Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Bol Melito zo Sárd obhajcom biblických právd?

Bol Melito zo Sárd obhajcom biblických právd?

 Bol Melito zo Sárd obhajcom biblických právd?

PRAVÍ kresťania každoročne slávia Pánovu večeru v deň, ktorý v hebrejskom kalendári zodpovedá 14. nisanu. Poslúchajú tak Ježišov príkaz: „Stále to robte na moju pamiatku.“ Ježiš práve 14. nisana roku 33 n. l. po tom, čo oslávil Pesach, zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej obetnej smrti. Jeho smrť nastala predtým, než sa ten deň skončil. — Lukáš 22:19, 20; 1. Korinťanom 11:23–28.

V druhom storočí n. l. začali niektorí meniť čas tejto slávnosti i spôsob, akým prebiehala. Dátum Ježišovej smrti sa stále dodržiaval v Malej Ázii. Ale jedno dielo poukazuje na to, že „v Ríme a v Alexandrii bolo zvykom pripomínať si vzkriesenie [Ježiša] najbližšiu nedeľu“, a túto slávnosť nazývali Pascha vzkriesenia. Skupina známa ako kvartodecimáni (štrnástnici) obhajovala 14. nisan ako dátum slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista. Podobne zmýšľal aj Melito zo Sárd. Kto to bol? V akom zmysle obhajoval túto, ako aj ďalšie biblické pravdy?

‚Významný šíriteľ svetla‘

Podľa diela Cirkevné dejiny od Eusébia Cézarejského koncom druhého storočia Polykrates z Efezu poslal do Ríma list, v ktorom sa zasadzoval za to, aby slávili „Paschu štrnásty deň podľa Evanjelia a nikdy sa od toho neodchyľovali, ale konali v súlade s pravidlom viery“. Ako o tom svedčí tento list, Melito — biskup zo Sárd v Lýdii — bol jedným z tých, ktorí presadzovali 14. nisan ako dátum, ktorý by sa mal dodržiavať. V liste sa uvádzalo, že Melita považovali jeho súčasníci za ‚jedného z významných šíriteľov svetla, ktorí zaspali v smrti‘. Polykrates povedal, že Melito sa neoženil a „v celom svojom živote bol plný Ducha Svätého a leží v Sardách, kde očakáva navštívenie z neba, keď vstane z mŕtvych“. To by mohlo znamenať, že Melito patril k tým, ktorí boli presvedčení, že  vzkriesenie nastane až pri Kristovom návrate. — Zjavenie 20:1–6.

Zdá sa, že Melito bol odvážny a rozhodný muž. Svedčí o tom fakt, že napísal v prospech kresťanov Apológiu, jednu z prvých, ktoré boli napísané, a adresoval ju Marcovi Aureliovi, ktorý bol v rokoch 161 – 180 n. l. rímskym cisárom. Melito sa nebál hájiť kresťanstvo a odsudzovať skazených ľudí a chamtivcov. Takíto ľudia vyhľadávali rôzne nariadenia cisára, ktorými by ospravedlnili to, že prenasledujú a nezákonne odsudzujú kresťanov, aby ich mohli obrať o majetok.

Melito cisárovi odvážne napísal: „Len o jedno ťa prosíme: aby si sám preveril pôvodcov týchto sporov [kresťanov] a spravodlivo posúdil, či si zaslúžia trest a smrť, alebo či si zaslúžia byť ušetrení a žiť v pokoji. Ale ak toto rozhodnutie a nové nariadenie, ktoré by nebolo vhodné vydať ani proti barbarským nepriateľom, nevyšlo od teba, o to viac ťa prosíme, aby si nás nenechával napospas takémuto protizákonnému drancovaniu zástupu.“

Na obhajobu kresťanstva používal Písmo

Melito prejavoval veľký záujem o štúdium Svätých Písiem. Nemáme k dispozícii úplný zoznam jeho spisov, no niektoré ich názvy odhaľujú, že sa zaujímal o biblické námety. Tu sú niektoré z nich: O spôsobe života a prorokoch, O viere človeka, O stvorení, O krste, O pravde, viere a narodení Krista, O pohostinnosti, Kľúč O diablovi a Zjavení Jána.

Melito osobne cestoval do biblických krajín, aby urobil výskum, pokiaľ ide o presný počet kníh Hebrejských Písiem. Napísal o tom: „Cestoval som na Východ a dostal  som sa na miesto, kde sa tieto veci hlásali a diali, a keď som sa dôkladne oboznámil s knihami Starého Zákona a všetko zaznamenal, poslal som ti to.“ V tomto zozname nie je zmienka o knihách Nehemiáš a Ester, no je to najstarší zoznam kánonických kníh Hebrejských Písiem v spisoch ľudí, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov.

Počas tohto výskumu zhromaždil Melito verše Hebrejských Písiem, ktoré obsahovali proroctvá o Ježišovi. Melito vo svojom diele s názvom Výťahy ukazuje, že Ježiš bol dlho očakávaným Mesiášom a že mojžišovský Zákon a proroci poukazovali na Krista.

Obhajoval hodnotu výkupného

Vo významných mestách Malej Ázie mali Židia silné zastúpenie. Židia zo Sárd, kde žil Melito, slávili hebrejský Pesach 14. nisana. Melito napísal homíliu s názvom Pascha, v ktorej poukazoval na oprávnenosť slávenia Pesachu pod Zákonom a obhajoval slávenie Pánovej večere 14. nisana.

Keď Melito skomentoval 12. kapitolu 2. Mojžišovej a poukázal na to, že Pesach predobrazoval Kristovu obeť, vysvetlil, prečo nemá zmysel, aby kresťania dodržiavali Pesach. Bolo to preto, lebo Boh ukončil platnosť mojžišovského Zákona. Potom vysvetlil, prečo bola potrebná Kristova obeť: Boh umiestnil Adama do raja, kde mohol šťastne žiť. Ale prvý človek neposlúchol príkaz nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého. A tak vznikla potreba výkupného.

Melito ďalej vysvetlil, že Ježiš bol poslaný na zem a zomrel na kole, aby vykúpil veriacich z hriechu a smrti. Je zaujímavé, že Melito použil grécke slovo xylon, ktoré znamená „drevo“, keď opisoval kôl, na ktorom zomrel Ježiš. — Skutky 5:30; 10:39; 13:29.

Melito bol známy aj mimo Malej Ázie. Jeho diela poznali aj Tertulián, Klement Alexandrijský a Origenes. Historik Raniero Cantalamessa však uvádza: „Po tom, čo zvíťazil zvyk oslavovať Nedeľnú paschu a kvartodecimáni začali byť považovaní za kacírov, Melito začal upadať do zabudnutia, čo viedlo k tomu, že jeho spisy sa postupne vytrácali.“ Napokon Melitove spisy takmer úplne zmizli.

Stal sa obeťou odpadlíctva?

Po smrti apoštolov preniklo do pravého kresťanstva predpovedané odpadlíctvo. (Skutky 20:29, 30) To Melita očividne ovplyvnilo. Zdá sa, že v zložitom štýle jeho spisov sa odráža vplyv diel gréckej filozofie a rímskeho sveta. Možno preto nazval Melito kresťanstvo „našou filozofiou“. Považoval tiež spojenie takzvaného kresťanstva s Rímskou ríšou za ‚najväčší úspech‘.

Melito si istotne nevzal k srdcu radu apoštola Pavla: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ Teda hoci Melito do určitej miery obhajoval biblické pravdy, v mnohých ohľadoch sa ich nedržal. — Kolosanom 2:8.

[Obrázok na strane 18]

Ježiš zaviedol Pánovu večeru 14. nisana