Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛkaŋɔa Efɔŋ Nyɛtoa Mɔ Ko Mɔ Ko Efɔŋ Najiaŋ”

“Nyɛkaŋɔa Efɔŋ Nyɛtoa Mɔ Ko Mɔ Ko Efɔŋ Najiaŋ”

“Nyɛkaŋɔa Efɔŋ Nyɛtoa Mɔ Ko Mɔ Ko Efɔŋ Najiaŋ”

“Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ; nyɛjwɛŋa nɔ ni yɔɔ fɛo nɔ nyɛtoa yɛ gbɔmɛi fɛɛ hiɛ.”—ROMABII 12:17.

1. Mɛɛ su mɛi babaoo jieɔ lɛ kpo yɛ be kɛ beaŋ?

KƐ́ GBEKƐ ko nyɛmi tsi eyisɛɛ lɛ, bei pii lɛ, lɛ hu etsiɔ enyɛmi lɛ yisɛɛ kɛtoɔ najiaŋ. Dɔlɛ sane ji akɛ, jeee gbekɛbii pɛ yeɔ atoŋ-kɛ-atoŋ. Onukpai babaoo hu feɔ nakai. Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ amɛ nɔ lɛ, amɛsumɔɔ ní amɛto najiaŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, onukpai pii etoŋ najiaŋ yɛ gbɛ ni yɔɔ faŋŋ nɔ, shi amɛtsɔɔ gbɛ̀i nigii nɔ amɛfeɔ nakai. Ekolɛ amɛbaaye mɔ ni etɔ̃ amɛnɔ lɛ he osheku loo amɛtsɔ gbɛ̀i krokomɛi anɔ amɛtsĩ enɔyaa naa. Ekɔɔɔ he eko gbɛ nɔ ni aaatsɔ atsu he nii lɛ, yiŋtoo kometoo lɛ nɔŋŋ hɔ sɛɛ—no ji ní ato najiaŋ loo ní atɔ owele.

2. (a) Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi kpooɔ akɛ amɛaatɔ owele lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi kɛ ŋmalɛ wɔbaasusu he?

2 Eyɛ mli akɛ henumɔ ní kanyaa mɛi ní haa amɛkɛ efɔŋ toɔ efɔŋ najiaŋ lɛ naa wa waa moŋ, shi anɔkwa Kristofoi kpooɔ su nɛɛ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ moŋ akɛ amɛkɛ bɔfo Paulo ŋaawoo akɛ: “Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ” lɛ atsu nii. (Romabii 12:17) Mɛni baawo wɔ hewalɛ koni wɔkɛ shishitoo mla ni nɔ bɛ nɛɛ atsu nii? Namɛi titri kɛ́ amɛfee wɔ efɔŋ lɛ, esaaa akɛ wɔtoɔ amɛ najiaŋ? Kɛ́ wɔkɛ efɔŋ etooo efɔŋ najiaŋ lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔbaaná? Bɔni afee ni wɔná sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ, nyɛhaa wɔsusua nɔ ni ha Paulo wie nakai lɛ he, ni wɔkwɛ bɔ ni Romabii yitso 12 lɛ tsɔɔ akɛ owele ni atɔɔɔ lɛ ji nifeemɔ ni ja ní tsɔɔ suɔmɔ kɛ heshibaa. Wɔbaasusu gbɛ̀i etɛ nɛɛ ahe ekomekome.

‘No Hewɔ lɛ, Miikpa Nyɛ Fai’

3, 4. (a) Mɛni Paulo je shishi ewie he kɛjɛ Romabii yitso 12 lɛ, ni mɛni wiemɔ “no hewɔ lɛ” ní ekɛtsu nii lɛ tsɔɔ? (b) Mɛɛ hewalɛ esa akɛ Nyɔŋmɔ mlitsɔlɛ lɛ aná yɛ Kristofoi ni hi Roma lɛ anɔ?

3 Paulo je shishi yɛ yitso 12 lɛ, ni ewie saji ejwɛ ni kɛ amɛhe yɔɔ tsakpaa ni saa Kristofonyo shihilɛ he lɛ ahe. Ewie wekukpaa ni kã wɔ kɛ Yehowa, wɔnanemɛi jálɔi, mɛi ni heee yeee, kɛ maŋ nɔyelɔi lɛ ateŋ lɛ he. Wiemɔ ni Paulo wie akɛ: ‘No hewɔ lɛ, anyɛmimɛi, mikɛ Nyɔŋmɔ mlitsɔlɛi miikpa nyɛ fai’ lɛ, tsɔɔ akɛ sɛɛnamɔ yɛ he waa akɛ aaakpoo henumɔi ni ejaaa, ní efɔŋ ni akɛaato efɔŋ najiaŋ lɛ fata he lɛ. (Romabii 12:1) Kadimɔ wiemɔ ni ji “no hewɔ lɛ,” ní shishi ji “yɛ nɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ hewɔ lɛ.” Nɔ ni Paulo tsɔɔ ji akɛ, ‘Yɛ nɔ ni mitsɔ hiɛ mikɛɛ nyɛ amrɔ nɛɛ nɔŋŋ hewɔ lɛ, miikpa nyɛ fai ni nyɛfee nɔ ni makɛɛ nyɛ agbɛnɛ lɛ.’ Mɛni Paulo ekɛɛ nakai Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ kɛtsɔ hiɛ?

4 Yɛ wolo ni Paulo ŋma lɛ klɛŋklɛŋ yitsei 11 lɛ amli lɛ, ewie hegbɛ ni yɔɔ nyam ní Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ fɛɛ ená akɛ amɛaafata Kristo he kɛye nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ he, ni enɛ ji hegbɛ ko ní Israel maŋ lɛ kpoo. (Romabii 11:13-36) “Nyɔŋmɔ mlitsɔlɛi” lɛ pɛ ha anyɛ aná hegbɛ ni yɔɔ nyam nɛɛ. Te esa akɛ Kristofoi afee amɛnii yɛ mɔbɔnalɛ kpele ni Nyɔŋmɔ ejie lɛ kpo nɛɛ he amɛha tɛŋŋ? Esa akɛ amɛtsuiaŋ ayi obɔ kɛ hiɛsɔɔ, ní no atsirɛ amɛ koni amɛfee nɔ ni Paulo wie kɛtsa nɔ lɛ, akɛ: “Nyɛŋɔ nyɛgbɔmɔtsei lɛ nyɛdamɔ shi akɛ afɔle ní hiɛ kã ni he tse ní sa Nyɔŋmɔ hiɛ ní nyɛjamɔ lɛ afee mumɔŋ jamɔ.” (Romabii 12:1) Shi kɛlɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nakai Kristofoi lɛ aaatsɔ amɛŋɔ amɛhe amɛdamɔ shi akɛ “afɔle” amɛha Nyɔŋmɔ?

5. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ mɔ ko baanyɛ aŋɔ ehe edamɔ shi akɛ “afɔle” eha Nyɔŋmɔ? (b) Mɛɛ shishitoo mla esa akɛ ekudɔ bɔ ni Kristofonyo ko feɔ enii ehaa lɛ?

5 Paulo tee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Nyɛjeŋba akatamɔ jeŋbii ajeŋba, shi moŋ nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ ní etsɔ ehee lɛ atsakea nyɛhe, koni nyɛyoo nii ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpai ní sa ehiɛ jogbaŋŋ ní hi kɛwula shi lɛ.” (Romabii 12:2) Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaaha je lɛ mumɔ lɛ aná amɛsusumɔi anɔ hewalɛ lɛ, ehe miihia ni amɛtsake amɛjwɛŋmɔ koni ekɛ bɔ ni Kristo susuɔ nii ahe lɛ akpã gbee. (1 Korintobii 2:16; Filipibii 2:5) Esa akɛ shishitoo mla nɛɛ akudɔ bɔ ni anɔkwa Kristofoi fɛɛ—ni wɔ hu wɔ fata he lɛ—baa amɛjeŋ amɛhaa daa gbi lɛ.

6. Taakɛ Paulo wiemɔ ni yɔɔ Romabii 12:1, 2 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni tsirɛɔ wɔ koni wɔkɛ efɔŋ akato efɔŋ najiaŋ?

6 Te Paulo wiemɔ ni yɔɔ Romabii 12:1, 2 lɛ yeɔ ebuaa wɔ tɛŋŋ? Taakɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ Roma lɛ ji lɛ, wɔhiɛ sɔɔ mlitsɔlɛ nifeemɔi babaoo ni Nyɔŋmɔ ejie lɛ kpo etsɔɔ wɔ, ní eyaa nɔ ejieɔ lɛ kpo lolo yɛ wɔdaa gbi shihilɛ mli lɛ waa. No hewɔ lɛ, tsui ni eyi obɔ kɛ hiɛsɔɔ tsirɛɔ wɔ koni wɔkɛ wɔhewalɛ, nibii fɛɛ ni wɔyɔɔ, kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ. Nakai tsuiŋ hiɛsɔɔ lɛ hu tsirɛɔ wɔ koni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔsusu nii ahe tamɔ Kristo, shi jeee je lɛ. Ni Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko ní wɔɔná lɛ saa bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi—heyelilɔi kɛ mɛi ni heee yeee fɛɛ—yeɔ haa lɛ he. (Galatabii 5:25) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔsusuɔ nii ahe tamɔ Kristo lɛ, no nyɛɔ wɔnɔ koni wɔkpoo henumɔ ni haa akɛ efɔŋ toɔ efɔŋ najiaŋ lɛ.—1 Petro 2:21-23.

‘Nyɛsuɔmɔ lɛ Osato Akahi Mli’

7. Mɛɛ suɔmɔ he awie yɛ Romabii yitso 12 lɛ?

7 Wɔkpooɔ akɛ wɔkɛ efɔŋ aaato efɔŋ najiaŋ, jeee akɛni eji nifeemɔ ni ja kɛkɛ hewɔ, shi moŋ akɛni eji nifeemɔ ni tsɔɔ suɔmɔ hu lɛ hewɔ. Kadimɔ bɔ ni bɔfo Paulo wie nɔ ni suɔmɔ tsuɔ lɛ he kɛtsa nɔ lɛ. Paulo kɛ wiemɔ ni ji “suɔmɔ” (a·gaʹpe yɛ Hela wiemɔ mli) tsu nii shii abɔ yɛ Romabii awolo lɛ mli kɛ́ eewie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo suɔmɔ lɛ he. (Romabii 5:5, 8; 8:35, 39) Shi yɛ yitso 12 lɛ, Paulo kɛ a·gaʹpe tsu nii yɛ gbɛ kroko nɔ—beni ewieɔ suɔmɔ ní esa akɛ ajie lɛ kpo atsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ he lɛ. Beni Paulo wie akɛ ayɛ mumɔŋ duromɔ keenii srɔtoisrɔtoi yɛ heyelilɔi lɛ ateŋ sɛɛ lɛ, etsĩ su ni esa akɛ Kristofoi fɛɛ aná lɛ tã. Ekɛɛ akɛ: ‘Nyɛsuɔmɔ lɛ osato akahi mli.’ (Romabii 12:4-9) Nɔ̃ titri ni akɛyɔseɔ anɔkwa Kristofoi ji suɔmɔ kpo ni amɛjieɔ amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ. (Marko 12:28-31) Ákɛ Kristofoi lɛ, Paulo woɔ wɔ hewalɛ koni wɔjie anɔkwa suɔmɔ kpo.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie anɔkwa suɔmɔ kpo?

8 Paulo tee nɔ etsɔɔ gbɛ nɔ ni wɔɔtsɔ wɔjie suɔmɔ ni osato bɛ mli lɛ kpo, ni ekɛɛ akɛ: “Nyɛhia efɔŋ kwraa; nyɛkpɛtɛa ekpakpa he.” (Romabii 12:9) “Nyɛhia” kɛ ‘nyɛkpɛtɛa he’ ji wiemɔi ni hiɛdɔɔ yɔɔ he. Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔ “nyɛhia” lɛ shishi akɛ “nyɛnáa nyɛ̃ɛ ni naa wa.” Jeee nibii ni jɛɔ efɔŋfeemɔ mli kɛbaa lɛ pɛ esa akɛ wɔnyɛ̃, shi moŋ esa akɛ wɔnyɛ̃ efɔŋfeemɔ diɛŋtsɛ hu. (Lala 97:10) Hela feemɔ wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘nyɛkpɛtɛa he’ lɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ji “ní akɛ amã amɔ nɔ ko kɛkpɛtɛ.” Kristofonyo ni yɔɔ anɔkwa suɔmɔ lɛ kpɛtɛɔ ekpakpafeemɔ he waa aahu akɛ ekpakpafeemɔ batsɔɔ esu.

9. Mɛɛ ŋaawoo Paulo kɛha shii abɔ?

9 Paulo tsĩ gbɛ kome ko ní aaatsɔ nɔ ajie suɔmɔ kpo lɛ tã shii abɔ. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛjɔɔa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ, nyɛjɔɔa ni nyɛkalomɔa.” “Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ.” “Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele.” “Kaaha efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ okɛ ekpakpafeemɔ aye efɔŋ nɔ kunim.” (Romabii 12:14, 17-19, 21) Paulo wiemɔi lɛ yɛ faŋŋ, ni ehaa wɔnaa bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi ni heee yeee ní mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ po fata he lɛ aye aha.

“Nyɛjɔɔa Mɛi ni Waa Nyɛ Yi Lɛ”

10. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjɔɔ mɛi ni waa wɔ yi lɛ?

10 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsu Paulo hewalɛwoo akɛ, ‘wɔjɔɔ mɛi ni waa wɔ yi lɛ’ he nii? (Romabii 12:14) Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: ‘Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, ni nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ.’ (Mateo 5:44; Luka 6:27, 28) Enɛ hewɔ lɛ, gbɛ kome ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjɔɔ mɛi ni waa wɔ yi lɛ ji ni wɔsɔle wɔha amɛ, ni wɔkpa Nyɔŋmɔ fai koni kɛ́ le ní amɛleee hewɔ amɛteɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ, ekolɛ Yehowa agbele amɛhiŋmɛi ní amɛna anɔkwale lɛ. (2 Korintobii 4:4) Eji anɔkwale akɛ ekolɛ ebaafee nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ akɛ wɔɔbi Nyɔŋmɔ koni ejɔɔ mɔ ko ni waa wɔ yi. Shi kɛlɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔsusu nii ahe tamɔ bɔ ni Kristo susuɔ nii ahe lɛ, wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhenyɛlɔi lɛ. (Luka 23:34) Mɛni baanyɛ ajɛ suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ ni wɔɔjie lɛ kpo lɛ mli kɛba?

11. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nɔkwɛmɔnɔ ni Stefano fee lɛ mli? (b) Taakɛ ebalɛ yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ tsakemɔ ekolɛ mɛi ni waa Kristofoi lɛ ayi lɛ baanyɛ afee?

11 Stefano sɔle eha mɛi ni wa lɛ yi lɛ, ni esɔlemɔ lɛ efeee efolo. Yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ Kristofoi asafo lɛ mɔ̃ Stefano ni amɛgbala lɛ kɛtee Yerusalem maŋ lɛ sɛɛ ni amɛyatswia lɛ tɛi. Dani ebaagbo lɛ, ebo waa akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa], kaaŋɔ nɛkɛ esha nɛɛ oŋmɛ amɛnɔ!” (Bɔfoi lɛ Asaji 7:58–8:1) Mɛi ni Stefano sɔle eha amɛ nakai gbi lɛ ateŋ mɔ kome ji Saulo, mɔ ni yɔɔ jɛmɛ ní kpɛlɛ ni agbe Stefano lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Yesu ní atée lɛ shi lɛ jie ehe kpo etsɔɔ Saulo. Mɔ ni wa Kristofoi lɛ ayi tsutsu nɛɛ batsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ, ni aba le lɛ akɛ bɔfo Paulo, ni lɛ eŋma Romabii awolo lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 26:12-18) Yehowa bo Stefano sɔlemɔ lɛ toi, ni ekã shi faŋŋ akɛ eŋɔ esha ni Paulo fee ákɛ mɔ ni wa Kristofoi lɛ ayi lɛ ekɛ lɛ. (1 Timoteo 1:12-16) Ebɛ naakpɛɛ akɛ Paulo wo Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛjɔɔa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ”! Yɛ niiashikpamɔ ni ená lɛ hewɔ lɛ, ele akɛ mɛi ni waa Kristofoi lɛ ayi lɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ abatsɔmɔ Nyɔŋmɔ tsuji yɛ sɛɛ mli. Akɛni Yehowa tsuji ahe jɔ hewɔ lɛ, nakai nɔŋŋ hu mɛi ni ewa Kristofoi ayi lɛ ateŋ mɛi komɛi ebatsɔmɔ heyelilɔi yɛ wɔgbii nɛɛ amli.

“Nyɛkɛ Gbɔmɛi Fɛɛ Ahia Shi yɛ Hejɔlɛ Mli”

12. Mɛɛ tsakpaa yɔɔ ŋaawoo wiemɔi ni yɔɔ Romabii 12:9 lɛ kɛ nɔ ni yɔɔ Romabii 12:17 lɛ teŋ?

12 Ŋaawoo ni nyiɛ sɛɛ ni Paulo kɛha yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ heyelilɔi kɛ mɛi ni heee yeee aye aha lɛ ji: “Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ.” Eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ ‘wɔhi efɔŋ kwraa’ taakɛ Paulo kɛɛ kɛtsɔ hiɛ lɛ, no baaha wɔkɛ efɔŋ akɛto mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, te aaafee tɛŋŋ mɔ ko akɛɛ akɛ ehiɔ efɔŋ kwraa kɛ́ ekɛ efɔŋ to efɔŋ ní mɛi krokomɛi efee lɛ lɛ najiaŋ lɛ? Nakai ni mɔ ko aaafee lɛ baatsɔɔ akɛ “osato” yɛ esuɔmɔ lɛ mli. No sɛɛ lɛ, Paulo kɛɛ akɛ: “Nyɛjwɛŋa nɔ ni yɔɔ fɛo nɔ nyɛtoa yɛ gbɔmɛi fɛɛ hiɛ.” (Romabii 12:9, 17) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkɛ nakai wiemɔi lɛ atsu nii?

13. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaa wɔjeŋ “yɛ gbɔmɛi fɛɛ hiɛ”?

13 Yɛ wolo ni Paulo ŋma yɛ mra mli eyaha Korintobii lɛ mli lɛ, ewie yiwaa ni bɔfoi lɛ kɛkpe lɛ he. Ekɛɛ akɛ: “Akɛ wɔ efee nikwɛmɔnii aha je lɛ kɛ ŋwɛibɔfoi kɛ gbɔmɛi. . . . Beni ajɛɔ wɔ lɛ, wɔmiijɔɔ; beni awaa wɔ yi lɛ, wɔtoɔ tsui; beni afiteɔ wɔgbɛi lɛ, wɔmiikpa fai.” (1 Korintobii 4:9-13) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, mɛi ni yɔɔ je nɛŋ lɛ ahiŋmɛi jwere anɔkwa Kristofoi anɔ. Kɛ́ mɛi na nibii kpakpai ni wɔfeɔ beni akɛwɔ yeɔ po yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ, ekolɛ no baaha amɛbo wɔ-Kristofoi ashɛɛ sane lɛ toi.—1 Petro 2:12.

14. Nɛgbɛ esa akɛ wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ kɛyashi?

14 Shi kɛlɛ, nɛgbɛ esa akɛ wɔtiu toiŋjɔlɛ kɛyashi? Esa akɛ wɔtiu sɛɛ kɛyashi he ni sa. Paulo kɛɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ akɛ: “Kɛ́ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli.” (Romabii 12:18) Wiemɔi ni ji “kɛ́ aaaho lɛ” kɛ “nyɛgbɛfaŋ lɛ” tsɔɔ akɛ jeee be fɛɛ be ebafee mlɛo ákɛ akɛ mɛi krokomɛi aaahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkuŋ Nyɔŋmɔ mla mli yɛ toiŋjɔlɛ ni wɔsumɔɔ ni wɔha ehi wɔkɛ mɔ ko teŋ lɛ hewɔ. (Mateo 10:34-36; Hebribii 12:14) Ni kɛlɛ, wɔfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ—ní wɔŋmɛɛɛ jalɛ shishitoo mlai ahe kɛsaaa—koni wɔha toiŋjɔlɛ ahi ‘wɔkɛ gbɔmɛi fɛɛ’ ateŋ.

“Nyɛkatɔa Nyɛ Diɛŋtsɛ Nyɛhe Owele”

15. Taakɛ Romabii 12:19 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛɛ yiŋtoo hewɔ esaaa akɛ wɔkɛ efɔŋ toɔ efɔŋ najiaŋ lɛ?

15 Paulo tsɔɔ yiŋtoo kroko ní haa wɔnaa nɔ hewɔ ni esaaa akɛ wɔkɛ efɔŋ toɔ efɔŋ najiaŋ; eji nifeemɔ ni tsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi. Ekɛɛ akɛ: “Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ̃ ji oweletɔɔ, mi mato najiaŋ, Nuŋtsɔ [Yehowa] kɛɛ.’” (Romabii 12:19) Kristofonyo ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ etɔ owele lɛ ji henɔwolɔ. Ejaakɛ eŋɔɔ hegbɛ ni ji Nyɔŋmɔ nɔ̃ lɛ ehaa ehe. (Mateo 7:1) Kɛfata he lɛ, akɛni eetɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe owele hewɔ lɛ, etsɔɔ akɛ ebɛ hemɔkɛyeli yɛ Yehowa shiwoo akɛ: “Mi mato najiaŋ” lɛ mli. Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, anɔkwa Kristofoi heɔ amɛyeɔ akɛ Yehowa ‘baafã ehalamɔbii lɛ ahe.’ (Luka 18:7, 8; 2 Tesalonikabii 1:6-8) Amɛjɛɔ heshibaa mli amɛshiɔ efɔŋ he oweletɔɔ amɛhaa Nyɔŋmɔ.—Yeremia 30:23, 24; Romabii 1:18.

16, 17. (a) Mɛni kɛ mɔ ko fee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ ‘eeebua ŋai kɛ la’ naa eeeshwie mɔ ko yiteŋ? (b) Ani oyɛ niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ bɔ ni mlihilɛ kpo ni ajie atsɔɔ mɔ ko ni heee yeee lɛ jɔɔ etsui he? Kɛ́ nakai ni lɛ, gbaa otsɔɔ.

16 Owele ní aaatɔ yɛ henyɛlɔ ko nɔ lɛ baanyɛ aha ekpiliŋ etsui, shi kɛ́ akɛ lɛ ye yɛ mlihilɛ mli lɛ, ekolɛ no baajɔɔ etsui he. Mɛni hewɔ? Kadimɔ nɔ ni Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Kɛji hɔmɔ miiye ohenyɛlɔ lɛ, ha lɛ nii eye; kɛji kumai miiye lɛ lɛ, ha lɛ nu enu; ejaakɛ kɛ́ ofee nakai lɛ, ooobua ŋai kɛ la naa oshwie eyiteŋ.” (Romabii 12:20; Abɛi 25:21, 22) Mɛni enɛ tsɔɔ?

17 Wiemɔ “ooobua ŋai kɛ la naa oshwie eyiteŋ” lɛ ji mfonirifeemɔŋ wiemɔ ni aná kɛjɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ asereɔ dadei yɛ Biblia beaŋ lɛ mli. Akɛ dade lɛ woɔ flɔnɔɔ mli ni akɛ ŋai woɔ shishi kɛkɛ akɛ eko hu eshwie nɔ yɛ flɔnɔɔ lɛ mli. Ŋai ni ashɛre ni jwere nɔ lɛ haa dɔlɛ lɛ naa waa ni esereɔ dade lɛ, kɛkɛ lɛ anyɛ ajie nibii ni ataooo lɛ kɛjɛ mli. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, kɛ́ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɔ ko ni teɔ shi ewoɔ wɔ lɛ, no baanyɛ “asere” eshitee-kɛwoo lɛ, ni no baajie esui kpakpai lɛ akpo. (2 Maŋtsɛmɛi 6:14-23) Anɔkwa sane ji akɛ, mɛi babaoo yɛ Kristofoi asafo lɛ mli ní bana anɔkwa jamɔ lɛ klɛŋklɛŋ kwraa kɛtsɔ mlihilɛ kpo ní Yehowa tsuji komɛi jie lɛ kpo kɛtsɔɔ amɛ lɛ nɔ.

Nɔ Hewɔ ni Wɔkɛ Efɔŋ Etooo Efɔŋ Najiaŋ

18. Mɛni hewɔ efɔŋ ni wɔkɛtooo efɔŋ najiaŋ lɛ ji nifeemɔ ni ja, ni tsɔɔ suɔmɔ, kɛ heshibaa lɛ?

18 Romabii yitso 12 lɛ he ni wɔsusu kuku nɛɛ eha wɔna yiŋtoi babaoo ni he hiaa ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni esaaa akɛ ‘wɔŋɔ efɔŋ wɔto mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ’ lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, efɔŋ ni akɛtooo efɔŋ najiaŋ lɛ ji nifeemɔ ni ja. Akɛni Nyɔŋmɔ ejie mlitsɔlɛ kpo etsɔɔ wɔ hewɔ lɛ, eji nɔ ni ja gbɛ ni nilee yɔɔ mli hu akɛ wɔkɛ wɔhe aaaha Yehowa ni wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔye ekitai lɛ anɔ—ni famɔ akɛ wɔsumɔ wɔhenyɛlɔi lɛ hu fata he. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, efɔŋ ni akɛtooo efɔŋ najiaŋ lɛ ji nifeemɔ ni tsɔɔ suɔmɔ. Kɛ́ wɔkpoo akɛ wɔkɛ efɔŋ aaato efɔŋ najiaŋ, ni wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ kpaa gbɛ akɛ ebaaye kɛbua yiwalɔi ni teɔ shi woɔ wɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi koni amɛbaja Yehowa. Nɔ ni ji etɛ lɛ, efɔŋ ni wɔkɛtooo efɔŋ najiaŋ lɛ ji nifeemɔ ni tsɔɔ heshibaa. Eji henɔwomɔ akɛ wɔɔtɔ wɔhe owele, ejaakɛ Yehowa kɛɛ akɛ: “Minɔ̃ ji oweletɔɔ.” Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hu bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Kɛ́ hewoo [loo henɔwomɔ, NW] ba lɛ, belɛ hiɛgbele miiba; shi heshibalɔi moŋ yɔɔ nilee.” (Abɛi 11:2) Kɛ́ wɔjɛ nilee mli wɔshi oweletɔɔ lɛ wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi.

19. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

19 Paulo mua ewiemɔ ni tsɔɔ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi aye lɛ naa agbɛnɛ. Ewo Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo hewalɛ akɛ: “Kaaha efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ okɛ ekpakpafeemɔ aye efɔŋ nɔ kunim.” (Romabii 12:21) Mɛɛ nibii ni haa afeɔ efɔŋ wɔkɛkpeɔ ŋmɛnɛ? Te wɔɔ fee tɛŋŋ wɔye amɛnɔ kunim? Abaaha sanebimɔi nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ahetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛɛ ŋaawoo akɛha shii abɔ yɛ Romabii yitso 12 lɛ?

• Mɛni baatsirɛ wɔ koni wɔkɛ efɔŋ akato efɔŋ najiaŋ?

• Mɛɛ sɛɛnamɔi wɔ kɛ mɛi krokomɛi baaná kɛ́ wɔkɛ ‘efɔŋ etooo efɔŋ najiaŋ’ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 22]

Romabii yitso 12 lɛ tsɔɔ wekukpaa ni kã Kristofonyo kɛ mɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ateŋ

• Yehowa

• nanemɛi heyelilɔi

• mɛi ni heee yeee

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Wolo ni Paulo ŋma eyaha Romabii lɛ kɛ ŋaawoo kpakpa haa Kristofoi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ kaselɔ Stefano nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli?