Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ He Ninaa Lɛ Ba Mli Diɛŋtsɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ He Ninaa Lɛ Ba Mli Diɛŋtsɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ He Ninaa Lɛ Ba Mli Diɛŋtsɛ

“Nyɛmiifee jogbaŋŋ kɛji nyɛŋɔ nyɛhiɛ nyɛto [gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ] akɛ la ni miitso yɛ he ko ni ewo duŋ.”—2 PETRO 1:19, NW.

1. Mɛɛ srɔtofeemɔ wɔnaa yɛ je lɛ mli ŋmɛnɛ?

JEŊ ni wɔyɔɔ mli ŋmɛnɛ lɛ mli eyi obɔ̃ kɛ naagbai ni eko nyiɛ eko sɛɛ. Etamɔ nɔ ni anyɛɛɛ afee naagbai ni adesai kɛkpeɔ, ni ji kɛjɛ adebɔɔ nibii ni ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ afitemɔ nɔ kɛyashi awuiyeli ni akɛtutuaa mɛi yɛ jeŋ fɛɛ lɛ nɔ lɛ ahe nɔ ko kwraa. Je lɛŋ jamɔi lɛ po nyɛko amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei pii lɛ, amɛhaa naagba lɛ mli woɔ wu moŋ kɛtsɔ nibii ni kɛ mligbalamɔ baa gbɔmɛi ateŋ tamɔ keketee ni afeɔ yɛ saji ahe, nyɛ̃ɛ, kɛ maŋhedɔɔ ni amɛwoɔ he hewalɛ lɛ nɔ. Hɛɛ, taakɛ agba lɛ, “duŋ kpii” ehà “majimaji lɛ anɔ.” (Yesaia 60:2) Shi kɛlɛ, yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ kɛ nɔmimaa miikpa wɔsɛɛ be kpakpa gbɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛfeɔ toiboo amɛhaa Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ “tamɔ la ni miitso yɛ he ko ni ewo duŋ.” Amɛŋmɛɔ gbɛ koni Nyɔŋmɔ “wiemɔ” lɛ, loo eshɛɛ sane ni anaa yɛ Biblia lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ akudɔ amɛnaji faamɔi.—2 Petro 1:19.

2. Taakɛ Daniel gbalɛ ni kɔɔ “naagbee be lɛ” he lɛ tsɔɔ lɛ, namɛi pɛ ahaa amɛnuɔ nibii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ he lɛ ashishi?

2 Gbalɔ Daniel ŋma yɛ “naagbee be lɛ” he akɛ: “Mɛi pii aaakane fitsofitso, ni nilee aaafá. Aaatsuu mɛi pii ahe ni aaaha amɛyɛ futafuta, ni aaaka amɛ akwɛ; shi mɛi fɔji lɛ aaafee efɔŋ, ni mɛi fɔji lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko enaŋ shishi; shi mɛi ní le nii lɛ aaana shishi.” (Daniel 12:4, 10) Mɛi ni jɛɔ anɔkwayeli mli ‘amɛkaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ fitsofitso,’ loo amɛkɛ hiɛdɔɔ kaseɔ lɛ jogbaŋŋ, ní amɛbaa amɛhe shi amɛhaa eshishitoo mlai lɛ, ní amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛfee esuɔmɔnaa nii lɛ pɛ akɛ nibii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ he lɛ ahe shishinumɔ haa.—Mateo 13:11-15; 1 Yohane 5:20.

3. Mɛɛ anɔkwalei ni he hiaa mra be mli Biblia kaselɔi yɔse yɛ afi 1870 afii lɛ amli?

3 Yehowa Nyɔŋmɔ ha ale “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛŋ teemɔŋ saji” babaoo yɛ afi 1870 afii lɛ amli tɔ̃ɔ dani “naagbee be lɛ” je shishi. (2 Timoteo 3:1-5; Mateo 13:11) Biblia kaselɔi akuu ko yɔse yɛ nakai beaŋ akɛ—nɔ ni tamɔɔɔ susumɔ ni mɛi babaoo hiɛ lɛ—Kristo sɛɛkuu lɛ baafee nɔ ni akɛ hiŋmɛii enaŋ. Beni áwo Yesu maŋtsɛ yɛ ŋwɛi sɛɛ lɛ, ebaaku esɛɛ, kɛ shishinumɔ akɛ ebaagbala ejwɛŋmɔ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ enɔ Maŋtsɛ. Okadii ni anaa baaha ekaselɔi lɛ ayoo akɛ esɛɛkuu ni anaaa lɛ eje shishi.—Mateo 24:3-14.

Beni Ninaa ko Ná Emlibaa Diɛŋtsɛ

4. Yehowa ewo etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ahemɔkɛyeli mli hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4 Kristo su tsakemɔ he ninaa lɛ ji anunyam mli ni ebaahi yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ he mfonirifeemɔ ko ni sa kadimɔ waa. (Mateo 17:1-9) Nakai ninaa lɛ waje Petro, Yakobo, kɛ Yohane ahemɔkɛyeli yɛ be mli ni mɛi babaoo kpa Yesu sɛɛnyiɛmɔ, yɛ amɛgbɛkpamɔi ni damɔɔɔ ŋmalɛ nɔ ní eyatsuuu he nii lɛ hewɔ. Nakai nɔŋŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, Yehowa woɔ etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ahemɔkɛyeli mli hewalɛ kɛtsɔ yelikɛbuamɔ ni ekɛhaa amɛ koni amɛnu nakai ninaa ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ mlibaa kɛ gbalɛi babaoo ni kɔɔ he lɛ ashishi jogbaŋŋ lɛ nɔ. Agbɛnɛ, nyɛhaa wɔsusua nɛkɛ mumɔŋ nibii ni eba mli anɔkwale ni woɔ mɔ hemɔkɛyeli mli hewalɛ nɛɛ ekomɛi ahe wɔkwɛa.

5. Namɔ ji Toloo lɛ, ni mɛɛ be mli ‘ete shi,’ ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 Beni bɔfo Paulo wieɔ Yesu su tsakemɔ lɛ he lɛ, eŋma akɛ: “Ni ama gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ mi aha wɔ fe tsutsu lɛ, nɔ ni kɛji nyɛŋɔ nyɛhiɛ nyɛto nɔ akɛ la ni tsoɔ yɛ he ko ni woɔ duŋ, kɛyashi beyinɔ ni je aaatsɛre ni toloo lɛ aaate shi yɛ nyɛtsuii amli lɛ, no lɛ nyɛmiifee jogbaŋŋ.” (2 Petro 1:19) Nakai mfonirifeemɔŋ Toloo, loo “leebi ŋulami” lɛ ji Yesu Kristo ni awo ehiɛ nyam lɛ. (Kpojiemɔ 22:16) ‘Ete shi’ yɛ afi 1914 lɛ mli beni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ ŋwɛi lɛ, ni enɛ kadi yinɔ hee ko shishijee. (Kpojiemɔ 11:15) Mose kɛ Elia bapue yɛ Yesu masɛi yɛ esu tsakemɔ he ninaa lɛ mli, ni amɛkɛ lɛ bawie. Namɛi ahe mfoniri amɛfeɔ?

6, 7. Namɛi Mose kɛ Elia feɔ amɛhe mfoniri yɛ Yesu su tsakemɔ he ninaa lɛ mli, ni mɛɛ saji ni he hiaa Ŋmalɛi lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ mɛi ni amɛfeɔ amɛhe mfoniri nɛɛ ahe?

6 Akɛni Mose kɛ Elia fɛɛ ná Kristo anunyam lɛ mli gbɛfaŋnɔ hewɔ lɛ, esa akɛ odasefoi anɔkwafoi enyɔ nɛɛ afee mɛi ni kɛ Yesu baaye nɔ yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ahe mfoniri. Anɔkwale ni eji akɛ Yesu yɛ hefatalɔi nɔyelɔi lɛ kɛ ninaa ko ni ajie kpo atsɔɔ gbalɔ Daniel ni kɔɔ Mesia lɛ ni áwo lɛ maŋtsɛ lɛ he lɛ kpãa gbee. Daniel na “mɔ ko tamɔ gbɔmɔ bi” ni miihé “naanɔ nɔyeli ní hoŋ eyaŋ” kɛmiijɛ ‘Mɔ ni Eye Gbii Pii’ lɛ, ni ji Yehowa dɛŋ. Shi kadimɔ nɔ ni akɛtsɔɔ Daniel yɛ no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ. Eŋma akɛ: “Maŋtsɛyeli lɛ kɛ nɔyeli lɛ kɛ maŋtsɛyelii ní yɔɔ ŋwɛi muu lɛ fɛɛ shishi lɛ amli hewalɛ lɛ aaaŋɔha mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ amaŋ lɛ.” (Daniel 7:13, 14, 27) Hɛɛ, nɔ ni fe afii 500 dani Yesu su tsakemɔ lɛ baaba lɛ, Nyɔŋmɔ ha ale akɛ “krɔŋkrɔŋ bii” komɛi kɛ Kristo baaná enunyam lɛ mli gbɛfaŋnɔ.

7 Namɛi ji krɔŋkrɔŋ bii ni yɔɔ Daniel ninaa lɛ mli lɛ? Nɛkɛ aŋkroaŋkroi nɛɛ ahe Paulo wieɔ beni ekɛɛ akɛ: “Lɛ Mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ wɔmumɔ lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ bii ji wɔ. Ni kɛ́ bii ji wɔ lɛ, belɛ niyelɔi hu ji wɔ, Nyɔŋmɔ niyelɔi kɛ Kristo nanemɛi niyelɔi, kɛji eyɛ mli, akɛ wɔkɛ lɛ naa amanehulu lɛ, koni awo wɔkɛ lɛ hiɛ nyam hu.” (Romabii 8:16, 17) Krɔŋkrɔŋ bii nɛɛ ji Yesu kaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ. Yesu wie yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli akɛ: “Kunimyelɔ lɛ, maha lɛ gbɛ ni ekɛ mi ata mimaŋtsɛsɛi lɛ nɔ, taakɛ bɔ nɔŋŋ ni mi hu miye kunim, ni mikɛ mitsɛ ta emaŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ.” Nɛkɛ ‘kunimyelɔi’ ni yifalɛ ji 144,000 ní atée amɛshi nɛɛ baafata Yesu he kɛye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.—Kpojiemɔ 3:21; 5:9, 10; 14:1, 3, 4; 1 Korintobii 15:53.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu kaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ tsuɔ nitsumɔ ko ni tamɔ Mose kɛ Elia nɔ lɛ yɛ, ni mɛni ejɛ mli kɛba?

8 Shi, mɛni hewɔ Mose kɛ Elia feɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe mfoniri lɛ? Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, beni Kristofoi nɛɛ kã he amɛyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, amɛtsuɔ nitsumɔ ko ni tamɔ nɔ ni Mose kɛ Elia tsu lɛ pɛpɛɛpɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛsɔmɔɔ akɛ Yehowa odasefoi, yɛ yiwaai amli po. (Yesaia 43:10; Bɔfoi lɛ Asaji 8:1-8; Kpojiemɔ 11:2-12) Taakɛ Mose kɛ Elia fee lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekãa kpáa apasa jamɔ he mama yɛ be mli ni amɛyaa nɔ amɛwoɔ gbɔmɛi anɔkwafoi lɛ hewalɛ ni amɛtuu amɛhe amɛha Nyɔŋmɔ kome too lɛ. (2 Mose 32:19, 20; 5 Mose 4:22-24; 1 Maŋtsɛmɛi 18:18-40) Ani amɛnitsumɔ lɛ ewo yibii? Hɛɛ! Yɛ yelikɛbuamɔ ni amɛkɛha yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ anaabuamɔ mli lɛ sɛɛ lɛ, amɛye amɛbua “toi krokomɛi” akpekpei abɔ hu ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛba amɛhe shi amɛha Yesu Kristo.—Yohane 10:16; Kpojiemɔ 7:4.

Kristo Gbe Ekunimyeli lɛ Naa

9. Te Kpojiemɔ 6:2 lɛ feɔ bɔ ni Yesu ji ŋmɛnɛ lɛ he mfoniri ehaa tɛŋŋ?

9 Amrɔ nɛɛ Yesu jeee adesa ko ni ta teji biyoo nɔ, shi moŋ eji Maŋtsɛ ni yɔɔ hewalɛ waa. Afeɔ ehe mfoniri akɛ mɔ ko ni ta okpɔŋɔ nɔ—yɛ Biblia lɛ mli lɛ, nifeemɔ nɛɛ feɔ tawuu he okadi. (Abɛi 21:31) Kpojiemɔ 6:2 lɛ kɛɔ akɛ: “Naa, okpɔŋɔ yɛŋ; ni mɔ ni tá enɔ lɛ hiɛ gãi, ni aha lɛ akekre, ni eje kpo eeye kunim, koni esaa eye kunim.” Kɛfata he lɛ, lalatsɛ David ŋma yɛ Yesu he akɛ: “Ohewalɛ tso lɛ, Yehowa aaakpã mli kɛaajɛ Zion ahao: Ye lumɔ yɛ ohenyɛlɔi lɛ ateŋ!”—Lala 110:2.

10. (a) Yesu je ekunimyeli tafãa lɛ shishi yɛ gbɛ ni yɔɔ nyam nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Te Kristo klɛŋklɛŋ kunimyeli lɛ sa jeŋ muu lɛ fɛɛ he eha tɛŋŋ?

10 Mɛi klɛŋklɛŋ ni Yesu ye amɛnɔ kunim ji ehenyɛlɔi ni yɔɔ hewalɛ waa—ni ji Satan kɛ daimonioi lɛ. Beni eshwie amɛ kɛjɛ ŋwɛi lɛ, eshɛrɛ amɛ eshwie shikpɔŋ lɛ nɔ. Akɛni nɛkɛ mumɔi fɔji nɛɛ le akɛ be fioo kɛkɛ eshwɛ amɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛmlifu ni naa wa lɛ eyato adesai anɔ, ni enɛ kɛ haomɔ kpele eba. Akɛ okpɔŋɔ nɔtaralɔi krokomɛi etɛ fee nɛkɛ haomɔ nɛɛ he mfoniri yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli. (Kpojiemɔ 6:3-8; 12:7-12) Taakɛ Yesu gba yɛ gbalɛ ni kɔɔ ‘ba ni eba lɛ kɛ je nɛŋ naagbee lɛ he okadi’ lɛ he lɛ mli lɛ, nɔ ni ejɛ okpɔŋɔ nɔtaralɔi nɛɛ anifeemɔi amli kɛba ji tai, hɔmɔ, kɛ gbele hela. (Mateo 24:3, 7; Luka 21:7-11) Taakɛ akɔmɔɔ yɛ fɔmɔ mli lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ nɛkɛ “kɔɔmɔi” nɛɛ baaya nɔ emli awo wu kɛyashi Kristo ‘baagbe ekunimyeli lɛ naa’ kɛtsɔ Satan gbɛjianɔtoo ni anaa lɛ he nibii fɛɛ ahiɛ ni ebaakpata lɛ nɔ. *Mateo 24:8.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi asafo lɛ yinɔsane yeɔ odehei ahegbɛ ni Kristo yɔɔ lɛ he odase?

11 Odehei ahegbɛ ni Yesu yɔɔ lɛ hu jeɔ kpo faŋŋ yɛ gbɛ nɔ akɛ, ebáa Kristofoi asafo lɛ yi koni enyɛ etsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ akɛ eshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ he nii. Yɛ shitee-kɛ-woo ni naa wa ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ—ni ji jeŋ fɛɛ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛbaa—kɛ nɔ ni yiwalɛ nɔyelii kɛbaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, jeee akɛ akã he aatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛkɛ, shi moŋ aatsu he nii yɛ gbɛ nɔ ni afeko nakai dã yɛ je lɛ yinɔsane mli. (Kpojiemɔ 17:5, 6) Kwɛ odaseyeli ni náa mɔ nɔ hewalɛ ni enɛ kɛhaa yɛ Kristo maŋtsɛyeli lɛ he!—Lala 110:3.

12. Mɛni hewɔ mɛi babaoo nyɛɛɛ ayɔse ba ni Kristo eba ni anaaa lɛ lɛ?

12 Shi, dɔlɛ sane ji akɛ, gbɔmɛi babaoo ní mɛi akpekpei abɔ ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi hu fata he lɛ nyɛɛɛ amɛyɔse nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni anaaa ni hɔ nibii ni he hiaa waa ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ bianɛ lɛ sɛɛ lɛ. Amɛyeɔ mɛi ni yeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase lɛ ahe fɛo po. (2 Petro 3:3, 4) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Satan eshwila amɛjwɛŋmɔi. (2 Korintobii 4:3, 4) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛ mumɔŋ duŋ shihilɛ bɔi mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ shwilamɔ afii ohai babaoo ni eho nɛ, ni eha amɛŋmɛɛ Maŋtsɛyeli hiɛnɔkamɔ ni nɔ̃ bɛ lɛ po he.

Amɛŋmɛɛ Maŋtsɛyeli Hiɛnɔkamɔ lɛ He

13. Mɛni jɛ mumɔŋ duŋ shihilɛ mli ni mɛi yɔɔ lɛ mli kɛba?

13 Yesu gba akɛ hemɔkɛyeli kwalɔi ni tamɔ jwɛi ni adũ yɛ ŋmaa teŋ baabote Kristofoi asafo lɛ mli, ni amɛbaaha mɛi pii adũ gbɛ. (Mateo 13:24-30, 36-43; Bɔfoi lɛ Asaji 20:29-31; Yuda 4) Yɛ be ko sɛɛ lɛ, mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi nɛɛ kpɛlɛ wɔŋjalɔi agbijurɔyelii, amɛnifeemɔi, kɛ tsɔɔmɔi anɔ, ni amɛjaje po akɛ amɛji “Kristofoi” anɔ̃. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Blonyayeli jɛ wɔji ni ji Mithra kɛ Saturn ajamɔ mli kusum nifeemɔi amli. Shi mɛni kɔne mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi nɛɛ ayiŋ koni amɛkpɛlɛ gbijurɔyelii ni jeee Kristofoi anɔ̃ nɛɛ anɔ? The New Encyclopædia Britannica (1974) lɛ kɛɛ akɛ: “Ato Blonyayeli, ni ji Yesu Kristo fɔmɔ he gbijurɔyeli lɛ shishi yɛ Kristo sɛɛkuu ni ebɛŋkɛ lɛ he gbɛkpamɔ ni bɔi shibaa lɛ hewɔ.”

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Origen kɛ Augustine tsɔɔmɔi lɛ wieɔ Maŋtsɛyeli lɛ he amale wiemɔi yɛ?

14 Agbɛnɛ hu susumɔ shishinumɔ ni ejaaa ni ahiɛ yɛ wiemɔ ni ji “maŋtsɛyeli” lɛ he lɛ he okwɛ. Wolo ni ji The Kingdom of God in 20th-Century Interpretation lɛ kɛɔ akɛ: “Origen [ni ji Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔ ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 300 lɛ mli lɛ] ni tsake shishinumɔ ni Kristofoi hiɛ yɛ wiemɔ ni ji ‘maŋtsɛyeli’ lɛ he ni efee lɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni yɔɔ mɔ tsui mli.” Mɛni nɔ Origen tsɔɔmɔ lɛ damɔ? Edamɔɔɔ Ŋmalɛi lɛ anɔ, shi moŋ edamɔ “jeŋ nilee kɛ je lɛ susumɔ ni yɔɔ srɔto kwraa yɛ Kristo kɛ mra be mli sɔlemɔ lɛ anɔ̃ lɛ he lɛ nɔ.” Augustine ni jɛ Hippo (ehi shi kɛjɛ afi 354 kɛyashi afi 430 Ŋ.B.) jaje yɛ ewolo ni ji De Civitate Dei (Nyɔŋmɔ Maŋtiase) lɛ mli akɛ, sɔlemɔ lɛ diɛŋtsɛ ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Jwɛŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ ni damɔɔɔ ŋmalɛi anɔ lɛ ha Kristendom jamɔi lɛ ná nɔ ni amɛaadamɔ nɔ yɛ Nyɔŋmɔjamɔ mli ní amɛkɛkpɛlɛ maŋkwramɔŋ hegbɛi anɔ. Ni amɛ́hiɛ hewalɛ ni tamɔ nɛkɛ mli afii ohai babaoo, bei pii lɛ kɛ yiwalɛ.—Kpojiemɔ 17:5, 18.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ Galatabii 6:7 lɛ eba mli yɛ Kristendom sɔlemɔi pii agbɛfaŋ?

15 Shi kɛlɛ ŋmɛnɛ, sɔlemɔi lɛ miikpa nibii ni amɛdu lɛ. (Galatabii 6:7) Sɔlemɔi pii ahewalɛi miiŋmɛɛ amɛ, ni amɛjamɔ mli bii lɛ hu miije amɛdɛŋ. Anaa nɔ ni yaa nɔ nɛɛ waa yɛ Europa. Taakɛ adafitswaa wolo ni ji Christianity Today lɛ tsɔɔ lɛ, “amrɔ nɛɛ sɔlemɔtsui wuji ni yɔɔ Europa lɛ [jeee] jamɔhei dɔŋŋ, shi moŋ amɛbatsɔmɔ blema nibii atoohei, ni shisharalɔi pɛ ji mɛi ni anaa yɛ jɛmɛ.” Anaa nɔ kometoo nɛɛ nɔŋŋ miiya nɔ yɛ je lɛŋ hei krokomɛi hu. Mɛni ji nɔ ni enɛ tsɔɔ kɛha apasa jamɔ? Ani shika gbɛfaŋ yelikɛbuamɔ ni enaŋ kɛ emli bii lɛ ni jeɔ edɛŋ lɛ baaha elaaje yɛ shihilɛ mli kwraa? Ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ baasa anɔkwa jamɔ he yɛ?

Saamɔ Ohe Oto Nyɔŋmɔ Gbi Wulu Lɛ

16. Mɛni hewɔ nyɛ̃ɛ ni ayaa nɔ anáa ahaa Babilon Kpeteŋkpele lɛ sa kadimɔ waa lɛ?

16 Taakɛ bɔ ni lasu kɛ lamulu ni fãa kɛjɛɔ lasu gɔŋ ko ni ehi shi be saŋŋ ni efɛɛɛ lɛ mli lɛ kɛ okadi haa akɛ etsɛŋ ni ebaafɛ́ lɛ, nakai nɔŋŋ nyɛ̃ɛ ni ayɔɔ ahaa jamɔ ni yaa nɔ emli waa yɛ je lɛŋ hei babaoo lɛ tsɔɔ akɛ etsɛŋ ni apasa jamɔ baaba naagbee. Etsɛŋ kwraa ni Yehowa baaha je lɛŋ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi lɛ afee ekome ni amɛkɛkpa mumɔŋ ajwamaŋ, ni ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ he mama ni amɛkpata ehiɛ. (Kpojiemɔ 17:15-17; 18:21) Ani esa akɛ anɔkwa Kristofoi ashe nifeemɔ nɛɛ kɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli nifeemɔi krokomɛi ni baanyiɛ sɛɛ aba lɛ agbeyei? (Mateo 24:21) Dabi kwraa! Amɛbaaná yiŋtoo ni amɛaadamɔ nɔ amɛnyã beni Nyɔŋmɔ feɔ nii eshiɔ mɛi fɔji lɛ. (Kpojiemɔ 18:20; 19:1, 2) Susumɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Yerusalem kɛ Kristofoi ni hi shi yɛ jɛmɛ lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ.

17. Mɛni hewɔ Yehowa anɔkwa tsuji baanyɛ amɛkɛ nɔmimaa adamɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ naa lɛ?

17 Beni Roma asraafoi bawo Yerusalem he ká yɛ afi 66 Ŋ.B. lɛ, Kristofoi ni hiɛ yɔɔ amɛhe nɔ yɛ mumɔŋ lɛ ahiɛ efeee amɛ yaa ni amɛtsui efãaa. Akɛni amɛkɛ hiɛdɔɔ kaseɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, amɛle ‘akɛ ehiɛkpatamɔ be eshɛ.’ (Luka 21:20) Amɛle hu akɛ Nyɔŋmɔ baagbele gbɛ ko eha amɛ koni amɛjo foi kɛhere amɛyiwala. Beni Nyɔŋmɔ fee nakai lɛ, Kristofoi lɛ jo foi kɛshi maŋ lɛ mli. (Daniel 9:26; Mateo 24:15-19; Luka 21:21) Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ, mɛi ni le Nyɔŋmɔ ni amɛboɔ e-Bi lɛ toi lɛ baanyɛ amɛkɛ nɔmimaa adamɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛkpatamɔ lɛ naa. (2 Tesalonikabii 1:6-9) Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ fɛ́ lɛ, amɛkɛ miishɛɛ ‘baadamɔ shi ní amɛhole amɛyitsei anɔ, ejaakɛ amɛkpɔmɔ lɛ ebɛŋkɛ.’—Luka 21:28.

18. Mɛni baajɛ naagbee tutuamɔ ni Gog kɛbaaba Yehowa tsuji anɔ lɛ mli aba?

18 Yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛkpatamɔ sɛɛ lɛ, Satan baafee enii ákɛ Gog ni jɛ Magog, ni ekɛ naagbee tutuamɔ baaba Yehowa Odasefoi ni yɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ anɔ. Beni Gog tai lɛ fãa ‘tamɔ atatu ní ebaha shikpɔŋ lɛ nɔ’ lɛ, amɛbaakpa gbɛ akɛ amɛaaye kunim yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Kwɛ bɔ ni nɔ ni mɛɔ amɛ lɛ baaha amɛnaa akpɛ amɛhe aha! (Ezekiel 38:14-16, 18-23) Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Mina ní agbele ŋwɛi naa, ni naa, okpɔŋɔ yɛŋ, ni mɔ ni tá nɔ lɛ, atsɛ́ɔ lɛ akɛ: Heyelilɔ kɛ Anɔkwafo . . . Tsi ní naa ba jɛɔ edaaŋ, koni ekɛ no atswia jeŋmajiaŋbii lɛ anii.” Nɛkɛ “Maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ” ni anyɛɛɛ enɔ kunim aye nɛɛ baahere Yehowa anɔkwa jálɔi lɛ ayiwala, ni ebaakpata amɛhenyɛlɔi lɛ fɛɛ ahiɛ. (Kpojiemɔ 19:11-21) Mɛɛ Yesu su tsakemɔ he ninaa lɛ mlibaa he naagbee nifeemɔ po enɛ aaaji nɛkɛ!

19. Mɛɛ hewalɛ Kristo naagbee kunimyeli lɛ baaná yɛ enɔkwa kaselɔi lɛ anɔ, ni mɛni esa akɛ amɛkɛ mɔdɛŋbɔɔ afee bianɛ?

19 “Nakai gbi lɛ nɔ lɛ, heyelilɔi lɛ fɛɛ anaa aaakpɛ amɛhe” yɛ Yesu he. (2 Tesalonikabii 1:10, NW) Ani obaasumɔ ni ofata mɛi ni Nyɔŋmɔ Bi lɛ kunimyeli lɛ baaha amɛnaa akpɛ amɛhe ni amɛkɛ woo aha lɛ lɛ ahe? No lɛ, yaa nɔ ni owaje ohemɔkɛyeli lɛ ni ‘osaa ohe oto, ejaakɛ nɔ̃ ŋmɛlɛtswaa ni osusuuu lɛ nɔ gbɔmɔ bi lɛ baaba.’—Mateo 24:43, 44.

Ohiɛ Akã Shi

20. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie hiɛsɔɔ kpo yɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ní Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ he? (b) Mɛɛ sanebimɔi esa akɛ wɔbi wɔhe?

20 “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ woɔ Nyɔŋmɔ webii aŋaa daa koni amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ yɛ mumɔŋ ni amɛhiɛ akã shi. (Mateo 24:45, 46; 1 Tesalonikabii 5:6) Ani ohiɛ sɔɔ kaimɔi ni akɛhaa yɛ ebe naa nɛɛ? Ani okɛtsuɔ nii yɛ nibii ni okɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ oshihilɛ mli lɛ amli? Bi ohe akɛ: ‘Ani minuɔ mumɔŋ nibii ashishi jogbaŋŋ, ni enɛ yeɔ ebuaa mi ni miyɔseɔ akɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ miiye nɔ yɛ ŋwɛi? Ani minaa akɛ efee klalo ni ekɛ Nyɔŋmɔ kojomɔ aba Babilon Kpeteŋkpele lɛ kɛ Satan gbɛjianɔtoo ni eshwɛ lɛ nɔ?’

21. Mɛni eeenyɛ ebalɛ akɛ no eha mɛi komɛi eŋmɛ gbɛ ni bɔ ni amɛkwɛɔ mumɔŋ nibii amɛhaa lɛ eba shi lɛ, ni mɛni esa akɛ amɛkɛ hehiamɔ afee?

21 Mɛi komɛi ni amrɔ nɛɛ amɛkɛ Yehowa webii bɔɔ lɛ eha bɔ ni amɛkwɛɔ mumɔŋ nibii amɛhaa lɛ eba shi. Ani eeenyɛ efee akɛ amɛbɛ tsuishitoo loo tsuishiŋmɛɛ, taakɛ eba lɛ yɛ Yesu mra be mli kaselɔi lɛ ekomɛi agbɛfaŋ lɛ? Ani shihilɛ mli naagbai, heloonaa nibii asɛɛdii, loo yiwaa ená amɛnɔ hewalɛ? (Mateo 13:3-8, 18-23; Luka 21:34-36) Ekolɛ saji ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ eŋmala lɛ ekomɛi ashishinumɔ wa kɛha amɛteŋ mɛi komɛi. Kɛji akɛ onaa ohe yɛ shihilɛi nɛɛ ateŋ eko mli lɛ, no lɛ wɔmiiwo bo hewalɛ ni okɛ ekãa hee akase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni osɔle oha Yehowa koni eha oku sɛɛ oná okɛ lɛ teŋ wekukpaa ni mli wa ni bɛŋkɛ kpaakpa ekoŋŋ.—2 Petro 3:11-15.

22. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu su tsakemɔ he ninaa lɛ kɛ gbalɛi krokomɛi ni kɔɔ he lɛ ahe ní wɔsusu lɛ ená onɔ hewalɛ yɛ?

22 Akɛ Yesu su tsakemɔ he ninaa lɛ ha Yesu kaselɔi lɛ beni hewalɛwoo he hiaa amɛ lɛ. Ŋmɛnɛ, wɔyɛ nɔ ko ni nɔ kwɔ kwraa fe no ní baawo wɔ hewalɛ—ni no ji nakai ninaa ni sa kadimɔ waa lɛ kɛ gbalɛi krokomɛi babaoo ni kɔɔ he lɛ ni amɛná amɛmlibaa lɛ. Beni wɔsusuɔ anɔkwa saji ni yɔɔ nyam nɛɛ kɛ nɔ ni amɛbaatsɔɔ yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ he lɛ, eba akɛ wɔ hu wɔɔjɛ wɔtsui muu fɛɛ mli wɔjie henumɔi ni bɔfo Yohane jie lɛ kpo lɛ eko kpo beni ekɛɛ akɛ: “Amen. Hɛɛ, ba, Nuŋtsɔ Yesu!”—Kpojiemɔ 22:20.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 10 Yɛ shishijee Hela wiemɔ mli lɛ, wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “kɔɔmɔi” lɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ tsɔɔ “kɔɔmɔi ni akɔmɔɔ yɛ fɔmɔ mli.” (Mateo 24:8, Kingdom Interlinear) Enɛ tsɔɔ akɛ, taakɛ akɔmɔɔ yɛ fɔmɔ mli lɛ, je lɛŋ naagbai lɛ baaya nɔ afa babaoo, emli baawo wu, ni esɛɛ baatsɛ, ni fɛɛ baaya gbe naa yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni Biblia kaselɔi akuu bibioo ko banu shishi yɛ Kristo sɛɛkuu lɛ he, yɛ afi 1870 afii lɛ amli?

• Yesu su tsakemɔ he ninaa lɛ eba mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛɛ hewalɛ kunim ni Yesu yeɔ lɛ náa yɛ je lɛ kɛ Kristofoi asafo lɛ nɔ?

• Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔfata mɛi ni yi baaná wala beni Yesu gbeɔ ekunimyeli lɛ naa lɛ ahe?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

Ninaa ko ná emlibaa diɛŋtsɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Ani ole nɔ ni ba beni Kristo je ekunimyeli lɛ shishi?