Stavanie mostov v Paname

„PANAMA, most sveta.“ Pred 50 rokmi toto heslo zaznelo v jednej obľúbenej rozhlasovej relácii v tejto stredoamerickej krajine. Vyjadruje pocity, ktoré dnes v mnohých ľuďoch vyvoláva táto krajina.

Panama je akýmsi mostom medzi Severnou a Južnou Amerikou. Navyše je tu aj skutočný most spájajúci obe Ameriky, ktorý sa klenie ponad známy Panamský prieplav. Tento prieplav je pozoruhodným staviteľským dielom. Tiahne sa naprieč celou krajinou a spája Atlantický a Tichý oceán. Vďaka nemu sa môžu námorné plavidlá z celého sveta za niekoľko hodín preplaviť do ďalšieho oceánu, čo by inak trvalo niekoľko dní alebo týždňov. Áno, Panama slúži veľkej časti sveta ako dôležitý most.

Zmes kultúr

V Paname žijú ľudia z rôznych národov a etnických skupín. Títo ľudia spolu s mnohými skupinami pôvodných obyvateľov tvoria rozmanitú populáciu, ktorá je roztrúsená  po tejto krásnej krajine. No je možné premostiť spoločenské, kultúrne, náboženské a jazykové rozdiely a dosiahnuť jednotu myslenia a cieľov založenú na drahocenných pravdách Božieho Slova?

Áno, je to možné. Slová apoštola Pavla zaznamenané v Efezanom 2:17, 18 ukazujú, že kresťanom v prvom storočí — Židom i pohanom — sa to podarilo vďaka zjednocujúcemu účinku Kristovej obete. Pavol napísal: „[Ježiš] prišiel a oznámil dobré posolstvo pokoja vám, vzdialeným, a pokoj tým blízkym, lebo jeho prostredníctvom máme, oba národy, prístup k Otcovi jedným duchom.“

Podobne dnes hlásajú Jehovovi svedkovia v Paname „dobré posolstvo pokoja“ jednotlivcom i skupinám ľudí, ktorí sú od seba vzdialení duchovne a niekedy aj doslovne. Medzi tými, ktorí získavajú „prístup“ k Jehovovi, vzniká požehnaná jednota. V Paname boli založené zbory v šiestich jazykoch — v španielčine, kantončine, panamskej posunkovej reči, angličtine a v dvoch jazykoch pôvodných kmeňov: kuna a ngobere (guaymí). Je povzbudzujúce dozvedieť sa, ako sa členovia týchto jazykových skupín zjednocujú v uctievaní Jehovu.

Podmienky v comarce

Kmeň Ngobe je najväčší z ôsmich kmeňov pôvodného obyvateľstva Panamy. Väčšina z asi 170 000 príslušníkov tohto kmeňa žije na rozsiahlom území, ktoré bolo nedávno označené za comarcu, čiže rezerváciu. Veľkú časť tohto územia tvoria drsné vrchy pokryté džungľou, kam sa dá dostať prevažne iba pešo, ako aj krásne pobrežné oblasti, kam sa dá priplaviť po mori. Osady často vznikajú pri riekach, ktoré sú výhodnými dopravnými  tepnami, a pri pobreží. Mnohí obyvatelia comarcy si zarábajú na skromné živobytie na kávových plantážach na vrchoch, lovom rýb alebo obrábaním pôdy. Väčšinou sú členmi cirkví kresťanstva. No niektorí patria k miestnemu náboženstvu Mama Tata. Ďalší sa obracajú na miestnych sukias (šamanov), keď sú chorí alebo keď si myslia, že ich prenasledujú zlí duchovia. Hoci mnohí hovoria po španielsky, najlepšie rozumejú jazyku ngobere.

Na kanoe k srdciam ľudí

Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že je dôležité pomôcť ľuďom dozvedieť sa pravdu spôsobom, ktorý zapôsobí nielen na ich myseľ, ale aj na ich srdce. Tak môžu ľudia získať motiváciu, aby urobili nutné zmeny v živote a prispôsobili sa biblickým zásadám. Preto sa zvláštni priekopníci, ktorí boli pridelení do ôsmich častí rezervácie, naučili s pomocou miestnych svedkov jazyk ngobere.

Štrnásť zborov, ktoré vznikli v tejto oblasti, má pozoruhodný predpoklad na vzrast. Napríklad pred niekoľkými rokmi boli manželia Dimas a Gisela, ktorí sú zvláštnymi priekopníkmi, pridelení do malého zboru s asi 40 zvestovateľmi z pobrežnej oblasti v okolí Tobobe. Nebolo pre nich ľahké zvyknúť si na pravidelné plavby v kanoe, aby zvestovali pokorným ľuďom na pobreží obmývanom Atlantickým oceánom. Zistili, že pokojné oceánske vody sa dokážu rýchlo zmeniť na smrtiaci živel. Po plavbe z jednej dediny do druhej ich často boleli ruky i chrbát. Náročné bolo aj naučiť sa miestny jazyk. No za obete a vytrvalosť boli odmenení, keď sa v roku 2001 zúčastnilo Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti 552 ľudí.

Oproti Tobobe je na druhej strane zálivu dedina Punta Escondida. Istý čas sa malá skupina zvestovateľov, pokiaľ to umožňovalo počasie, pravidelne plavila cez záliv, aby mohli byť prítomní v Tobobe na zhromaždeniach, a správy naznačovali, že v tej oblasti sú dobré predpoklady na vytvorenie nového zboru. Dimas a Gisela boli preto požiadaní, aby sa presťahovali do Punty Escondidy. Za necelé dva roky sa zo skupiny v Punte Escondide stal zbor s 28 zvestovateľmi, pričom každý týždeň býva na verejnej prednáške priemerne 114 prítomných. Tento nový zbor potešilo, keď bolo na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti v roku 2004 prítomných 458 ľudí.

Preklenutie negramotnosti

Preklenutie negramotnosti pomáha mnohým úprimným ľuďom vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi. Tak to bolo aj v prípade Ferminy, mladej ženy z hornatej oblasti comarcy. Misionárky Jehovových svedkov, ktoré zvestovali v tejto odľahlej oblasti, si všimli, že veľmi pozorne počúva posolstvo o Kráľovstve. Keď jej ponúkli biblické štúdium, povedala,  že by sa chcela dozvedieť viac. No bol tu problém. Hovorila po španielsky a jazykom ngobere, ale ani v jednom jazyku nevedela písať ani čítať. Jedna z misionárok jej navrhla, že ju bude učiť pomocou brožúry Venuj sa čítaniu a písaniu. *

Fermina bola výbornou žiačkou — na vyučovanie sa horlivo pripravovala, robila si všetky domáce úlohy a usilovne si precvičovala pravopis. Za rok urobila taký pokrok, že mohla študovať brožúru Môžeš sa stať Božím priateľom! * Keď boli zorganizované zhromaždenia, Fermina ich začala navštevovať. Ale keďže jej rodina bola chudobná, bolo pre ňu veľmi ťažké zaplatiť cestovné, aby sa dostala na zhromaždenia s deťmi. Jedna priekopníčka, ktorá vedela o Fermininých okolnostiach, jej navrhla, že by mohla vyrábať a predávať tradičné oblečenie ngobských žien. Fermina tak urobila, a hoci mala aj iné hmotné potreby, peniaze, ktoré týmto spôsobom získala, používala len na návštevu kresťanských zhromaždení. S rodinou sa teraz presťahovala do inej oblasti a stále duchovne napreduje. Teší ich nielen to, že už nie sú negramotní, ale čo je dôležitejšie, že spoznávajú Jehovu.

Mosty k nepočujúcim

Mnohí Panamčania, ktorí majú v rodine nepočujúcich, sa za nich hanbia. Niekedy nepočujúci nedostanú žiadne vzdelanie. Keďže komunikácia s nimi je veľmi náročná, mnohí sa cítia osamotení a vylúčení zo spoločnosti.

Bolo zjavné, že treba niečo urobiť, aby sa dobré posolstvo dostalo k nepočujúcim. Skupina horlivých priekopníkov a ďalších sa na podnet cestujúceho dozorcu začala učiť panamskú posunkovú reč. Za svoju pohotovú reakciu boli odmenení.

Koncom roku 2001 vznikla v Paname, hlavnom meste Panamy, skupina hovoriaca posunkovou rečou. Na zhromaždeniach bolo okolo 20 prítomných. Keď sa bratia a sestry zlepšili v posunkovej reči, boli schopní osloviť mnohých, ktorí po prvýkrát „počuli“ biblickú pravdu vo svojom jazyku. Na zhromaždenia začali prichádzať aj mnohí svedkovia, ktorí majú nepočujúce deti, a zistili, že ich deti ľahšie chápu biblické náuky a stávajú sa horlivejšími za pravdu. Viacerí rodičia sa začali učiť posunkovú reč, a tak mohli s deťmi lepšie komunikovať. Svojim deťom dokázali duchovne pomáhať a uvedomili si, že to ich rodinu posilnilo. Dobre to vidno zo skúsenosti Elsy a jej dcéry Iraidy.

 Jedna svedkyňa zo skupiny nepočujúcich sa dozvedela o Iraide, a tak ju navštívila a zanechala jej brožúru Večne sa teš zo života na zemi! * Iraida si veľmi vážila, čo sa z obrázkov dozvedela o novom svete. Začalo sa s ňou viesť biblické štúdium pomocou tejto brožúry. Keď túto publikáciu prebrali, začali používať brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? * Vtedy začala Iraida žiadať svoju mamu, aby jej pomohla pripraviť sa a aby jej vysvetlila myšlienky z brožúry.

Elsa stála pred dvoma problémami: Keďže nebola svedkyňou, nepoznala biblickú pravdu, a navyše nevedela posunkovú reč. Hovorili jej totiž, že nemá komunikovať s dcérou posunkami, ale jej dcéra sa má naučiť rozprávať. Preto bola ich vzájomná komunikácia obmedzená. Elsu podnietila Iraidina žiadosť o pomoc, aby požiadala jednu svedkyňu zo zboru o štúdium. Hovorí: „Požiadala som oň kvôli dcére, pretože som nikdy nevidela, že by Iraidu niečo tak nadchlo.“ Elsa sa k dcére v jej štúdiu pripojila a naučila sa posunkovú reč. Keď sa Elsa začala viac venovať dcére, zlepšila sa ich komunikácia. Iraida začala viac zvažovať, s kým sa bude priateliť, a stretávala sa so zborom. Teraz obe pravidelne navštevujú kresťanské zhromaždenia. Elsa bola nedávno pokrstená a Iraida robí pokroky, aby aj ona dosiahla tento cieľ. Elsa hovorí, že konečne začína spoznávať svoju dcéru a že teraz sa môžu rozprávať o mnohých dôležitých veciach, ktoré sú pre ne obe cenné.

Skupina hovoriaca posunkovou rečou sa stala v apríli 2003 zborom. Dnes je v ňom už asi 50 zvestovateľov Kráľovstva, pričom počet prítomných na zhromaždení toto číslo prevyšuje. Viac než tretina z nich sú nepočujúci. Takéto skupiny sa okrem hlavného mesta formujú aj v ďalších troch mestách. Hoci je v tomto poli ešte veľa práce, niet pochýb, že bol urobený zásadný krok na vytvorenie mosta ponad „ticho“ medzi úprimnými nepočujúcimi a ich láskavým Stvoriteľom, Jehovom Bohom.

Takéto výsledky prináša zvestovanie v Paname. Hoci obyvatelia tejto krajiny pochádzajú z rôznych kultúr, hovoria rôznymi jazykmi a pochádzajú z rôzneho prostredia, mnohých z nich zjednocuje uctievanie jediného pravého Boha. Pravda Jehovovho Slova je ako most, ktorý spája ľudí napriek bariéram v komunikácii, v krajine, ktorú mnohí považujú za „most sveta“. — Efezanom 4:4.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapy na strane 8]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KARIBSKÉ MORE

PANAMA

Tobobe

TICHÝ OCEÁN

Panamský prieplav

[Obrázok na strane 8]

Ženy z kmeňa Kuna s výšivkami

[Obrázok na strane 9]

Misionárka zvestuje žene z kmeňa Ngobe

[Obrázok na strane 10]

Svedkovia z kmeňa Ngobe nastupujú do kanoe, aby sa zúčastnili programu zvláštneho zjazdového dňa

[Obrázky na strane 11]

Biblická pravda prekonáva v Paname kultúrne a jazykové rozdiely

[Obrázok na strane 12]

Štúdium „Strážnej veže“ v posunkovej reči

[Obrázok na strane 12]

Elsa s dcérou Iraidou sa tešia zo zmysluplnej komunikácie

[Pramene ilustrácií na strane 8]

Loď a ženy z kmeňa Kuna: © William Floyd Holdman/​Index Stock Imagery; dedina: © Timothy O’Keefe/​Index Stock Imagery