Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ponúkanie posolstva útechy v Taliansku

Ponúkanie posolstva útechy v Taliansku

Sme ľuďmi, ktorí majú vieru

Ponúkanie posolstva útechy v Taliansku

JEHOVA je ‚Bohom každej útechy‘. Ak sa ho jeho služobníci učia napodobňovať, ‚môžu potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení‘. (2. Korinťanom 1:3, 4; Efezanom 5:1) Je to jeden z hlavných cieľov kazateľského diela, ktoré vykonávajú Jehovovi svedkovia.

Pomoc žene v núdzi

Zvlášť v posledných rokoch prinútila mnohých ľudí chudoba, vojna a túžba po lepšom živote presťahovať sa do bohatších krajín. Ale adaptovať sa v novom prostredí nie je ľahké. Manjola bývala s ďalšími Albáncami v Borgomanere. Keďže jej pobyt v Taliansku bol nelegálny, zdráhala sa rozprávať s Wandou, ktorá je Jehovovou svedkyňou. Napriek tomu si Wanda nakoniec dohodla stretnutie s Manjolou, ktorá ihneď prejavila veľký záujem o štúdium Božieho Slova, hoci jej to sťažovala jazyková bariéra. Po niekoľkých návštevách však Wanda nemohla už nikoho nájsť doma. Čo sa stalo? Wanda sa dozvedela, že všetci nájomníci domu museli utiecť kvôli jednému z nich — Manjolinmu priateľovi —, po ktorom pátrali v súvislosti s vraždou!

O štyri mesiace neskôr sa Wanda opäť stretla s Manjolou. „Bola bledá a chudá, vyzerala, ako keby mala vážne ťažkosti,“ spomína si Wanda. Manjola vysvetlila, že jej bývalý priateľ je vo väzení a priatelia, na ktorých sa obrátila o pomoc, ju trpko sklamali. V zúfalstve sa modlila k Bohu o pomoc. Potom si spomenula na Wandu, s ktorou sa rozprávala o Biblii. Aká bola Manjola šťastná, že ju opäť vidí!

Znovu obnovili štúdium a čoskoro Manjola začala navštevovať kresťanské zhromaždenia. Podarilo sa jej získať zákonné povolenie na pobyt v Taliansku. Po roku sa Manjola stala pokrstenou svedkyňou. Utešili ju božské sľuby a vrátila sa do Albánska, aby sa o biblické posolstvo útechy podelila so svojimi krajanmi.

Vydávanie svedectva v prisťahovaleckých táboroch

Mnoho talianskych zborov urobilo opatrenia na vydávanie svedectva prisťahovalcom ako Manjola. Napríklad jeden zbor vo Florencii urobil opatrenia na pravidelnú službu v prisťahovaleckom tábore. Obyvatelia tábora — mnohí z východnej Európy, Macedónie a Kosova — zažívali rôzne ťažkosti. Niektorí mali problémy s drogami a alkoholom. Mnohí sa živili drobnými krádežami.

Kázanie v tejto komunite nie je ľahké. Napriek tomu sa však Paola, evanjelistka celým časom, skontaktovala s Jaklinou, ženou z Macedónska. Po niekoľkých rozhovoroch povzbudila Jaklina svoju priateľku Susannu, aby skúmala Bibliu. Susanna o tom zasa rozprávala svojim príbuzným. Zakrátko piati členovia jej rodiny pravidelne študovali Bibliu, navštevovali kresťanské zhromaždenia a uplatňovali to, čo sa naučili. Napriek problémom, s ktorými sa musia vyrovnávať, získavajú útechu od Jehovu a z jeho Slova.

Mníška prijíma útechu od Jehovu

V meste Formia sa Assunta, evanjelistka celým časom, rozprávala s jednou ženou, ktorá mala problémy pri chôdzi. Táto žena bola mníška a patrila k náboženskému rádu, ktorý pomáha chorým a bezvládnym v nemocniciach i v súkromných domoch.

Assunta povedala tejto mníške: „Aj vy trpíte, však? Žiaľ, všetci máme problémy, s ktorými sa musíme vyrovnávať.“ Vtom sa mníška rozplakala a vysvetlila, že má vážne zdravotné problémy. Assunta ju povzbudila a povedala jej, že ju môže utešiť Boh Biblie. Mníška prijala časopisy založené na Biblii, ktoré jej Assunta ponúkla.

Počas ich nasledujúceho rozhovoru sa mníška, volala sa Palmira, priznala, že si veľa vytrpela. Dlhý čas žila v jednom zariadení, ktoré spravovali mníšky. Keď musela kvôli zdravotným problémom načas odísť, nedovolili jej vrátiť sa späť. Palmira sa však cítila zaviazaná Bohu svojimi prísahami, ktoré zložila ako mníška. Obrátila sa na liečiteľov, aby ju „uzdravili“, ale z tohto zážitku utrpela traumu. Palmira prijala ponuku biblického štúdia a rok navštevovala kresťanské zhromaždenia. Potom sa presťahovala do inej oblasti a sestra s ňou stratila kontakt. Prešli dva roky, kým ju Assunta znova našla. Palmira zažila veľký odpor zo strany svojej rodiny a duchovenstva. Napriek tomu opäť obnovila biblické štúdium, urobila duchovný pokrok a dala sa pokrstiť ako Jehovova svedkyňa.

Áno, mnohých povzbudzuje posolstvo ‚Boha, ktorý poskytuje útechu‘. (Rimanom 15:4, 5) Jehovovi svedkovia v Taliansku sú preto odhodlaní naďalej napodobňovať Boha tým, že ponúkajú ďalším jeho nádherné posolstvo útechy.