Prejsť na článok

 Priblížte sa k Bohu

Má Jehova city?

Má Jehova city?

AK ODPOVIEME áno, potom vzniká ďalšia otázka: Má naše správanie na jeho city nejaký vplyv? Môžeme Bohu svojím správaním robiť radosť alebo ho zraňovať? Niektorí starovekí filozofi s touto myšlienkou nesúhlasili. Tvrdili, že nikto nemôže svojím konaním ovplyvniť Boha, a tak Boh určite nemá city. Biblia však o Bohu podáva úplne iný obraz. Hovorí, že Jehova má nežné city a hlboko sa zaujíma o to, čo robíme. Pouvažujme o slovách zapísaných v Žalme 78:40, 41.

V 78. žalme nachádzame opis Božieho zaobchádzania so starovekým Izraelom. Keď Jehova oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva, ponúkol im, že s nimi vstúpi do výnimočného vzťahu. Sľúbil im, že ak budú dodržiavať jeho zákony, stanú sa jeho „zvláštnym majetkom“ a zohrajú výnimočnú úlohu v splnení jeho predsavzatia. Izraeliti s tým súhlasili, a tak pristúpili na zmluvu Zákona. Žili však v súlade s tým, na čo sa zaviazali? (2. Mojžišova 19:3–8)

Nie je nič cennejšie, čo by sme Jehovovi mohli dať, ako žiť tak, aby sme rozradostňovali jeho srdce

Žalmista hovorí: „Ako často sa proti nemu búrili v pustatine!“ (40. verš) A ďalší verš dodáva: „Znovu a znovu skúšali Boha.“ (41. verš) Všimnite si, že pisateľ tohto žalmu opisuje ich trvalý sklon k vzbure. Táto nepekná črta sa u Izraelitov prejavila už veľmi skoro — keď krátko po vyslobodení z Egypta prechádzali pustatinou. Začali reptať proti Bohu a spochybňovať, či je schopný a ochotný postarať sa o nich. (4. Mojžišova 14:1–4) V jednej príručke pre prekladateľov Biblie sa uvádza, že slová ‚búrili sa proti nemu‘ sa dajú „preložiť idiomaticky ako ‚zatvrdzovali si srdcia voči Bohu‘ alebo ‚hovorili Bohu „nie“‘“. No keď prejavili pokánie, Jehova im vo svojom milosrdenstve odpustil. Potom sa však vždy znovu vrátili k svojim starým spôsobom a vzbúrili sa proti nemu. A tak sa to stále opakovalo. (Žalm 78:10–19, 38)

Čo Jehova cítil zakaždým, keď sa tento jeho nestály národ vzbúril? „Ubližovali mu,“ čítame v 40. verši. Iný preklad hovorí: „Zarmútili ho.“ V jednej biblickej príručke sa píše: „Tieto slová poukazujú na to, že správanie Hebrejov bolo až také, že spôsobovalo bolesť — rovnako ako ju spôsobuje správanie neposlušného a spurného dieťaťa.“ Tak ako spurné dieťa môže svojim rodičom spôsobiť veľkú bolesť srdca, aj spurní Izraeliti „pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela“. (41. verš)

Čo sa učíme z tohto žalmu? Je povzbudzujúce vedieť, že Jehovu spája s jeho služobníkmi silné citové puto a len tak ľahko to s nimi nevzdáva. Zároveň by sme však mali pamätať na to, že Jehova má city a naše správanie môže jeho city ovplyvniť. Ako toto vedomie pôsobí na vás? Vyvoláva vo vás túžbu konať to, čo je správne?

Každý z nás sa môže rozhodnúť, že nebude robiť nič, čím by Jehovovi pôsobil bolesť, ale bude sa snažiť robiť to, čo je správne, a tak mu prinášať radosť. A presne to Jehova od svojich ctiteľov očakáva. Nabáda nás: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce.“ (Príslovia 27:11) Nie je nič cennejšie, čo by sme Jehovovi mohli dať, ako žiť tak, aby sme rozradostňovali jeho srdce.

Navrhované čítanie Biblie na júl: