jednoduchý fakt je, že hlboko v srdci sa každý z nás niekedy v živote zamýšľa nad tým, aký je zmysel života a aký je náš konečný údel. V priebehu celých dejín sa ľudia nedokázali zmieriť s myšlienkou, že zmyslom života by mala byť len úmorná práca a že smrť by mala znamenať koniec všetkého. Nás ľudí od iných živých tvorov odlišuje to, že neuvažujeme iba o prítomnosti, ale aj o konci života a o tom, či je niečo po smrti. Túžime dokonca žiť navždy, večne. Prečo? Ako vysvetľuje Kazateľ 3:11, Boh ‚dal večnosť do sŕdc ľudí‘.

V snahe uspokojiť túto túžbu ľudia siahajú po predstave života po smrti. Niektorí dospeli k záveru, že niečo z našej bytosti žije ďalej aj po tom, čo zomrieme. Iní veria, že sa znovu rodíme v nekonečných reinkarnáciách. A ďalší sú presvedčení, že všetko je dané osudom alebo prozreteľnosťou a že na tom nemôžeme nič zmeniť. Žiaľ, žiadne z týchto vysvetlení nie je  naozaj uspokojujúce. Je to preto, že vlastným úsilím „ľudstvo nikdy [neodhalí] dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca,“ ako hovorí Biblia.

Tento odveký konflikt medzi túžbou poznať odpoveď a neschopnosťou nájsť ju trápi mysliteľov a filozofov odnepamäti. No keďže túto túžbu nám dal do srdca Boh, nie je logické obrátiť sa naňho, aby nám poskytol, čo potrebujeme na uspokojenie tejto túžby? Koniec koncov, Biblia o Jehovovi hovorí: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ ​(Žalm 145:16) Keď budeme študovať Božie Slovo, Bibliu, nájdeme uspokojujúce vysvetlenia týkajúce sa života a smrti i Božieho večného predsavzatia so zemou a ľudskou rodinou. (Efezanom 3:11)

[Zvýraznený text na strane 5]

„Preteky nepatria rýchlym.“ ​(Kazateľ 9:11)

[Zvýraznený text na strane 6]

Ak roľník nezasadí plodinu v správnom čase, mal by vinu za zlú úrodu pripísať osudu?

[Zvýraznený text na strane 7]

Ľudia premýšľajú o živote a o smrti, pretože Boh ‚im dal do sŕdc večnosť‘