Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔfoi lɛ Asaji Wolo lɛ Mli Saji Otii

Bɔfoi lɛ Asaji Wolo lɛ Mli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Bɔfoi lɛ Asaji Wolo lɛ Mli Saji Otii

BIBLIA mli wolo ni ji Bɔfoi lɛ Asaji lɛ haa aleɔ bɔ ni fee ni aje Kristofoi asafo lɛ shishi kɛ bɔ ni eshwere eha lɛ he saji fitsofitso. Luka, tsofatsɛ lɛ loo datrɛfonyo lɛ ji mɔ ni ŋma, ni ewie Kristofoi anitsumɔ ni yɔɔ miishɛɛ ní tee nɔ kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. kɛyashi afi 61 Ŋ.B. lɛ he, ni enɛ he aaafee afii 28.

Bɔfoi lɛ Asaji lɛ klɛŋklɛŋ fã lɛ wie nibii ni bɔfo Petro tsu lɛ ahe titri, ni naagbee fã lɛ hu wie nibii ni bɔfo Paulo tsu lɛ ahe. Saji ni Luka kɛ wiemɔ ni ji “wɔ” tsu nii yɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ jɛmɛ beni nakai nifeemɔi lɛ tee nɔ lɛ. Kɛ́ wɔbo shɛɛ saji ni yɔɔ Bɔfoi lɛ Asaji wolo lɛ mli lɛ atoi lɛ, ebaaha wɔná hiɛsɔɔ babaoo wɔha hewalɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɔɔ lɛ. (Heb. 4:12) Ebaatsirɛ wɔ hu koni wɔkɛ wɔhe ashã afɔle, ni ebaawaje hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ.

PETRO KƐ “MAŊTSƐYELI LƐ NAA SAMFEI LƐ” TSU NII

(Bɔf. 1:1–11:18)

Beni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba bɔfoi lɛ anɔ lɛ, amɛkɛ ekãa ye odase. Petro kɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ naa samfei” lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ tsu nii, ni eha Yudafoi kɛ mɛi ni etsake kɛba Yuda jamɔ lɛ mli ní “hé ewiemɔ” lɛ ná nilee kɛ hegbɛ koni amɛbote Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Mat. 16:19; Bɔf. 2:5, 41) Kɛkɛ ni yiwaa ni ba trukaa lɛ ha kaselɔi lɛ gbɛ amɛshwã, ni enɛ ha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shwere kɛtee hei krokomɛi.

Beni bɔfoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ nu akɛ Samariabii lɛ emɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli lɛ, amɛwo Petro kɛ Yohane gbɛ kɛtee amɛŋɔɔ. Petro kɛ samfee ni ji enyɔ lɛ tsu nii kɛgbele gbɛ eha Samariabii lɛ koni amɛná Maŋtsɛyeli lɛ mli gbɛ. (Bɔf. 8:14-17) Yɛ Yesu shitee lɛ sɛɛ aaafee afi mli lɛ, tsakemɔ kpele ko ba Saulo ni jɛ Tarso lɛ shihilɛ mli. Yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ, Petro kɛ samfee ni ji etɛ lɛ tsu nii ni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔkeenɔ lɛ ashwie jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ anɔ.—Bɔf. 10:45.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

2:44-47; 4:34, 35—Mɛni hewɔ heyelilɔi lɛ hɔ̃ɔhɔ̃ɔi amɛnibii ni amɛja nibii ni amɛhɔ̃ɔ lɛ ayi nii lɛ? Mɛi ni batsɔmɔ heyelilɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo jɛ shɔŋŋshɔŋŋ, ni amɛbɛ niyenii bɔ ni baaha amɛsɛɛ atsɛ yɛ Yerusalem. Ni kɛlɛ amɛmiisumɔ ni amɛsɛɛ atsɛ bɔni afee ni amɛkase hemɔkɛyeli hee ni amɛná lɛ he saji babaoo ní amɛye mɛi krokomɛi odase. Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi hɔ̃ɔhɔ̃ɔi amɛnibii, ni aja nibii ni ahɔ̃ɔ lɛ yinii lɛ aha mɛi ni ehia amɛ lɛ.

4:13—Ani Petro kɛ Yohane lé nikanemɔ kɛ niŋmaa? Dabi. Akɛni amɛyako Rabifoi lɛ askul srɔtoi ní akaseɔ Nyɔŋmɔjamɔ he saji yɛ jɛmɛ lɛ eko hewɔ atsɛ́ amɛ akɛ ‘amɛjeee woloŋlelɔi kɛ nilelɔi’ lɛ.

5:34-39—Te Luka fee tɛŋŋ ele nɔ ni Gamaliel wie beni akuashɔŋ lɛ pɛ kpe lɛ? Kɛhoo kwraa Luka baanyɛ ale kɛtsɔ gbɛ̀i srɔtoi etɛ nɔ: (1) Paulo ni Gamaliel tsɔse lɛ lɛ baanyɛ akɛɛ Luka; (2) Luka baanyɛ abi akuashɔŋ lɛ mli nyo ko ni mli jɔ tamɔ Nikodemo nɛkɛ; (3) Nyɔŋmɔ baanyɛ aha Luka ale sane nɛɛ.

7:59—Ani no mli lɛ Stefano miisɔle kɛmiitsɛ́ Yesu? Dabi. Esa akɛ ajá Yehowa Nyɔŋmɔ ní asɔle kɛtsɛ́ lɛ pɛ. (Luka 4:8; 6:12) Eji sɔlemɔ Stefano sɔleɔ kulɛ, ebaasɔle etsɛ́ Yehowa kɛtsɔ Yesu gbɛi amli. (Yoh. 15:16) Shi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, Stefano na “gbɔmɔ bi lɛ ni edamɔ Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ” yɛ ninaa mli. (Bɔf. 7:56) Akɛni Stefano le akɛ aŋɔ hewalɛ aha Yesu ni etee gbohii ashi hewɔ lɛ, esɔleee kɛbiii Yesu nii shi moŋ ekɛ Yesu wie tɛɛ koni E-bu emumɔ lɛ he.—Yoh. 5:27-29.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:8. Kɛ́ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeee ebuaaa Yehowa jálɔi lɛ, kulɛ amɛnyɛŋ amɛtsu odaseyeli nitsumɔ ni amɛtsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ.

4:36–5:11. Awo Yosef ni jɛ Kipro lɛ Barnaba, ni gbɛi nɛɛ shishi ji “Miishɛjemɔ Bi.” Bɔfoi lɛ wo lɛ Barnaba ekolɛ akɛni esumɔɔ mɛi asane, emli jɔ, ní eyeɔ ebuaa mɛi krokomɛi lɛ hewɔ. Esa akɛ wɔkase lɛ shi jeee Anania kɛ Safira ní fee osato ní amɛyeee anɔkwa lɛ.

9:23-25. Kɛ́ wɔjo wɔhenyɛlɔi lɛ anaa foi bɔni afee ni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔshiɛ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ gbeyeilɔi ji wɔ.

9:28-30. Kɛ́ wɔmiiye odase yɛ hei komɛi loo wɔmiiye mɛi komɛi odase ni wɔna akɛ nakai feemɔ baanyɛ aye wɔ awui yɛ gbɔmɔtsoŋ, eha wɔkɛ wɔhe awo jeŋba shara mli, loo efite wekukpãa ni kã wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkɛ hiɛshikamɔ atsu nii ni wɔhala he ni esa akɛ wɔshiɛ yɛ kɛ be ni esa akɛ wɔkɛshiɛ.

9:31. Yɛ toiŋjɔlɛ beaŋ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔwaje wɔhemɔkɛyeli lɛ kɛtsɔ nikasemɔ kɛ sane nɔjwɛŋmɔ nɔ. Enɛ baaye ebua wɔ ni wɔnyiɛ yɛ Yehowa gbeyeishemɔ mli kɛtsɔ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ ní wɔkɛaatsu nii ní wɔfee ekãa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ nɔ.

PAULO TSU SƆƆMƆ NITSUMƆ LƐ KƐ EKÃA

(Bɔf. 11:19–28:31)

Yɛ afi 44 Ŋ.B. lɛ, Agabo ba Antiokia, he ni Barnaba kɛ Saulo etsɔɔ nii yɛ “afi naakpɔlɔ” lɛ. Agabo gba akɛ “hɔmɔ kpeteŋkpele” ko baaba, ni enɛ ba mli afii enyɔ sɛɛ. (Bɔf. 11:26-28) Beni Barnaba kɛ Saulo ‘kɛ nibii ni aŋɔ maje lɛ ha yɛ Yerusalem’ amɛgbe naa lɛ, amɛku amɛsɛɛ kɛtee Antiokia. (Bɔf. 11:29, 30; 12:25) Beni Saulo batsɔ Kristofonyo lɛ sɛɛ aaafee afii 12 yɛ afi 47 Ŋ.B. lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsũ ekɛ Barnaba koni amɛyashiɛ sanekpakpa lɛ yɛ maji krokomɛi anɔ. (Bɔf. 13:1-4) Yɛ afi 48 Ŋ.B. lɛ, amɛku amɛsɛɛ kɛtee Antiokia, “he ni atuu amɛ awo Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ dɛŋ kɛha nitsumɔ ní amɛtsu amɛgbe naa nɛɛ yɛ lɛ.”—Bɔf. 14:26.

Aaafee nyɔji nɛɛhu sɛɛ lɛ, Paulo (ní atsɛɔ lɛ hu akɛ Saulo lɛ) fã Sila efata ehe, ni amɛje egbɛfãa ni ji enyɔ lɛ shishi. (Bɔf. 15:40) Timoteo kɛ Luka yafata Paulo he yɛ egbɛfãa lɛ mli. Luka hi Filipi shi Paulo tsa egbɛfãa lɛ nɔ kɛtee Ateene, ni sɛɛ mli lɛ etee Korinto, he ni ekɛ Akwila kɛ Priskila kpe yɛ ní ehi jɛi afi kome kɛ nyɔji ekpaa lɛ. (Bɔf. 18:11) Paulo shi Timoteo kɛ Sila yɛ Korinto, ni eŋɔ Akwila kɛ Priskila efata ehe, ni amɛkɛ lɛlɛ fã gbɛ kɛtee Siria yɛ afi 52 Ŋ.B. shishijee gbɛ. (Bɔf. 18:18) Akwila kɛ Priskila fata ehe kɛtee Efeso tɔ̃ɔ, ni amɛhi jɛmɛ.

Beni Paulo hi shi fioo yɛ Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ, eje egbɛfãa ni ji etɛ lɛ shishi yɛ afi 52 Ŋ.B. (Bɔf. 18:23) Beni Paulo tee Efeso lɛ, ‘Yehowa wiemɔ lɛ shwere ni eye kunim.’ (Bɔf. 19:20) Paulo ye aaafee afii etɛ yɛ jɛmɛ. (Bɔf. 20:31) Beni shɛɔ Pentekoste gbi lɛ yɛ afi 56 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ Paulo yɛ Yerusalem. Amɔ lɛ, ni no sɛɛ lɛ ekɛ ekãa ye maŋ onukpai lɛ odase. Akɛ lɛ tee Roma ni aha eyahi shĩa ko mli ní aŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni eya he ko afii enyɔ (kɛjɛ aaafee afi 59 kɛyashi afi 61 Ŋ.B.), ni beni eyɔɔ jɛmɛ lɛ etsɔ gbɛ̀i srɔtoi anɔ eshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ, ni etsɔɔ mɛi “Nuŋtsɔ Yesu Kristo he saji lɛ.”—Bɔf. 28:30, 31.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

14:8-13—Mɛni hewɔ Listrabii lɛ tsɛ́ “Barnaba akɛ Dio, kɛ Paulo hu Herme” lɛ? Helabii adesãi tsɔɔ akɛ Dio ji nyɔŋmɔi lɛ anɔyelɔ, ni ebi nuu Herme ji mɔ ko ni naa tse kɛ wiemɔ waa. Akɛni Paulo ji mɔ titri ni wie hewɔ lɛ, Listrabii lɛ tsɛ́ lɛ akɛ Herme, ni amɛtsɛ́ Barnaba akɛ Dio.

16:6, 7—Mɛni hewɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsĩ Paulo kɛ enanemɛi lɛ agbɛ ni amɛkashiɛ yɛ Asia kpokpaa lɛ nɔ kɛ Bitinia lɛ? No mli lɛ mɛi ni shiɛɔ sanekpakpa lɛ ayi faaa kwraa. No hewɔ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɔɔ amɛ gbɛ koni amɛshiɛ yɛ hei ni nitsumɔ lɛ baawo yibii waa yɛ.

18:12-17—Mɛni hewɔ beni mɛi lɛ bɔi Sostene yii lɛ, Amralo Galio ekɛɛɛ nɔ ko lɛ? Ekolɛ Galio susu akɛ yi ni ayi Sostene lɛ sa akɛni etamɔ nɔ ni Sostene ji mɔ ni ha asafo lɛ te shi ewo Paulo lɛ hewɔ. Shi ekã shi faŋŋ akɛ nifeemɔ nɛɛ wo yibii kpakpa ejaakɛ no ha Sostene tsake kɛbatsɔ Kristofonyo. Sɛɛ mli lɛ Paulo tsɛ́ Sostene akɛ “wɔnyɛmi.”—1 Kor. 1:1.

18:18—Mɛɛ shi Paulo wo lɛ? Woloŋlelɔi komɛi susuɔ akɛ Paulo ewo Nazirnyo feemɔ he shiwoo. (4 Mose 6:1-21) Shi Biblia lɛ etsɔɔɔ nɔ̃ shi ni Paulo wo lɛ. Agbɛnɛ hu Ŋmalɛ lɛ etsɔɔɔ kɛji Paulo wo nakai shi lɛ dani ebatsɔ Kristofonyo aloo beni ebatsɔ Kristofonyo lɛ sɛɛ, loo kɛji no mli lɛ eewo shi loo eshiwoo lɛ miiba naagbee. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, nakai shi ni ewo lɛ jeee esha.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

12:5-11. Wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔha wɔnyɛmimɛi lɛ, ni esa akɛ wɔfee nakai.

12:21-23; 14:14-18. Herode ŋɔ anunyam ni kulɛ esa akɛ akɛha Nyɔŋmɔ pɛ lɛ. Paulo kɛ Barnaba fee nɔ ko ni yɔɔ srɔto kwraa, ejaakɛ amɛ lɛ amɛkpoo yijiemɔ kɛ anunyam ni akɛha amɛ lɛ amrɔ nɔŋŋ! Kɛ́ wɔtsu nɔ ko yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ, esaaa akɛ wɔŋɔɔ ehe anunyam lɛ wɔhaa wɔhe.

14:5-7. Hiɛshikamɔ ni wɔkɛaatsu nii lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔshiɛ kɛ ekãa.—Mat. 10:23.

14:22. Kristofoi le akɛ amɛkɛ amanehului baakpe. Amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaaŋmɛɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ he kɛsaa koni amɛkɛjo amanehului anaa foi.—2 Tim. 3:12.

16:1, 2. Esa akɛ Kristofoi oblahii kɛ oblayei kɛ ekãa asɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ asafo lɛ mli, ní amɛha Yehowa aye abua amɛ ni amɛná gbɛi kpakpa.

16:3. Esa akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ ni ekuuu Ŋmalɛ mli shishitoo mlai amli koni wɔha mɛi krokomɛi akpɛlɛ sanekpakpa lɛ nɔ.—1 Kor. 9:19-23.

20:20, 21. Shĩa kɛ shĩa odaseyeli nitsumɔ lɛ ji wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko ni he hiaa waa.

20:24; 21:13. Anɔkwa ni wɔɔye Nyɔŋmɔ daa lɛ he hiaa kwraa fe wɔ diɛŋtsɛ wɔwala yi ni wɔɔbaa.

21:21-26. Esa akɛ wɔná ŋaawoo kpakpa he miishɛɛ ní wɔkɛtsu nii.

25:8-12. Esa akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ saneyeli gbɛjianɔtoi srɔtoi ni yɔɔ lɛ atsu nii ni ‘amɛkɛfã sanekpakpa lɛ he.’—Filip. 1:7.

26:24, 25. Esa akɛ wɔjaje “anɔkwale kɛ hiɛshikamɔ wiemɔi” lɛ, eyɛ mli moŋ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ji ‘helooŋ gbɔmɔ’ lɛ baabu nomɛi akɛ kwashiai asane.—1 Kor. 2:14.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 30]

Mɛɛ be Petro kɛ “maŋtsɛyeli lɛ naa samfei lɛ” tsu nii?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

Eji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeee ebuaaa kulɛ, anyɛŋ atsu odaseyeli nitsumɔ ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ