Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kasemɔ Paulo Nɔkwɛmɔnɔ Lɛ Koni Onyɛ Oya Hiɛ Yɛ Anɔkwale Lɛ Mli

Kasemɔ Paulo Nɔkwɛmɔnɔ Lɛ Koni Onyɛ Oya Hiɛ Yɛ Anɔkwale Lɛ Mli

Kasemɔ Paulo Nɔkwɛmɔnɔ Lɛ Koni Onyɛ Oya Hiɛ Yɛ Anɔkwale Lɛ Mli

“Ta kpakpa lɛ, miwuu; foidamɔ lɛ, mida migbe naa; hemɔkɛyeli lɛ, mihiɛ mli tswɛ.”—2 TIM. 4:7.

1, 2. Mɛɛ tsakemɔi Saulo ni jɛ Tarso lɛ fee yɛ eshihilɛ mli, ni mɛɛ nitsumɔ ni he hiaa waa eŋɔ efɔ̃ enɔ?

SAULO ni jɛ Tarso lɛ ji nuu ni le nii waa ni shashaooo shi kɛ nifeemɔ. Shi ‘eba ejeŋ yɛ eheloo akɔnɔi lɛ amli.’ (Efe. 2:3) Sɛɛ mli lɛ ewie lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ eji “musubɔlɔ kɛ yiwalɔ kɛ mɛi aniseniianifeelɔ.” (1 Tim. 1:13)

2 Yɛ sɛɛ mli lɛ, Saulo fee tsakemɔi wuji yɛ eshihilɛ mli. Ekwa etsutsu shihilɛ gbɛ̀i lɛ, ni ebɔ mɔdɛŋ waa koni ‘ekatao nɔ ni hi ha lɛ diɛŋtsɛ, shi moŋ nɔ ni hi ha mɛi pii.’ (1 Kor. 10:33) Ebatsɔ mɔ ni he jɔ, ni ejie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ mɛi ni ehe tsɛ̃ɔ amɛ tsutsu ko lɛ. (Nyɛkanea 1 Tesalonikabii 2:7, 8.) Eŋma akɛ: “Sɔɔlɔ ji mi. . . . Mi ni miji bibioo fe hetselɔi lɛ fɛɛ lɛ, aŋɔ nɛkɛ duromɔ nɛɛ aha mi, akɛ mijaje Kristo nifalɛ ni anyɛɛɛ shishi ana kɛgbe naa lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ jeŋmaji lɛ.”—Efe. 3:7, 8.

3. Kɛ́ wɔkase woji ni Paulo ŋmala lɛ kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he saji lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ aye abua wɔ?

3 Saulo ní atsɛɔ lɛ hu akɛ Paulo lɛ tee ehiɛ waa yɛ anɔkwale lɛ mli. (Bɔf. 13:9) Kɛ́ wɔkase woji ni Paulo ŋmala lɛ, esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he saji ni aŋmala ashwie shi lɛ, kɛ agbɛnɛ hu ehemɔkɛyeli lɛ, no baaha wɔya wɔhiɛ oyayaayai yɛ anɔkwale lɛ mli. (Nyɛkanea 1 Korintobii 11:1; Hebribii 13:7.) Nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni nakai feemɔ baakanya wɔ koni wɔto gbɛjianɔ jogbaŋŋ kɛha aŋkro nikasemɔ, wɔná suɔmɔ diɛŋtsɛ wɔha mɛi, ni wɔkabu wɔhe tuutu ko.

Paulo Kase Nii Daa

4, 5. Mɛɛ gbɛ nɔ aŋkro nikasemɔ ye ebua Paulo?

4 Akɛni Farisifonyo ji Paulo, ni ‘Gamaliel naji anaa atsɔse lɛ yɛ, yɛ etsɛmɛi lɛ amla lɛ naa fitsofitso’ hewɔ lɛ, eyɛ Ŋmalɛi lɛ ahe nilee bɔ ni sa momo. (Bɔf. 22:1-3; Filip. 3:4-6) Beni abaptisi lɛ nɔŋŋ lɛ, ‘eyiŋ kɛtee Arabia’—eeenyɛ efee akɛ yɛ Siria Shia Ŋa lɛ nɔ loo he ko ni yɔɔ dioo yɛ Arabia Ŋshɔnine lɛ nɔ ní jɛmɛ sa jogbaŋŋ kɛha sane nɔ jwɛŋmɔ lɛ. (Gal. 1:17) Ekã shi faŋŋ akɛ Paulo yajwɛŋ ŋmalɛi ni maa nɔ mi akɛ Yesu ji Mesia lɛ anɔ. Kɛfata he lɛ, Paulo yasaa ehe eto nitsumɔ ni kã ehiɛ lɛ. (Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 9:15, 16, 20, 22.) Paulo ŋɔ be ni ekɛjwɛŋ nibii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ anɔ.

5 Ŋmalɛ lɛ mli nilee kɛ sɛɛyoomɔ ni Paulo ná kɛjɛ aŋkro nikasemɔ ni efee lɛ mli lɛ ye ebua lɛ ni etsɔɔ anɔkwale lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Paulo tee kpeehe ni yɔɔ Antiokia yɛ Pisidia lɛ, kɛhoo kwraa lɛ etsɛ́ ŋmalɛi enumɔ ayisɛɛ tɛ̃ɛ kɛjɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli ekɛtsɔɔ akɛ Yesu ji Mesia lɛ. Paulo wie Hebri Ŋmalɛi lɛ hu ahe shii abɔ. Esane naatsɔɔmɔ ni jɛ Biblia lɛ mli lɛ kɔneɔ mɔ yiŋ aahu akɛ “Yudafoi kɛ Yudafoi ahefatalɔi ní sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ateŋ mɛi pii nyiɛ Paulo kɛ Barnaba sɛɛ” bɔni afee ni amɛkase nibii babaoo. (Bɔf. 13:14-44) Yɛ afii komɛi asɛɛ beni Yudafoi komɛi ni yɔɔ Roma lɛ ba Paulo ŋɔɔ yɛ he ni eyato lɛ, “ejaje Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sane etsɔɔ amɛ, ni eye he odase faŋŋ, ni ejɛ Mose mla lɛ kɛ gbalɔi lɛ amli etao ní amɛyiŋ atsɔ kɛba Yesu gbɛfaŋ.”—Bɔf. 28:17, 22, 23.

6. Mɛni ye ebua Paulo ni efi shi shiŋŋ yɛ mumɔŋ beni ekɛ kaai kpeɔ lɛ?

6 Beni Paulo kɛ kaai kpe lɛ, etee nɔ ekase Ŋmalɛ lɛ, ni emli shɛɛ saji ni ajɛ mumɔŋ aŋmala lɛ wo lɛ hewalɛ. (Heb. 4:12) Beni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma ní eshwɛ fioo ni abaagbe lɛ lɛ, ebi ni Timoteo aŋɔ “woji lɛ” kɛ “kooloi ahe woji ní aŋmaa nii yɛ nɔ lɛ” abaha lɛ. (2 Tim. 4:13) Eeenyɛ efee akɛ woji nɛɛ ji Hebri Ŋmalɛi ní Paulo kase waa lɛ fãi komɛi. Paulo kase Biblia lɛ daa bɔni afee ni ele Ŋmalɛ lɛ mli, ni no ji nɔ ni ye ebua lɛ ni efi shi shiŋŋ lɛ.

7. Tsɔɔmɔ sɛɛnamɔi komɛi ni baanyɛ ajɛ Biblia lɛ ní oookase daa lɛ mli kɛba.

7 Kɛ́ wɔkase Biblia lɛ daa ní wɔjwɛŋ emli saji lɛ anɔ jogbaŋŋ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔya wɔhiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli. (Heb. 5:12-14) Lalatsɛ lɛ fó lala kɛtsɔɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he akɛ: “Mla ni jɛ odaaŋ lɛ hi ha mi fe shika kɛ jwiɛtɛi akpei abɔ. Okitai lɛ haa mileɔ nii fe mihenyɛlɔi lɛ, ejaakɛ amɛkɛ mi yɛ daa. Mikɔ minane kɛjɛ gbɛ fɔŋ fɛɛ gbɛ fɔŋ nɔ, koni maye owiemɔ lɛ nɔ.” (Lala 119:72, 98, 101) Ani oto gbɛjianɔ kɛha Biblia lɛ kasemɔ daa? Ani okaneɔ Biblia lɛ daa ni ojwɛŋɔ nɔ ni okaneɔ lɛ nɔ koni okɛsaa ohe oto nitsumɔi ni abaatuu awo odɛŋ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli wɔsɛɛ lɛ?

Saulo Kase Bɔ ni Anáa Suɔmɔ Ahaa Mɛi

8. Te Saulo kɛ mɛi ni bɛ Yudafoi ajamɔ lɛ mli lɛ ye eha tɛŋŋ?

8 Dani Saulo aaatsɔ Kristofonyo lɛ, no mli lɛ ehiɛ dɔɔ waa yɛ ejamɔ lɛ he, shi edɔɔɔ mɛi ni bɛ Yudafoi ajamɔ lɛ mli lɛ ahe. (Bɔf. 26:4, 5) Ekpɛlɛ nɔ, ni Yudafoi komɛi tswia Stefano tɛi ni amɛgbe lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ emu sane naa akɛ Stefano sa gbele, ni enɛ kanya lɛ ni enu he akɛ esa akɛ awa Kristofoi lɛ ayi. (Bɔf. 6:8-14; 7:54–8:1) Sane ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ kɛɛ akɛ: “Saulo lɛ, ekpãta asafo lɛ hiɛ butuu, eboteɔ shĩai ni eyagbalaa hii kɛ yei ni eyawoɔ amɛ tsuŋ.” (Bɔf. 8:3) ‘Ewaa amɛ yi kɛyaa mɛikpɔji aje tete.’—Bɔf. 26:11.

9. Mɛni ha Saulo tsake bɔ ni ekɛ mɛi yeɔ ehaa lɛ?

9 Beni Saulo nyiɛ gbɛ kɛmiiya Damasko koni eyahao Kristo kaselɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, Nuŋtsɔ Yesu jie ehe kpo etsɔɔ lɛ. Nyɔŋmɔ Bi lɛ anunyam kpɛmɔ ni naa wa lɛ ha Saulo shwila, ni ehe bahia ni mɛi aye abua lɛ. Beni Yehowa tsɔ Anania nɔ eha Saulo na nii ekoŋŋ lɛ, bɔ ni Saulo kɛ mɛi yeɔ ehaa lɛ tsake kwraa. (Bɔf. 9:1-30) Beni ebatsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ agbɛnɛ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ koni ekɛ mɛi fɛɛ aye tamɔ bɔ ni Yesu fee lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ ekpa mɛi ayiwaa, ni ‘ekɛ gbɔmɛi fɛɛ hi shi yɛ hejɔlɛ mli.’—Nyɛkanea Romabii 12:17-21.

10, 11. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔ ejie suɔmɔ diɛŋtsɛ kpo etsɔɔ mɛi?

10 Paulo sumɔɔ ni efee babaoo fe toiŋjɔlɛ ni eeeha ehi ekɛ mɛi krokomɛi ateŋ pɛ kɛkɛ. Eesumɔ ni ejie suɔmɔ diɛŋtsɛ kpo etsɔɔ mɛi, ni Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ha ená hegbɛ kɛfee nakai. Eshiɛ sanekpakpa lɛ yɛ Asia Bibioo lɛ yɛ eklɛŋklɛŋ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ he gbɛfãa lɛ mli. Yɛ shitee-kɛwoo ni naa wa ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ kɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛfee oti ni ma amɛhiɛ akɛ amɛaaye amɛbua mɛi ni he jɔ lɛ koni amɛbatsɔmɔ Kristofoi. Eyɛ mli akɛ shitee-kɛwolɔi ni yɔɔ Listra kɛ Ikoniom lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛgbe Paulo moŋ, shi ekɛ enanemɛi lɛ ku amɛ sɛɛ kɛtee jɛmɛ ekoŋŋ.—Bɔf. 13:1-3; 14:1-7, 19-23.

11 Sɛɛ mli lɛ Paulo kɛ enanemɛi lɛ shiɛ amɛtsɔɔ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa ni yɔɔ Makedonia maŋtiase ni ji Filipi lɛ mli lɛ. Yoo ko ni etsake kɛba Yudafoi ajamɔ lɛ mli ní atsɛɔ lɛ Lidia lɛ bo sanekpakpa lɛ toi, ni ebatsɔ Kristofonyo. Maŋ onukpai lɛ tswia Paulo kɛ Sila kpaai, ni amɛwo amɛ tsuŋ. Shi Paulo shiɛ etsɔɔ gboklɛfoi anɔkwɛlɔ lɛ, ni abaptisi ekɛ eweku muu lɛ fɛɛ, ni amɛbatsɔmɔ Yehowa jálɔi.—Bɔf. 16:11-34.

12. Mɛni tsirɛ Saulo ni feɔ mɛi niseniianii lɛ ni ebatsɔ Yesu Kristo bɔfo ni yɔɔ suɔmɔ lɛ?

12 Mɛni hewɔ Saulo ní no mli lɛ ewaa Kristofoi lɛ ayi lɛ batsɔ Kristofonyo lɛ? Mɛni ha Saulo ní tsutsu ko lɛ eji mɛi aniseniianifeelɔ lɛ batsɔ bɔfo ni yɔɔ mlijɔlɛ kɛ suɔmɔ, ní miisumɔ akɛ ekɛ ewala aŋmɛ shi aha mɛi krokomɛi koni amɛbale anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo he lɛ? Paulo diɛŋtsɛ tsɔɔ mli akɛ: ‘Esa Nyɔŋmɔ ní kɛ eduromɔ lɛ tsɛ mi kɛba lɛ hiɛ akɛ eeejie lɛ diɛŋtsɛ ebi lɛ kpo yɛ mimli.’ (Gal. 1:15, 16) Paulo ŋma eyaha Timoteo akɛ: ‘Ana mi mɔbɔ, koni mi tsutsu mimli ni Yesu Kristo ajie etsuishitoo lɛ fɛɛ kpo yɛ, ní aŋɔto okadi aha mɛi ni baahe enɔ aye, ni amɛná naanɔ wala lɛ.’ (1 Tim. 1:16) Yehowa kɛ Paulo he ke lɛ, ni duromɔ kɛ mɔbɔnalɛ kpo ní ajie atsɔɔ lɛ lɛ tsirɛ lɛ ni ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ mɛi krokomɛi kɛtsɔ sanekpakpa lɛ ní eshiɛ eha amɛ lɛ nɔ.

13. Mɛni esa akɛ etsirɛ wɔ koni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee nakai?

13 Yehowa kɛ wɔ hu wɔhe eshai kɛ tɔmɔi keɔ wɔ. (Lala 103:8-14) Lalatsɛ lɛ bi akɛ: “Kɛji bo, Yehowa, okɛɛ ooodi nishaianii asɛɛ lɛ, kulɛ, Nuŋtsɔ, namɔ po aaanyɛ shi adamɔ?” (Lala 130:3) Eji Nyɔŋmɔ ejieee mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔɔ wɔ kulɛ, wɔteŋ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ asɔmɔ lɛ, asaŋ wɔnyɛŋ wɔkpa gbɛ akɛ wɔɔná naanɔ wala. Nyɔŋmɔ ejie mɔbɔnalɛ kpele kpo etsɔɔ wɔ fɛɛ. No hewɔ lɛ, taakɛ Paulo fee lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi kɛtsɔ shiɛmɔ ni wɔɔshiɛ wɔha amɛ, ní wɔtsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ nɔ, kɛ agbɛnɛ hu kɛtsɔ wɔnanemɛi Kristofoi lɛ ahewalɛ ni wɔɔwo lɛ nɔ.—Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 14:21-23.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔlɛɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

14 Paulo sumɔ akɛ eya ehiɛ akɛ sanekpakpa lɛ shiɛlɔ, ni Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ ná enɔ hewalɛ waa. Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji gbɛ̀i ni Nyɔŋmɔ Bi lɛ tsɔ nɔ ejie suɔmɔ ni nɔ bɛ kpo etsɔɔ mɛi lɛ ateŋ ekome. Yesu kɛɛ akɛ: “Nikpamɔ lɛ fá moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. No hewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ nuŋtsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!” (Mat. 9:35-38) Ekolɛ Paulo sɔle koni Yehowa awo nitsulɔi agbɛ kɛba nitsumɔ lɛ mli, ni efee enii yɛ enibimɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa kɛtsɔ ekãa ni ekɛtsu nitsumɔ lɛ nɔ. Ni bo hu? Ani obaanyɛ oha oshiɛmɔ nitsumɔ lɛ aya hiɛ? Ani obaanyɛ otsu babaoo yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ní ekolɛ oto gbɛjianɔ ni okɛ ohe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli? Nyɛhaa wɔjiea suɔmɔ diɛŋtsɛ kpo wɔtsɔa mɛi krokomɛi kɛtsɔ ye ni wɔɔye wɔbua amɛ ni ‘amɛhiɛ wala wiemɔ lɛ mli’ lɛ nɔ.—Filip. 2:16.

Bɔ ni Paulo Na Ehe Eha

15. Te Paulo na ehe eha tɛŋŋ yɛ enanemɛi Kristofoi lɛ ateŋ?

15 Ákɛ Kristofonyo lɛ, Paulo fee nɔkwɛmɔnɔ kroko ni sa kadimɔ waa yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli eha wɔ. Eyɛ mli akɛ Paulo nine shɛ sɔɔmɔ hegbɛi babaoo anɔ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli moŋ, shi ele jogbaŋŋ akɛ jeee enyɛmɔi ahewɔ enine shɛ enɛɛmɛi anɔ. Eyɔse akɛ Nyɔŋmɔ duromɔ hewɔ enine shɛ sɔɔmɔ hegbɛi nɛɛ anɔ. Paulo yɔse akɛ Kristofoi krokomɛi hu ahe esa jogbaŋŋ akɛ sanekpakpa lɛ he sɔɔlɔi. Eyɛ mli akɛ ená sɔɔmɔ hegbɛi yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ moŋ, shi etee nɔ eba ehe shi.—Nyɛkanea 1 Korintobii 15:9-11.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo jie heshibaa kpo yɛ ketiafoo sane lɛ he?

16 Susumɔ gbɛ nɔ ni Paulo tsɔ etsu naagba ko ni ba yɛ Siria maŋ ni ji Antiokia lɛ mli lɛ he nii eha lɛ he okwɛ. Kristofoi asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli bii lɛ kɛ amɛhe kpãaa gbee yɛ ketiafoo he. (Bɔf. 14:26–15:2) Akɛni ahala Paulo koni enyiɛ hiɛ ni ashiɛ aha Jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ hewɔ lɛ, ekolɛ esusu akɛ etsu mɛi ni jeee Yudafoi lɛ anaagbai ahe nii aahu, no hewɔ lɛ ewaŋ kɛhaŋ lɛ akɛ eeetsu naagba nɛɛ he nii. (Nyɛkanea Galatabii 2:8, 9.) Shi beni ena akɛ enyɛɛɛ naagba lɛ he nii etsu lɛ, ejɛ heshibaa mli ekpɛlɛ gbɛjianɔ ni ato ákɛ akɛ sane lɛ ayafɔ̃ nɔyeli kuu ni yɔɔ Yerusalem lɛ hiɛ koni amɛsusu he lɛ nɔ. Ekɛ nɔyeli kuu lɛ fee ekome kɛsusu sane lɛ he, ni amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ he, ni no sɛɛ lɛ amɛwo ekɛ mɛi krokomɛi agbɛ koni amɛkɛ yiŋkpɛɛ lɛ ayaha asafoi lɛ. (Bɔf. 15:22-31) No hewɔ lɛ, Paulo ŋɔ ‘woo eha enanemɛi’ tsuji lɛ “tsutsu.”—Rom. 12:10b.

17, 18. (a) Mɛɛ henumɔ Paulo ná eha mɛi ni yɔɔ asafoi lɛ amli lɛ? (b) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Paulo he yɛ bɔ ni Efeso onukpai lɛ fee amɛ nii amɛha beni eshiɔ amɛ lɛ?

17 Akɛni Paulo baa ehe shi hewɔ lɛ, etseee ehe kɛjɛɛɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe. Nɔ̃ moŋ ni efee ji akɛ ekɛ amɛ bɔ gbagbalii. Beni emuɔ wolo ni eŋma kɛyaha Romabii lɛ naa lɛ, etsĩ mɛi ní fa fe 20 agbɛi atã akɛ eeŋa amɛ. Atsĩii amɛteŋ mɛi babaoo agbɛi atã dɔŋŋ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli, ni amɛteŋ mɛi fioo ko pɛ ná hegbɛi krɛdɛɛ. Shi amɛji Yehowa tsuji anɔkwafoi ni Paulo sumɔɔ amɛ naakpa.—Rom. 16:1-16.

18 Heshibaa kɛ naanyobɔɔ su ni Paulo ná lɛ tswa asafoi lɛ ema shi. Beni Paulo kɛ onukpai ni jɛ Efeso lɛ kpe nɔ ni ji naagbee nɔ̃ lɛ, ‘amɛgbeegbee ekuɛ nɔ, ni amɛshɔ enaa; ni nɔ ni dɔ amɛ titri ji wiemɔ ni ekɛɛ akɛ amɛnaŋ ehiɛ dɔŋŋ lɛ.’ Eji Paulo woɔ ehe nɔ ni etseee ehiɛ ehaaa mɛi kulɛ, amɛyeŋ awerɛho beni ekɛ amɛ yeɔ shɛɛ lɛ.—Bɔf. 20:37, 38.

19. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie “heshibaa jwɛŋmɔ” kpo yɛ wɔkɛ wɔnanemɛi Kristofoi lɛ asharamɔ mli?

19 Esa akɛ mɛi fɛɛ ni miitao amɛya amɛhiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ aba amɛhe shi tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ. Ewo enanemɛi Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛkaŋmɛa mligbalamɔi loo yaka anunyam taomɔ gbɛ, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa jwɛŋmɔ abubua nyɛnanemɛi fe nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe.” (Filip. 2:3) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔbo nakai ŋaawoo lɛ toi? Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee nakai ji ní wɔfi onukpai ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ asɛɛ, wɔkɛ amɛgbɛtsɔɔmɔ atsu nii, ní wɔkpɛlɛ yiŋ ni amɛkpɛɔ kɛ́ amɛtsu saji ahe nii lɛ nɔ. (Nyɛkanea Hebribii 13:17.) Gbɛ kroko hu ji akɛ esa akɛ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli. Yehowa webii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ jɛ maji srɔtoi amli, amɛmaji amli kusumii yɛ srɔto, amɛhiɛ hewolonɔ sui srɔtoisrɔtoi, ni amɛwieɔ wiemɔi srɔtoisrɔtoi. Aso esaaa akɛ wɔ hu wɔkɛ mɛi fɛɛ yeɔ yɛ gbɛ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli nɔ ni wɔdɔ mɛi ahe taakɛ Paulo fee lɛ? (Bɔf. 17:26; Rom. 12:10a) Awoɔ wɔ hewalɛ ni ‘wɔherehere wɔhe, taakɛ bɔ ni Kristo ehere wɔ kɛba Nyɔŋmɔ anunyam lɛ mli lɛ.’—Rom. 15:7.

‘Okɛ Tsuishitoo Ada’ Wala “Foi” Lɛ

20, 21. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔda wala foi lɛ kɛyagbe naa owula kosɛɛ?

20 Abaanyɛ akɛ Kristofonyo shihilɛ ato foidamɔ ni heɔ be kplaŋŋ he. Paulo ŋma akɛ: “Foidamɔ lɛ, mida migbe naa; hemɔkɛyeli lɛ, mihiɛ mli tswɛ; nɔ ni eshwɛ ni kã shi ha mi ji jalɛ akekre lɛ, ni Nuŋtsɔ ni ji jalɛ kojolɔ lɛ baaha mi yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, ni jeee mikome ebaaha, shi moŋ mɛi bluublu ni sumɔɔ epuemɔ lɛ hu.”—2 Tim. 4:7, 8.

21 Kɛ́ wɔkase Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔda naanɔ wala foi lɛ kɛyagbe naa owula kosɛɛ. (Heb. 12:1) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔbɔa mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ ni wɔya wɔhiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli kɛtsɔ gbɛjianɔ kpakpa ní wɔɔto kɛha aŋkro nikasemɔ, suɔmɔ ni mli wa ní wɔɔná wɔha mɛi, kɛ wɔhe shi ni wɔɔya nɔ wɔba lɛ nɔ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Te Paulo ná Ŋmalɛi lɛ ni ekase daa lɛ he sɛɛ eha tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ anɔkwa Kristofoi aná suɔmɔ ni mli wa amɛha mɛi lɛ?

• Mɛɛ sui baaye abua bo koni okakwɛ mɛi ahiɛaŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ nɔkwɛmɔnɔ ni Paulo fee efɔ shi lɛ baanyɛ aye abua bo koni ofi osafo lɛ mli onukpai lɛ asɛɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Ha Ŋmalɛ lɛ awo bo hewalɛ taakɛ ewo Paulo hewalɛ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Jiemɔ suɔmɔ kpo otsɔɔ mɛi kɛtsɔ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Ani ole nɔ ni ha nyɛmimɛi lɛ sumɔ Paulo sane waa lɛ?