Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Obaanyɛ Otsake Bɔ Ni Owɔsɛɛ Shihilɛ Baaji Aha?

Ani Obaanyɛ Otsake Bɔ Ni Owɔsɛɛ Shihilɛ Baaji Aha?

Ani Obaanyɛ Otsake Bɔ Ni Owɔsɛɛ Shihilɛ Baaji Aha?

ANI atsɔ hiɛ ato nɔ ni baaba wɔnɔ yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ he gbɛjianɔ afɔ̃ shi momo? Ani yiŋ srɔtoi ni wɔkpɛɔ yɛ wɔshihilɛ mli lɛ naaa hewalɛ yɛ wɔ wɔsɛɛ be nɔ?

Ŋɔɔ lɛ akɛ gbɔmɔ yɛ hewalɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshɛɛ mli sane nɔ. Kɛ́ nakai ji sane lɛ, ani abaanyɛ atsɔ hiɛ ato he gbɛjianɔ akɛ aŋkro ko baatsu nitsumɔ pɔtɛɛ ko loo nine baashɛ hegbɛ ko nɔ? Ni kɛji akɛ adesai yɛ hegbɛ ni amɛkɛaatsake bɔ ni amɛ wɔsɛɛ shihilɛ baaji aha lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni Nyɔŋmɔ aaatsu yiŋtoo ni ehiɛ kɛha shikpɔŋ lɛ he nii? Biblia lɛ kɛ sanebimɔi nɛɛ ahetooi ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli haa.

Nibii ni Baa Mɔ Nɔ ní Átsɔ Hiɛ Ato He Gbɛjianɔ Momo kɛ Nihalamɔ Mli Heyeli—Ani Amɛkɛ Amɛhe Kpãa Gbee?

Susumɔ bɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ wɔ eha lɛ he okwɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ subaŋ lɛ nɔ ebɔ [gbɔmɔ] yɛ; nuu kɛ yoo ebɔ amɛ.” (1 Mose 1:27) Akɛni abɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ lɛ nɔ hewɔ lɛ, wɔyɛ nyɛmɔ ni wɔkɛaajie esui tamɔ suɔmɔ, jalɛsaneyeli, nilee kɛ hewalɛ kpo. Nyɔŋmɔ kɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii loo nihalamɔ mli heyeli eduro wɔ ákɛ nikeenii. Enɛ haa wɔbafeɔ mɛi ni esoro amɛ kwraa yɛ enibɔɔ nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ateŋ. Wɔbaanyɛ wɔhala akɛ wɔbaanyiɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ jeŋba he lɛ asɛɛ loo wɔnyiɛŋ sɛɛ. Enɛ hewɔ gbalɔ Mose nyɛ́ ekɛɛ akɛ: “Miitsɛ́ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ŋmɛnɛ ni amɛbaye nyɛhe odase akɛ mikɛ wala kɛ gbele, jɔɔmɔ kɛ loomɔ eshwie nyɛhiɛ; no hewɔ lɛ kɔ wala, koni bo kɛ oseshi fɛɛ ayi aná wala, ní osumɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ni obo egbee toi, ni okɛ ohe akpɛtɛ ehe.”—5 Mose 30:19, 20.

Nikeenii ni ji nihalamɔ mli heyeli ni wɔyɔɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔyɛ heyeli yɛ nibii fɛɛ mli. Ehaaa wɔye wɔhe kɛjɛ adebɔɔ mli mlai kɛ jeŋba he mlai ni Nyɔŋmɔ to he gbɛjianɔ koni shweshweeshwe shihilɛ kɛ toiŋjɔlɛ ahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. Áto nɛkɛ mlai nɛɛ ahe gbɛjianɔ kɛha wɔhilɛ-kɛhamɔ, ni mlai nɛɛ ateŋ eko mlikuu baanyɛ ekɛ naagbai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli aba. Bo lɛ susumɔ nɔ ni baaba kɛji akɛ wɔku wɔhiɛ wɔfɔ̃ hewalɛ ni gbalaa nibii kɛbaa shi he mla lɛ nɔ, ni wɔtu kɛjɛ tsu kakadaŋŋ ko yiteŋ lɛ he okwɛ!—Galatabii 6:7.

Nihalamɔ mli heyeli ni wɔyɔɔ lɛ hu kɛ naatsĩi komɛi baa wɔnɔ, ni ebɛ lɛ nakai yɛ bɔɔ nii krokomɛi ni bɛ heyeli nɛɛ eko lɛ agbɛfaŋ. Woloŋmalɔ Corliss Lamont bi akɛ: “Kɛji akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ . . . akɛ átsɔ hiɛ áto gbɔmɛi ayiŋkpɛi kɛ nifeemɔi ahe gbɛjianɔ momo lɛ, te feɔ tɛŋŋ ni wɔkɛɔ akɛ sɔ̃ kã amɛnɔ akɛ amɛtiu jeŋba kpakpa sɛɛ, ni wɔgbalaa amɛtoi kɛji akɛ amɛfee efɔŋ lɛ?” Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔfee nakai. Akɛ nibii ni jɛɔ kooloi ní henumɔ tsirɛɔ amɛ kɛfeɔ nii lɛ anifeemɔi amli baa lɛ ahe sɔ̃ tereee amɛ, asaŋ abiii ni kɔmpiutai abu nibii ni áto amɛhe gbɛjianɔ akɛ amɛfee lɛ ahe akɔntaa. Belɛ, nihalamɔ mli heyeli ni wɔyɔɔ lɛ kɛ sɔ̃ ko ni tsii bafɔ̃ɔ wɔnɔ, ni ehaa wɔbuɔ wɔnifeemɔi ahe akɔntaa.

Kɛji akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ tsɔɔ hiɛ etoɔ gbɛ ni wɔbaakɔ lɛ he gbɛjianɔ efɔ̃ɔ shi dani afɔ́ɔ wɔ, kɛkɛ lɛ etsɔ ehe eebi ni wɔbu wɔnifeemɔi ahe akɔntaa wɔha lɛ lɛ, kwɛ bɔ ni enɛ baatsɔɔ akɛ eji mɔ ko ni bɛ suɔmɔ ni yeee jalɛsane ha! Efeee nakai ejaakɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ,” ni “egbɛ̀i fɛɛ jalɛ ni.” (1 Yohane 4:8; 5 Mose 32:4) Taakɛ bɔ ni mɛi ni heɔ yeɔ akɛ átsɔ hiɛ áto nibii ni baa mɔ nɔ lɛ he gbɛjianɔ afɔ̃ shi momo lɛ tsɔɔ lɛ, akɛni Nyɔŋmɔ kɛ nihalamɔ mli heyeli eduro wɔ hewɔ lɛ, ‘ejɛɛɛ blema tɔŋŋ etsɔɔɔ hiɛ ejieee mɛi ni ebaahere amɛyiwala kɛ mɛi ni ebaabu amɛfɔ́ lɛ eto.’ Nihalamɔ mli heyeli kɛ hiɛ ni atsɔɔ atoɔ nibii ni baa mɔ nɔ he gbɛjianɔ afɔ̃ɔ shi lɛ bɛ tsakpaa ko.

Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ yiŋ ni wɔkpɛɔ lɛ baatsake wɔ wɔsɛɛ shihilɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ Nyɔŋmɔ kpaa efɔŋfeelɔi afai akɛ: ‘Agbɛnɛ nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ aku esɛɛ kɛjɛ egbɛ fɔŋ lɛ nɔ kɛ nyɛ nifeemɔ nii fɔji lɛ ahe, ni mifeŋ nyɛ efɔŋ ko.’ (Yeremia 25:5, 6) Kɛji akɛ Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ momo eto aŋkro fɛɛ aŋkro wɔsɛɛ shihilɛ he gbɛjianɔ lɛ, no lɛ faikpamɔ nɛɛ ebafeŋ nɔ ni nilee yɔɔ mli. Kɛfata he lɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛtsakea nyɛtsuiiaŋ, ni nyɛkua nyɛsɛɛ, koni agbe nyɛhe eshai lɛ, beni afee ni hejɔɔmɔ yinɔ ajɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] hiɛ aba.” (Bɔfoi lɛ Asaji 3:19, 20) Mɛni hewɔ Yehowa baakɛɛ gbɔmɛi akɛ amɛtsake amɛtsui ni amɛku amɛsɛɛ kɛji ele momo akɛ amɛnyɛŋ nɔ ko kwraa amɛfee ni amɛkɛtsake shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ?

Ŋmalɛi lɛ wieɔ mɛi komɛi ni Nyɔŋmɔ efɔ̃ amɛ nine koni amɛkɛ Yesu Kristo ayaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi lɛ ahe. (Mateo 22:14; Luka 12:32) Shi kɛlɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ kɛji amɛyaaa nɔ amɛhiɛɛɛ mli kɛyashi naagbee lɛ, hegbɛ nɛɛ baaŋmɛɛ amɛ. (Kpojiemɔ 2:10) Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ baafɔ̃ amɛ nine kɛji ekpɛ eyiŋ momo akɛ ahalaŋ amɛ? Agbɛnɛ susumɔ wiemɔi ni bɔfo Paulo kɛ enanemɛi heyelilɔi lɛ wie lɛ hu ahe okwɛ. Eŋma akɛ: “Kɛ kwa wɔkwaa wɔfeɔ esha, beni wɔná anɔkwale he nilee lɛ sɛɛ lɛ, belɛ eshai ahe afɔle ko bɛ dɔŋŋ.” (Hebribii 10:26) Kɔkɔbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ he baŋ sɛɛnamɔ ko kɛji akɛ Nyɔŋmɔ etsɔ hiɛ eto amɛ wɔsɛɛ shihilɛ he gbɛjianɔ momo. Shi, ani Nyɔŋmɔ tsɔko hiɛ ehalako aŋkroaŋkroi komɛi koni amɛkɛ Yesu Kristo ayaye nɔ?

Ájie Amɛ Áto—Aŋkroaŋkroi loo Kuu?

Paulo ŋma akɛ: “[Nyɔŋmɔ] kɛ mumɔŋ jɔɔmɔ fɛɛ jɔɔmɔ ejɔɔ wɔ yɛ ŋwɛiniiaŋ yɛ Kristo mli, taakɛ bɔ nɔŋŋ ni ehala wɔ yɛ lɛ nɔŋŋ emli dani ato jeŋ shishi lɛ . . . ni ejie wɔ yɛ suɔmɔ mli eto eha ehe ni wɔtsɔmɔ ebii yɛ Yesu Kristo hewɔ.” (Efesobii 1:3-5) Namɛi ji mɛi ni Nyɔŋmɔ éjie eto lɛ, ni ákɛ ahala amɛ “dani ato jeŋ shishi lɛ” tsɔɔ mɛni?

Nɛkɛ ŋmalɛ kuku nɛɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ehala Adam, ni ji klɛŋklɛŋ nuu lɛ shwiei lɛ ateŋ mɛi komɛi koni amɛkɛ Kristo ayaye nɔ yɛ ŋwɛi. (Romabii 8:14-17, 28-30; Kpojiemɔ 5:9, 10) Shi kɛlɛ, susumɔ ni ahiɛ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ejɛ jeeŋmɔ beebe éjie aŋkroaŋkroi pɔtɛɛ komɛi eto koni amɛnine ashɛ nɛkɛ hegbɛ nɛɛ nɔ dani afɔ́ amɛ lɛ kɛ anɔkwale ni eji akɛ aduro adesai kɛ nihalamɔ mli heyeli lɛ kpãaa gbee. Mɛi ni Nyɔŋmɔ jie amɛ eto lɛ ji kuu loo gbɔmɛi akuu, shi jeee aŋkroaŋkroi.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Ŋɔɔ lɛ akɛ, nɔyeli ko kpɛ eyiŋ akɛ ebaato nitsumɔhe pɔtɛɛ ko shishi. Etsɔ hiɛ etsɔɔ nii ni abaatsu yɛ nitsumɔhe lɛ, hewalɛ ni nitsumɔhe lɛ baaná, kɛ nitsulɔi ayifalɛ ni baatsu nii yɛ jɛmɛ. Yɛ be ko sɛɛ beni áto nitsumɔhe nɛɛ shishi, ní áje nitsumɔ shishi yɛ jɛmɛ lɛ, emli nitsulɔi lɛ kɛ sane ko yafɔ̃ maŋbii lɛ ahiɛ akɛ: “Nɔyeli lɛ tsɔɔ nii ni wɔbaatsu yɛ afii komɛi ni eho lɛ amli. Amrɔ nɛɛ, wɔje nitsumɔ ni akɛha wɔ lɛ shishi.” Ani obaamu sane naa akɛ ekolɛ afii komɛi ni eho lɛ amli nɔyeli lɛ tsɔɔ aŋkroaŋkroi ni baatsu nii yɛ nitsumɔhe nɛɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ dabi. Nɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ lɛ, Yehowa tsɔ hiɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaato gbɛjianɔ krɛdɛɛ ko koni ekɛjie nibii ni ejɛ Adam esha lɛ mli kɛba lɛ kɛya. Etsɔ hiɛ éjie gbɔmɛi akuu ni baasɔmɔ yɛ nakai gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ eto—shi jeee aŋkroaŋkroi. Abaahala amɛ yɛ sɛɛ mli, ni yiŋ srɔtoi ni amɛbaakpɛ yɛ amɛwala shihilɛ mli lɛ baatsɔɔ kɛji akɛ yɛ naagbee lɛ abaakpɛlɛ amɛnɔ loo akpɛlɛŋ amɛnɔ.

Mɛɛ jeŋ yɔɔ bɔfo Paulo jwɛŋmɔ mli beni ekɛɛ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] hala wɔ yɛ lɛ nɔŋŋ emli dani ato jeŋ shishi lɛ”? Jeŋ ni Paulo tsɔɔ yɛ biɛ lɛ jeee jeŋ ni Nyɔŋmɔ to shishi beni ebɔ Adam kɛ Hawa lɛ. Nakai je lɛ ‘hi jogbaŋŋ’—eji jeŋ ni esha kɛ fitemɔ ko kwraa bɛ mli. (1 Mose 1:31) “Kpɔmɔ” kɛmiijɛ esha mli he ehiaaa nakai je lɛ.—Efesobii 1:7.

Jeŋ pɔtɛɛ ni Paulo tsɔɔ lɛ ji nɔ ni ba shihilɛ mli beni Adam kɛ Hawa tse atua yɛ Eden sɛɛ lɛ—eji jeŋ ko ni yɔɔ srɔto kwraa yɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ yɛ he yɛ shishijee lɛ he. Eji jeŋ ni akɛ Adam kɛ Hawa bii lɛ to shishi. Gbɔmɛi ni yɔɔ nɛkɛ je nɛɛ mli lɛ ji mɛikomɛi ni etse amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, ni amɛbatsɔmɔ nyɔji amɛha esha kɛ fitemɔ. Eji jeŋ ko ni abaanyɛ akpɔ̃ emli gbɔmɛi ni tamɔɔɔ Adam kɛ Hawa ni jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛfee esha lɛ.—Romabii 5:12; 8:18-21.

Yehowa Nyɔŋmɔ nyɛ étsu shihilɛ ni jɛ Eden atuatsemɔ lɛ mli ba lɛ he nii amrɔ nɔŋŋ. Beni ehe bahia nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni etsɔ hiɛ eto gbɛjianɔ krɛdɛɛ ko—ni ji Mesia Maŋtsɛyeli ni enɔyelɔ ji Yesu Kristo lɛ—ákɛ nɔ ni ekɛbaatsu nii yɛ adesai akpɔmɔ kɛmiijɛ Adam esha lɛ mli. (Mateo 6:10) Nyɔŋmɔ fee enɛ ‘dani ato adesai ni abaanyɛ akpɔ̃ amɛ lɛ aje lɛ shishi,’ ni ji dani Adam kɛ Hawa atuatselɔi lɛ bɔi fɔmɔ.

Bei pii lɛ ehe hiaa ni adesai aná gbɛjianɔtoo ni akɛtsuɔ nii bɔni afee ni amɛnyɛ amɛtsu nɔ ni amɛtaoɔ amɛfee lɛ he nii. Susumɔ ni ayɔɔ akɛ átsɔ hiɛ áto nibii ni baa mɔ nɔ lɛ ahe gbɛjianɔ momo lɛ kɛ susumɔ ni ahiɛ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ he gbɛjianɔtoo wolo, ni étsɔ hiɛ éto nibii fɛɛ ni afeɔ yɛ je lɛŋ lɛ ahe gbɛjianɔ momo yɛ mli lɛ yɛ tsakpaa. Roy Weatherford ŋma akɛ: “Jeŋ nilelɔi babaoo susuɔ akɛ esa akɛ aná nifeemɔi fɛɛ amlitsɔɔmɔ ni yɔɔ fitsofitso, kɛ́ jeee nakai lɛ ekɛ jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ kpãŋ gbee.” Ani ehe miihia diɛŋtsɛ ní Nyɔŋmɔ atsɔ hiɛ ekɛ nifeemɔi fɛɛ amlitsɔɔmɔ aha?

Akɛni husu bɛ hewalɛ ni Yehowa yɔɔ lɛ he, ni mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ yɛ nilee mli hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekpee hiamɔ shishilɛi fɛɛ ni baanyɛ aba beni ebɔɔ nii lɛ kɛ nihalamɔ mli heyeli ni amɛyɔɔ lɛ tsuɔ nii lɛ anaa. (Yesaia 40:25, 26; Romabii 11:33) Ebaanyɛ etsu enɛ he nii amrɔ nɔŋŋ, ní ehe ehiaŋ ni etsɔ hiɛ esusu nii ahe dã. Akɛni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ tamɔɔɔ adesai ni yeee emuu ní amɛnyɛmɔ faaa hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni ená wolo ko ní átsɔ hiɛ áto nibii ni baaba aŋkroaŋkroi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahe gbɛjianɔ fitsofitso yɛ mli. (Abɛi 19:21) Biblia shishitsɔɔmɔi babaoo wieɔ Nyɔŋmɔ he yɛ Efesobii 3:11 lɛ akɛ eyɛ ‘naanɔ yiŋtoo’ shi jeee gbɛjianɔ ni étsɔ hiɛ éto momo.

Bɔ ni Ooofee Otsake Owɔsɛɛ Shihilɛ

Nyɔŋmɔ yɛ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ, ni éto nakai yiŋtoo lɛ he gbɛjianɔ efɔ̃ shi momo. Kpojiemɔ 21:3, 4 lɛ kɛɔ akɛ: “Naa, Nyɔŋmɔ buu lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ, ni eeeshi ebuu lɛ yɛ amɛteŋ, ni amɛaatsɔmɔ emaŋ, ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛ aaahi shi, ni eeetsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ. Ni Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.” Hɛɛ, shikpɔŋ nɛɛ baatsɔ paradeiso, taakɛ bɔ pɛ ni Yehowa to eyiŋ yɛ he kɛjɛ shishijee lɛ. (1 Mose 1:27, 28) Sanebimɔ lɛ ji akɛ, Ani obaahi jɛmɛ? Enɛ baadamɔ yiŋ ni okpɛɔ bianɛ lɛ nɔ. Yehowa etoko bɔ ni owɔsɛɛ shihilɛ baaji aha he gbɛjianɔ efɔ̃ko shi.

Nyɔŋmɔ Bi Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshãa lɛ haa mɔ fɛɛ mɔ ni náa Yesu mli hemɔkɛyeli lɛ náa hegbɛ akɛ enine aaashɛ naanɔ wala nɔ. (Yohane 3:16, 17; Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni heɔ bi lɛ nɔ yeɔ lɛ, eyɛ naanɔ wala; shi mɔ ni booo bi lɛ toi lɛ, enaŋ wala.” (Yohane 3:36) Obaanyɛ ohala wala kɛtsɔ Nyɔŋmɔ, kɛ e-Bi lɛ, kɛ E-suɔmɔnaa nii ahe nii ni oookase kɛjɛ Biblia lɛ mli, kɛ nii ni okaseɔ lɛ ni okɛaatsu nii lɛ nɔ. Amaa nɔ mi ahaa mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ enii yɛ anɔkwa nilee ni aŋmala ashwie shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ akɛ ‘ebaahi shi shweshweeshwe, ni ehe aaajɔ lɛ ní efɔŋ gbeyeishemɔ bɛŋ.’—Abɛi 1:20, 33.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 5]

Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ kooloi lɛ, adesai buɔ amɛnifeemɔi ahe akɔntaa

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Okropɔŋ: Foto: Cortesía de GREFA