Čo by povedalo vaše dieťa?

RODIČIA: V Strážnej veži z 15. januára 2010 na 16. až 20. strane sme hovorili o tom, ako môžete so svojimi deťmi nacvičovať reakcie v rôznych situáciách, do ktorých sa môžu dostať. Tento článok obsahuje návrhy, ktoré vám budú užitočné, keď budete svoje dieťa pripravovať na zvládanie náročných situácií v škole. Možno si tieto reakcie budete chcieť nacvičiť na svojom večernom rodinnom uctievaní.

DETI, ktoré sú Jehovovými svedkami, sa stretávajú s mnohými náročnými situáciami. Spolužiaci sa ich často pýtajú, prečo sa nezapájajú do niektorých činností, ako napríklad zdravenie zástavy, spievanie hymny, oslavy narodenín a rôzne činnosti súvisiace so sviatkami. Ak takéto otázky dostane váš syn alebo dcéra, ako odpovie?

Niektoré kresťanské deti jednoducho povedali: „To nemôžem. Je to proti môjmu náboženstvu.“ Tieto deti si za svoj pevný postoj zaslúžia pochvalu. Ich odpoveď môže ukončiť ďalšie vypytovanie sa. No Biblia nás vyzýva, aby sme boli „pripravení na obhajobu pred každým, kto od [nás] žiada dôvod“ našej viery. (1. Petra 3:15) Keď to máme robiť, vyžaduje si to viac ako len povedať: „To nemôžem.“ Aj keď iní s nami nesúhlasia, niektorí by možno radi poznali dôvody, ktoré sú za našimi rozhodnutiami.

Mnohí mladí svedkovia rozprávali svojim spolužiakom biblické príbehy a použili pri tom také publikácie, ako je kniha Uč sa od Veľkého Učiteľa. Tieto príbehy môžu pomôcť pri vysvetľovaní, prečo deti svedkov robia alebo nerobia určité veci. Niektorí žiaci pozorne počúvali biblické príbehy, a tak sa zaviedlo už veľa biblických štúdií. Pre iných môže byť ťažké vypočuť si celý biblický príbeh. Niektoré biblické správy môžu byť pre deti príliš ťažké, ak sa im podrobne nevysvetlia. Keď 11-ročnú Minhee pozvala kamarátka na narodeninovú oslavu, Minhee jej povedala: „V Biblii sa nepíše, aby sme oslavovali narodeniny. Jeden muž, o ktorom sa hovorí v Biblii, Ján Krstiteľ, bol počas jedných narodenín popravený.“ No Minhee si spomína, že nemala dojem, že tomu kamarátka porozumela.

Niekedy je dobré ukázať spolužiakovi obrázok alebo nejaký príbeh v jednej z našich kníh. Ale čo ak vedenie školy povie, že by bolo lepšie, keby deti neukazovali náboženskú literatúru iným žiakom? Dokážu naše deti účinne vydávať svedectvo aj bez publikácií? Ako môžete svojim deťom pomôcť obhájiť sa?

Nacvičte si to

Je užitočné, keď si rodičia s deťmi nacvičujú rôzne situácie, pričom rodičia môžu zahrať spolužiakov. Keď sa deti snažia obhájiť svoju vieru, rodičia ich určite budú chcieť pochváliť za úsilie, ktoré vynakladajú, a ukázať im, ako sa môžu vo vedení rozhovorov zlepšiť a prečo  je to potrebné. Napríklad navrhnite svojim deťom, aby používali také slová, akým budú žiaci v ich veku rozumieť. Deväťročný Joshua hovorí, že jeho spolužiaci nerozumeli slovám ako „svedomie“ a „lojálnosť“. Preto keď sa s nimi rozpráva, musí používať jednoduchšie slová. (1. Kor. 14:9)

Niektoré deti, ktoré položia otázku, môžu stratiť záujem, ak je odpoveď príliš dlhá. Ich záujem môžu mladí svedkovia udržať tým, že ich zapoja do rozhovoru a uvažujú spolu s nimi. Desaťročná Haneul hovorí: „Moji spolužiaci sa radi rozprávajú, nie sú radi, keď ich niekto poučuje.“ Rozhovor bude pokračovať, keď sa budú spolužiakov pýtať a potom pozorne počúvať ich názory.

Rozhovory uvedené nižšie ukazujú, ako by mohli kresťanskí mladí viesť rozhovor so spolužiakmi. Nie je potrebné, aby sa deti učili tieto rozhovory naspamäť, pretože každé dieťa je iné a iné sú aj okolnosti, ktoré si potom vyžadujú iné reakcie. Mladí svedkovia  by si mali radšej zapamätať základnú myšlienku, vyjadriť ju vlastnými slovami a spôsobom, ktorý je primeraný danej situácii i spolužiakom. Ak máte doma školopovinné dieťa, vyskúšajte si s ním tieto rozhovory.

Školenie detí si vyžaduje čas a úsilie. Kresťanskí rodičia chcú svojim deťom vštepiť biblické zásady a presvedčiť ich, aby podľa nich žili. (5. Mojž. 6:7; 2. Tim. 3:14)

Na najbližšom večernom rodinnom uctievaní si skúste s deťmi nacvičiť rozhovory z tohto článku. Presvedčte sa, že je to užitočné. Pamätajte, že cieľom nie je naučiť sa odpovede či slová naspamäť. V skutočnosti môžete jednu situáciu zahrať niekoľkokrát, pričom zakaždým môžete reagovať inak a sledovať, ako sa vaše deti prispôsobia. Keď sa snažia vysvetliť, prečo niečomu veria, pomôžte im rozvíjať si rozumnosť a taktnosť. Časom naučíte svoje deti obhájiť svoje presvedčenie pred spolužiakmi, susedmi i učiteľmi.

[Rámček/obrázky na stranách 4, 5]

OSLAVY NARODENÍN

Monika: Ahoj Tomáš. Pozývam ťa na svoju oslavu.

Tomáš: Som rád, že si na mňa myslela. A aká to bude oslava?

Monika: Budem mať narodeniny, takže to bude naozaj dobrá oslava.

Tomáš: Dúfam, že ťa nesklamem, ale nemôžem prísť, lebo narodeniny neoslavujem.

Monika: Prečo nie? Veď je fajn zabaviť sa s inými!

Tomáš: Aj ja sa rád zabavím. Ale my, Jehovovi svedkovia, chceme nasledovať Ježiša a on svoje narodeniny neoslavoval. Preto ich neoslavujem ani ja.

Monika: A nemôžeš na moju oslavu prísť len tak? Nemusíš mi gratulovať ani mi nemusíš priniesť darčeky.

Tomáš: Nemôžem. Pre mňa je dôležité riadiť sa podľa Biblie a v nej sa hovorí, že Ježišovi nasledovníci neoslavovali narodeniny ani nechodili na také oslavy.

Monika: Myslíš tým, že by som nemala mať narodeninovú oslavu?

Tomáš: To je na tebe, Monika. Ale naša rodina sa rozhodla, že nebude oslavovať žiadne narodeniny.

Monika: Takže ty nedostávaš od rodičov nijaké darčeky?

Tomáš: Čo by nie, ale moji rodičia nečakajú až do mojich narodenín. Dávajú mi darčeky, kedy chcú. Monika, chcela by si vedieť niečo o začiatku osláv narodenín?

Monika: Ty o tom niečo vieš?

Tomáš: Viem. Zajtra ti poviem zaujímavý príbeh o jedných narodeninách v minulosti.

ŠTÁTNA HYMNA

Lucia: Sára, prečo nespievaš hymnu?

Sára: Rada ti to poviem. Ale môžeš mi najprv ty povedať, prečo ju spievaš?

Lucia: Lebo mám rada svoju krajinu.

Sára: Aj ja ju mám rada. Ale nie sú aj ostatné krajiny rovnako dobré?

Lucia: Sú.

Sára: Ale my sa nepostavíme a nespievame pieseň každému alebo všetkému, čo si ctíme a máme radi, však?

Lucia: To určite nie. Ja vlastne ani neviem, prečo spievam hymnu, možno preto, lebo to robia všetci.

Sára: Veľa ľudí si myslí, že ich krajina je najlepšia na svete. Urobili by pre ňu čokoľvek. Ale ja to nepovažujem za správne. Nikdy by som nešla do vojny a nedala za krajinu svoj život. Bohu sa nepáči vojna ani to, keď sa jeden národ vyvyšuje nad druhý, a preto sa to nepáči ani mne. Takže aj keď mám rada svoju krajinu, rozhodla som sa, že nebudem spievať hymnu.

Lucia: Chápem.

Sára: Som rada, Lucia, že si začala túto tému. Ak chceš vedieť, prečo robím alebo nerobím aj iné veci, pokojne sa ma opýtaj. Inak, v Biblii sa píše, že raz dávno jeden babylonský kráľ prikázal ľuďom, aby sa poklonili pred jednou sochou. Ale niektorí sa nepoklonili, aj keď tým riskovali život.

Lucia: Naozaj? Čo sa s nimi stalo?

Sára: Poviem ti o tom cez obed.

VOĽBY V ŠKOLE

Peter: Dávid, kto by mal byť podľa teba predsedom našej triedy?

Dávid: Ja nebudem voliť ani jedného.

Peter: Prečo nie?

Dávid: Lebo už mám toho najlepšieho vodcu. Ako kresťan som sľúbil, že budem nasledovať Ježiša. Preto si za vodcu nemôžem zvoliť nikoho iného. A vieš, prečo si myslím, že Ježiš je ideálnym vodcom?

Peter: Nie, a ani ma to nejako nezaujíma.

Dávid: Dobre, ale ak to niekedy budeš chcieť vedieť, rád ti to poviem.

[Obrázok]

„Ahoj Tomáš. Pozývam ťa na svoju oslavu“

[Obrázok na strane 3]

„Prečo nespievaš hymnu?“