Ivie Ọsosuọ 20:1-43

  • Ahwo Siria a fi Ehab ẹmo (1-12)

  • Ehab o fi ahwo Siria kparobọ (13-34)

  • Eruẹaruẹ oware nọ o te via kẹ Ehab (35-43)

20  Bẹn-hedad ovie+ Siria+ o te koko egbaẹmo riẹ kpobi họ jegbe ivie ọgbagbivẹ efa avọ enyenya gbe ekẹkẹ rai; ọ tẹ nya, o te ko Sameria họ,+ ọ tẹ họre iẹe.  Kẹsena o te vi enyukọ bru Ehab ovie+ Izrẹl evaọ obọ okpẹwho na, a tẹ ta kẹe nọ: “Enẹ Bẹn-hedad ọ ta,  ‘Mẹ họ ọnọ o wo isiliva gbe igoru ra, te eyae te emezae ra nọ e mai wo erru.’”  Ovie Izrẹl ọ tẹ ta nọ: “Epanọ whọ ta na, olori mẹ ovie, mẹ avọ eware nọ me wo kpobi era.”+  Enyukọ na e tẹ wariẹ zihe ze, a tẹ ta nọ: “Enẹ Bẹn-hedad ọ ta, ‘Me vi uwou se owhẹ vẹre nọ: “Whọ te kẹ omẹ isiliva ra, igoru ra, eyae ra, gbe emezae ra.”  Rekọ evaọ oke utiona odẹnotha, me ti vi idibo mẹ bru owhẹ ze, a vẹ te romatotọ kiẹ uwou ra gbe iwou idibo ra, a vẹ te kwa emamọ eware ra kpobi vrẹ.’”  Fikiere ovie Izrẹl o te se ekpako ẹkwotọ na kpobi, ọ tẹ ta nọ: “Ivie, wha muẹrohọ jẹ riẹ nọ ọzae nana ọ gba riẹ mu nọ ọ rẹ wha okpẹtu ze, keme ọ ta nọ ọ rẹ rehọ eyae mẹ, emezae mẹ, isiliva mẹ, gbe igoru mẹ, yọ mẹ se kẹe he.”  Kẹsena ekpako na kpobi gbe ahwo na kpobi a tẹ ta kẹe nọ: “Who ru epanọ ọ ta na ha, yọ whọ rọwo kẹe he.”  Fikiere ọ tẹ ta kẹ enyukọ nọ Bẹn-hedad o vi na nọ: “Wha ta kẹ olori mẹ ovie na nọ, ‘Me ti ru eware kpobi nọ whọ kake ta nọ odibo ra o ru na, rekọ mẹ te sai ru onana ha.’” Enyukọ na e tẹ nyavrẹ, a tẹ vuẹ Bẹn-hedad. 10  Bẹn-hedad o te vi uwou nana sei nọ: “Jọ edhọ na e kẹ omẹ uye je fibae* otẹrọnọ ovu nọ o ti kiọkọ Sameria o ti te epanọ a sae rọ kẹ omomọvo ahwo nọ a bi lele omẹ na onọ o rẹ vọ ẹkuobọ rai!” 11  Ovie Izrẹl ọ tẹ kpahe kẹ ae nọ: “Wha vuẹe nọ, ‘Jọ ohwo nọ o ku ẹgọ-ẹmo riẹ họ oma o seha wọhọ ohwo nọ ọ ba ọriẹ no ho.’”+ 12  Nọ Bẹn-hedad ọ nwani yo eme nana evaọ okenọ tei te ivie na a jẹ da idi evaọ iwou-udhu* rai, ọ tẹ ta kẹ idibo riẹ nọ: “Wha wọ re wha họre ae!” Fikiere a tẹ wọ re a họre okpẹwho na. 13  Rekọ ọruẹaro jọ ọ tẹ nyabru Ehab ovie+ Izrẹl, ọ tẹ ta nọ: “Enẹ Jihova ọ ta, ‘Kọ whọ be ruẹ ogbotu obuobu nana kpobi? Rri, mẹ be rehọ ae họ obọ ra nẹnẹ na, whọ vẹ te riẹ nọ mẹ họ Jihova.’”+ 14  Ehab ọ tẹ nọe nọ: “Ono o ti ro ru ei?” Ọ tẹ ta kẹe nọ: “Enẹ Jihova ọ ta, ‘Idibo ikpahwo-esuo ibrotọ* na.’” Ovie na ọ tẹ nọe nọ: “Ono o ti mu ẹmo na họ?” ọruẹaro na ọ tẹ ta nọ: “Whẹ!” 15  Ehab o te kele idibo ikpahwo-esuo ibrotọ na, a bu te egba ivẹ gbe ọgbagbivẹ (232); kẹsena o te kele ezae Izrẹl na kpobi, a bu te idu ihrẹ (7,000). 16  A tẹ wọ nya evaọ ọretuzou evaọ okenọ Bẹn-hedad avọ ivie ọgbagbivẹ nọ e nyaze ti fiobọhọ kẹe a da idi bẹ no evaọ iwou-idhu* na. 17  Idibo ikpahwo-esuo ibrotọ na e tẹ kake nya lahwe, Bẹn-hedad ọ tẹ nwani vi enyukọ nyai rri oware nọ o be via. A tẹ niyẹrẹ kẹe nọ: “Ezae jọ i no Sameria ze.” 18  Ọ tẹ ta nọ: “Otẹrọnọ udhedhẹ a nyaze ti ru, wha mu ai ọkpokpọ; rekọ otẹrọnọ ẹmo a wọ ze, wha mu ai ọkpokpọ ghele.” 19  Rekọ nọ ahwo nana, koyehọ idibo ikpahwo-esuo ibrotọ na avọ egbaẹmo nọ i je lele ai a no eva okpẹwho na ze, 20  omomọvo rai o te kpe ohwo nọ ọ wọ bru ei ze. Kẹsena ahwo Siria na a tẹ dhẹ,+ ahwo Izrẹl a te le ai, rekọ Bẹn-hedad ovie Siria ọ tẹ ruọ anyenya dhẹ vabọ avọ edhẹ-enyenya na jọ. 21  Rekọ ovie Izrẹl ọ tẹ wọ lahwe, o te je kpe enọ e rẹ dhẹ enyenya avọ ekẹkẹ na, o te kpe ahwo Siria na buobu. 22  Nọ oyena o vrẹ no, ọruẹaro na+ ọ tẹ nyabru ovie Izrẹl, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya re whọ ruẹrẹ oma kpahe je roro oware nọ who ti ru,+ keme evaọ emuhọ ukpe notha,* ovie Siria ọ te wọ ẹmo bru owhẹ ze.”+ 23  Idibo ovie Siria e tẹ ta kẹe nọ: “Ọghẹnẹ rai yọ Ọghẹnẹ igbehru. Oyejabọ nọ a rọ ga obọ vi omai na. Rekọ ma tẹ jọ otọ opraprara họre ae, ma te ga obọ vi ae. 24  Oware ofa nọ who re ru ona: Si ivie na kpobi+ no ekwa rai, re whọ rehọ eba nwene ai. 25  Kẹsena who ve koko* egbaẹmo nọ i bu te egbaẹmo ra nọ i whu na họ, avọ enyenya gbe ekẹkẹ nọ i bu te enọ i vru na. Ma ve lele ai họre evaọ otọ opraprara, ma te siọ obọ ba ẹga vi ai hi.” Ọ tẹ gaviezọ kẹ ohrẹ rai, o te ru epanọ a ta na. 26  Evaọ emuhọ ukpe na,* Bẹn-hedad o te koko ahwo Siria na họ, a tẹ wọ kpohọ Efẹk+ re a lele Izrẹl fi ẹmo. 27  Ahwo Izrẹl a te koko oma họ re avọ emu nọ a kẹ rai, a tẹ wọ bru ahwo Siria na. Nọ ahwo Izrẹl a fa evuẹ fihọ aro rai, a jọ wọhọ owa ewe ivẹ nọ i tulo ho, yọ ahwo Siria a vọ ẹkwotọ na soso.+ 28  Kẹsena ohwo Ọghẹnẹ uzẹme na ọ tẹ nyabru ovie Izrẹl, ọ tẹ ta nọ: “Enẹ Jihova ọ ta, ‘Fikinọ ahwo Siria a ta nọ: “Jihova yọ Ọghẹnẹ igbehru, ọ rrọ Ọghẹnẹ otọ opraprara ha na,” mẹ te rehọ ogbotu obuobu nana kpobi họ obọ ra,+ yọ whọ te ginẹ riẹ nọ mẹ họ Jihova.’”+ 29  A tẹ jọ oria nọ a jọ fa evuẹ rẹriẹ ovao ku ohwohwo na edẹ ihrẹ, evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ na ẹmo na o te muhọ. Ahwo Izrẹl a te kpe isoja owotọ Siria idu ẹgba ọvo (100,000) evaọ ẹdẹ ọvo. 30  Ahwo nọ a kiọkọ a tẹ dhẹ kpobọ Efẹk,+ ruọ eva okpẹwho na. Rekọ ugbẹhẹ na u te kie ruru ezae idu udhegbihrẹ (27,000) nọ i kiọkọ. Bẹn-hedad ọ tẹ dhẹ ruọ okpẹwho na re, o te dhere ubrukpẹ obeva uwou jọ. 31  Fikiere idibo riẹ e tẹ ta kẹe nọ: “Rri, ma yo nọ ivie uwou Izrẹl yọ ivie nọ i wo ohrọ-oriọ.* Ivie, joma rehọ ehọ-ekpa* zuo eku mai jẹ rehọ ifi gba uzou mai, re ma nyabru ovie Izrẹl. Ẹsejọhọ ọ te se owhẹ ba uzuazọ.”+ 32  Fikiere a tẹ rehọ ehọ-ekpa* zuo eku rai jẹ rehọ ifi gba uzou rai, a tẹ nyabru ovie Izrẹl ze, a tẹ ta nọ: “Bẹn-hedad odibo ra ọ ta nọ, ‘Ivie, vu omẹ wa re mẹ jọ uzuazọ.’” Ehab ọ tẹ za kẹ ae nọ: “Kọ ọ gbẹ rrọ uzuazọ? Oniọvo mẹ ọ rrọ.” 33  Ezae na e tẹ rehọ iẹe nọ emamọ oka, a tẹ rọwo ẹme riẹ na, a tẹ ta nọ: “Oniọvo ra Bẹn-hedad ọ rrọ.” Fikiere ọ tẹ ta nọ: “Wha nyae rehọ iẹe ze.” Kẹsena Bẹn-hedad ọ tẹ nyabru ei, Ehab ọ tẹ ta nọ ọ kpama ruọ eva akẹkẹ na. 34  Bẹn-hedad ọ tẹ ta kẹe nọ: “Me ti zihe ikpewho nọ ọsẹ mẹ ọ rehọ mi ọsẹ ra kẹ owhẹ, yọ whọ sae bọ iwou eki* kẹ omara evaọ Damaskọs, nwane wọhọ epanọ ọsẹ mẹ o ru evaọ Sameria.” Ehab ọ tẹ kpahe kẹe nọ: “Mẹ te kẹ owhẹ uvẹ kpo fiki ọtamuo* nana.” Fikiere aimava a te ru ọtamuo, ọ tẹ kẹe uvẹ kpo. 35  Wọhọ epanọ Jihova ọ ta, omọvo emezae eruẹaro na*+ jọ ọ tẹ ta kẹ ọrivẹ riẹ nọ: “Ivie, bọwo omẹ.” Rekọ ọzae na ọ rọwo bọwo iẹe he. 36  Fikiere ọ tẹ ta kẹe nọ: “Fikinọ whọ gaviezọ kẹ urru Jihova ha na, nọ whọ tẹ nwane nyase omẹ ba no, okpohrokpo o ti kpe owhẹ no.”* Nọ ọ nyase iẹe ba no, okpohrokpo ọ tẹ họrọ mu ei, o te kpei no. 37  Nọ ọ ruẹ ọzae ọfa ọ tẹ ta nọ: “Ivie, bọwo omẹ.” Ọzae na ọ tẹ bọwo iẹe, ọ tẹ nwae oma. 38  Kẹsena ọruẹaro na ọ tẹ nyai dikihẹ akotọ edhere be hẹrẹ ovie na, yọ ọ rehọ omohọ gba ibiaro riẹ re a se iẹe ba evuhu. 39  Nọ ovie na ọ jẹ nyavrẹ, o te bo se ovie na nọ: “Odibo ra ọ nya kpobọ udevie ẹmo na, nọ ọzae jọ o je no ẹmo na kpo ọ tẹ rehọ ọzae jọ kẹ omẹ, ọ tẹ ta nọ, ‘Rou ọzae nana. Ọ tẹ vabọ, a te rehọ uzuazọ ra nwene uzuazọ riẹ,+ o gbẹ rrọ ere he, whọ vẹ te hwa etalẹnte* isiliva ọvo.’ 40  Nọ obọ odibo ra o jọ iruo sa-sa, ọzae na ọ tẹ vabọ idudhe.” Ovie Izrẹl ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ere a ti bruoziẹ ra; yọ whẹ ọvo who bruoziẹ na no.” 41  Ọ tẹ nwani si omohọ nọ ọ rọ gba ibiaro na no, ovie Izrẹl o te vuhu ei nọ omọvo eruẹaro na ọ rrọ.+ 42  Ọ tẹ ta kẹe nọ: “Enẹ Jihova ọ ta, ‘Fikinọ whọ kẹ ọzae nọ mẹ ta nọ a kpe no uvẹ va owhẹ abọ na,+ a te rehọ uzuazọ ra nwene uzuazọ riẹ,+ yọ a te rehọ ahwo ra nwene ahwo riẹ.’”+ 43  Fikiere ovie Izrẹl o te kpobọ uwou riẹ evaọ Sameria+ avọ ofu je mu ovao họ.

Eme-Obotọ

Evaọ Hibru, “Jọ edhọ na i ru omẹ ere je fibae.”
Hayo “iwou-owhre.”
Hayo “ibrotọ esuo.”
Hayo “iwou-owhre.”
Koyehọ, evaọ obọ ekuhọ okiewhru notha.
Evaọ Hibru, “kele.”
Koyehọ, evaọ obọ ekuhọ okiewhru.
Hayo “ivie nọ i wo uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ.”
Hayo “ehọ-ẹkporo.”
Hayo “ehọ-ẹkporo.”
Hayo “ọvọ.”
Hayo “rehọ iyẹrẹ.”
O wọhọ nọ ẹme na “emezae eruẹaro na” o be ta kpahe isukulu nọ a rẹ jọ wuhrẹ eruẹaro hayo o be ta kpahe utu eruẹaro.
Hayo “ọ te tehe owhẹ fihọ otọ.”
Etalẹnte ọvo ọ gbẹdẹ te ikilogramo 34.2 (1,101 oz t). Rri Ẹme-Ofiba B14.