Albarracín — trochu iné „orlie hniezdo“

„Navštívte jedno z najkrajších španielskych miest, navštívte Albarracín.“ ​(José Martínez Ruiz, španielsky spisovateľ známy aj ako Azorín, 1873 – 1967)

ALBARRACÍN je jedinečné mesto. Čo ho robí výnimočným? V prvom rade jeho poloha, potom dejiny a nakoniec nádherná okolitá príroda. Z týchto dôvodov ho v roku 1961 španielska vláda vyhlásila za národnú pamiatku. A v roku 2005 skupina ľudí, ktorí sa zaoberajú rôznymi aspektmi turistického ruchu, označila toto mestečko v provincii Teruel za „najkrajšie španielske mesto“.

V tomto starobylom mestečku, vsadenom do španielskych hôr, žije asi 1 000 obyvateľov. Obklopujú ho zelené lúky zvlažované niekoľkými riekami a pohorie s rovnakým menom — Sierra de Albarracín.

Bohatý na potravu a vodu

Ľudia sa v oblasti Albarracínu usadili už v staroveku. Pritiahla ich sem hojnosť lovnej zveriny. Z jaskynných malieb je vidno, že boli vynikajúcimi umelcami a nadšenými pozorovateľmi prírody. Na ich maľbách je vyobrazených veľa obrovských býkov a iných zvierat. Boli vymaľované bielym farbivom, ktoré sa našlo len v tejto oblasti. Učenci predpokladajú, že jaskyne, v ktorých boli vyobrazené výjavy z bežného života, sa používali na náboženské a spoločenské stretnutia.

Ešte aj dnes neďaleká rezervácia Montes Universales oplýva jeleňmi, diviakmi a drobnou zverou. A rieka Guadalaviar (čo v arabčine znamená „Biela rieka“) patrí medzi rieky s najväčším množstvom pstruhov v Španielsku.

V roku 133 pred n. l. si Rimania podrobili miestne keltiberské kmene a v oblasti Albarracínu založili niekoľko dedín. V prvom storočí n. l. tu rímski stavitelia postavili 18-kilometrový akvadukt (1). Ten sa považuje za jednu z najzložitejších rímskych verejných stavieb v Španielsku. Svoju stopu tu zanechalo aj rímske náboženstvo. Z jedného reliéfu na rímskom náhrobku, ktorý sa našiel v Albarracíne, sa dá usúdiť, že obyvateľstvo uctievalo cisára.

 Blahobyt pod moslimskou nadvládou

V deviatom storočí túto oblasť ovládli Mauri a prevláda názor, že Albarracín je pomenovaný podľa moslimských osadníkov z berberského rodu nazývaného Banu Razin. V stredoveku tu vedľa seba žili vo vzájomnej úcte a tolerancii Mauri, Židia a takzvaní kresťania. Vďaka tomu sa v tomto období Albarracín tešil najväčšej prosperite.

Albarracínski remeselníci vyrábali nádherné predmety a zjavne tu prekvitalo i lekárstvo. Z objavenej sady lekárskych nástrojov sa dá usúdiť, že tunajší chirurgovia operovali dokonca aj sivý zákal. Albarracín bol pod moslimskou nadvládou do konca 12. storočia, keď prešiel do rúk rímskokatolíkov. Je zaujímavé, že to bolo zrejme jediný raz, čo sa takáto politická zmena udiala v dejinách Španielska pokojne.

Ako vyzerá Albarracín dnes? Keďže tu neboli dostavané nijaké moderné budovy, uličky tohto mesta dosiaľ dýchajú stredovekou atmosférou.

Očarujúca silueta

Španielsky filozof José Ortega y Gasset (1883 – 1955) opísal Albarracín ako „mesto s očarujúcou siluetou čnejúce sa do výšav“. Je to priliehavý opis, lebo mesto je situované na veľkom skalnom výbežku, ktorý sa nachádza vo výške asi 1 200 metrov nad morom, a je čiastočne obklopené hlbokou priepasťou. Táto prírodná priekopa ho strážila celé stáročia a zaslúžila sa o to, že sa o Albarracíne začalo hovoriť ako o „orlom hniezde“.

Pri potulkách úzkymi dláždenými uličkami má návštevník príležitosť objaviť fascinujúcu architektúru zašlých čias. K jej najlepším ukážkam patrí Rožný balkón (Balcón esquinero), Modrý dom (Casa Azul) (2) a Julianetin dom (Casa de la Julianeta) (3). Julianetin dom vyzerá, akoby takmer balansoval nad nárožím dvoch ulíc.

Pri výstavbe domov z tohto obdobia sa používalo drevo a omietka, čo sú oveľa ľahšie materiály ako kameň. Ak totiž staviate na vrchole kopca, musíte brať do úvahy aj tento činiteľ. Návštevníkovu pozornosť pritiahnu aj okienka s čipkovanými záclonami a kovanými mrežami (4). Jedinečný nádych dodávajú mestečku aj vzájomne sa prekrývajúce strechy, vyrezávané drevené balkóny a netradičné klopadlá, často v tvare zvierat.

Človek trpiaci závratmi z výšky by si mal dať pozor, aby sa nepozrel z okna niektorého z okrajových domov. Keďže mesto sa stavalo na výbežku skaly a stavebnej plochy bolo málo, niektorí obyvatelia si postavili domy priamo na kraji útesu.

Na vrcholku kopca nad mestom, kde kedysi ležalo pôvodné centrum Albarracínu, sa vypína maurský zámok. Súčasťou pôvodných hradieb, postavených v 10. storočí Arabmi, je veža Torre del Andador. K neskorším stavbám patrí gotická katedrála datovaná do 16. storočia a mestská radnica s pôdorysom v tvare podkovy so stĺpmi, ktoré sú vzájomne spojené oblúkmi.

Ovenčený prírodnými krásami

Pri návšteve Albarracínu si prídu na svoje aj milovníci prírody. Okolité hory sa vyznačujú rozličnými ekosystémami oplývajúcimi rozmanitou flórou i faunou. Zalesnené kopce sú skrášlené žriedlami, potôčikmi a vodopádmi. A tí, ktorí sa rozhodnú prenocovať vonku, sa môžu kochať pohľadom na nádhernú hviezdnatú oblohu.

V tejto oblasti býva niekoľko rodín Jehovových svedkov. Krásne prostredie, v ktorom žijú, im pripomína biblický sľub, že pod vládou Božieho Kráľovstva bude poslušné ľudstvo na celej zemi žiť v raji. Je to dobré posolstvo, o ktoré sa horlivo delia so spoluobyvateľmi. (Žalm 98:7–9; Matúš 24:14)

Každý rok sa úzkymi uličkami Albarracínu prechádza viac ako stotisíc turistov. Ak navštívite Španielsko, možno sa aj vy rozhodnete zavítať do tohto „orlieho hniezda“ ukrytého v horách.

 [Rámček/obrázky na strane 18]

UMELECKÉ SKVOSTY Z ALBARRACÍNU

Strieborná baňatá nádobka na mastičku. Dal ju vyrobiť maurský kráľ Abdelmelic pre svoju manželku Zahr, ktorej meno v arabčine znamená „Kvetina“. Na nádobke je vyrytý zlatý nápis. Úryvok z neho znie: „Nevädnúce požehnanie... božskú pomoc a smerovanie k dobrote a spravodlivosti.“ Považuje sa za jeden z najkrajších strieborných pokladov hispánsko-arabského umenia.

Krištáľová ryba. Ryba má vypracované jednotlivé šupiny a má strieborné ústa a zlaté plutvy. Zdobia ju tiež perly a rubíny. Je tak jemne vypracovaná, že odborníci sú presvedčení, že jednému remeselníkovi nemohol stačiť ani celý život na to, aby ju dokončil.

[Pramene ilustrácií]

Nádoba: Museo de Teruel. Foto Jorge Escudero; krištáľ: Sta. Ma de Albarracín Foundation

 [Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PORTUGALSKO

ŠPANIELSKO

MADRID

Albarracín

[Obrázok na strane 17]

1. akvadukt

[Obrázky na strane 18]

2. Modrý dom (Casa Azul)

3. Julianetin dom (Casa de la Julianeta)

4. kované mreže

[Prameň ilustrácie na strane 17]

© Ioseba Egibar/age fotostock