Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 45

Yaa Nɔ Ojie Suɔmɔ Ni Tsakeee Kpo Otsɔɔ Onyɛmimɛi Kristofoi Lɛ

Yaa Nɔ Ojie Suɔmɔ Ni Tsakeee Kpo Otsɔɔ Onyɛmimɛi Kristofoi Lɛ

‘Nyɛjiea suɔmɔ ni tsakeee kpo nyɛtsɔa nyɛhe.’​—ZAK. 7:9.

LALA 107 Nyɔŋmɔ Tsɔɔ Wɔ Akɛ Wɔsumɔ Mɛi

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. Mɛɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ esa akɛ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

WƆYƐ yiŋtoi kpakpai pii ahewɔ ni esa akɛ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Biblia mli abɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ tsɔɔ wɔ ekomɛi. “Kaahã suɔmɔ ni tsakeee kɛ anɔkwayeli miishi bo. . . . Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaaná hiɛnyam kɛ sɛɛyoomɔ babaoo yɛ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi ahiɛ.” “Mɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni tsakeee lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ebaaná he sɛɛ.” “Mɔ fɛɛ mɔ ni tiuɔ jalɛ nifeemɔ kɛ suɔmɔ ni tsakeee sɛɛ lɛ, . . . ebaaná wala.”​—Abɛi 3:3, 4; 11:17, shn.; 21:21.

2 Abɛi nɛɛ tsɔɔ yiŋtoi etɛ ahewɔ ni esa akɛ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo. Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, kɛ́ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ, Yehowa náa wɔhe miishɛɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, kɛ́ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔnáa he sɛɛ bianɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbanáa nanemɛi ni sumɔɔ wɔsane waa. Nɔ ni ji etɛ lɛ, kɛ́ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ, wɔsɛɛ lɛ wɔbaaná jɔɔmɔi pii, ni naanɔ wala hu fata he. Yiŋtoi kpakpai nɛɛ ahewɔ esa akɛ wɔbo ŋaa ni Yehowa ewo wɔ akɛ, ‘wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kɛ mɔbɔnalɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe’ lɛ toi.​—Zak. 7:9.

3. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi ejwɛ komɛi hetoo. Nomɛi ji, namɛi esa akɛ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ? Mɛni Rut wolo lɛ tsɔɔ wɔ yɛ suɔmɔ ni tsakeee he? Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiijie suɔmɔ ni tsakeee kpo? Kɛ́ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ?

NAMƐI ESA AKƐ WƆJIE SUƆMƆ NI TSAKEEE KPO WƆTSƆƆ?

4. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yehowa? (Marko 10:29, 30)

4 Nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ hã wɔna akɛ, Yehowa ejieee suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔɔ mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ. Ejieɔ lɛ kpo etsɔɔ mɛi ni sumɔɔ lɛ, ni sɔmɔɔ lɛ lɛ pɛ. (Dan. 9:4) Akɛ bii ni asumɔɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni ‘wɔkase Nyɔŋmɔ.’ (Efe. 5:1) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ.​—Kanemɔ Marko 10:29, 30.

5-6. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ, mɛni hewɔ nuu lɛ kɛ nitsumɔhe lɛ etsu nii afii pii lɛ?

5 Ja wɔnu nɔ ni suɔmɔ ni tsakeee ji lɛ shishi jogbaŋŋ dani wɔbaanyɛ wɔjie lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ, aloo jeee nakai? No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkwɛa nɔkwɛmɔnɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔnu nɔ ni suɔmɔ ni tsakeee ji lɛ shishi jogbaŋŋ.

 6 Ŋɔɔ lɛ akɛ, mɔ ko kɛ nitsumɔhe ko etsu nii afii pii. Ekolɛ kɛjɛ be ni ekɛ amɛ bɔi nitsumɔ lɛ, ekɛ nitsumɔtsɛmɛi lɛ ateŋ mɔ ko kwraa ekpeko pɛŋ loo eleee amɛ po, ni ekolɛ jeee yiŋ fɛɛ yiŋ ni amɛkpɛɔ lɛ ni enyaa he. Shi ekɛ amɛ miitsu nii lolo ejaakɛ enáa shika kɛjɛɔ nakai nitsumɔ lɛ mli kɛkwɛɔ ehe. Yɛ ejwɛŋmɔ mli lɛ, kɛ́ ená he ko ni hi fe jɛmɛ lɛ, ebaashi. Shi kɛ́ enáaa he ko lɛ, ebaaya nɔ etsu nii yɛ jɛmɛ kɛyashi ebaaya pɛnshɛŋ.

7-8. (a) Mɛni hãa esoroɔ mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli ni jie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ yɛ nuu lɛ ni awie ehe yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ he? (b) Mɛni hewɔ wɔbaasusu mɛi komɛi ni awie amɛhe yɛ Rut wolo lɛ mli lɛ ahe?

7 Mɛɛ gbɛ nɔ  nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ ni suɔmɔ ni tsakeee ji lɛ shishi jogbaŋŋ? Yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ, abaanyɛ awie akɛ nuu lɛ eye anɔkwa yɛ nitsumɔ lɛ mli, ejaakɛ ekɛ amɛ etsu nii afii pii, ni ekɛ amɛ miitsu nii lolo. Shi anyɛŋ akɛɛ akɛ eejie suɔmɔ ni tsakeee kpo. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eshika ni ebaaná lɛ hewɔ etee nɔ ekɛ amɛ etsu nii lɛ. Shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ni jie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ efeee nakai yɛ nɔ ko ni amɛbaaná loo akɛni aakpa gbɛ akɛ amɛfee nakai lɛ hewɔ. Moŋ lɛ, amɛfee nakai ejaakɛ yɛ amɛtsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, no ji nɔ ni amɛmiisumɔ ni amɛfee. No hewɔ lɛ, yiŋtoo hewɔ ni mɔ ko yeɔ mɔ ko anɔkwa loo ekpɛtɛɔ ehe ni eshiii lɛ lɛ ni hãa anaa kɛji eejie suɔmɔ ni tsakeee kpo aloo ejieee lɛ kpo.

8 Rut wolo lɛ tsɔɔ wɔ nibii pii yɛ suɔmɔ ni tsakeee he. No hewɔ lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni mɛi komɛi ni awie amɛhe yɛ wolo nɛɛ mli lɛ jie su nɛɛ kpo kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase amɛ ni wɔjie su nɛɛ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. *

MƐNI RUT WOLO LƐ TSƆƆ WƆ YƐ SUƆMƆ NI TSAKEEE HE?

9. Mɛni hewɔ Naomi yasusu akɛ Yehowa kɛ lɛ miiye kɛ joomɔ lɛ?

9 Rut wolo lɛ gbaa wɔ Naomi, eshaayoo Rut, kɛ Naomi wu lɛ wekunyo ko ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni atsɛɔ lɛ Boaz lɛ he sane. Hɔmɔ ko ni ba Israel lɛ hewɔ lɛ, Naomi kɛ ewu lɛ, kɛ amɛbihii enyɔ lɛ fã amɛyahi Moab shikpɔŋ lɛ nɔ. Be ni amɛyɔɔ jɛmɛ lɛ, Naomi wu lɛ gbo. Ebihii enyɔ lɛ bote gbalashihilɛ mli, shi dɔlɛ sane ji, amɛ hu amɛgboi. (Rut 1:3-5; 2:1) Oshãrai nɛɛ ni nina Naomi lɛ hã ehao ni ewerɛ ho ehe waa. Bɔ ni ehao sɔŋŋ lɛ hewɔ lɛ, esusu akɛ Yehowa ni ehã nibii gbohii nɛɛ enina lɛ. Ewie akɛ: “Yehowa nine ete shi ewo mi.” “Ofe lɛ kɛ mi eye kɛ joomɔ.” “Yehowa ji mɔ ni ete shi ewo mi, ni Ofe lɛ ji mɔ ni kɛ amanehulu eba minɔ lɛ.”​—Rut 1:13, shn., 20, 21.

10. Ani Yehowa mli fu Naomi yɛ nibii ni ewie lɛ ahewɔ? Mɛni hewɔ okɛɔ nakai?

10 Ani Yehowa mli fu Naomi yɛ nibii ni ewie lɛ ahewɔ? Dabi, emli fuuu lɛ. Moŋ lɛ, emusuŋ tsɔ lɛ yɛ ehe, ni etee nɔ eye ebua lɛ. Yehowa le akɛ “yiwaa baanyɛ ahã hiɛshikalɔ aye sɛkɛ.” (Jaj. 7:7) Ehe bahia ni Yehowa aye abua Naomi koni ena akɛ eteko shi ewoko lɛ. Mɛni efee kɛye ebua lɛ? (1 Sam. 2:8) Etsirɛ Rut ni ejie suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ Naomi. Rut jɛ esuɔmɔ mli eshɛje Naomi mii, ni eye ebua lɛ koni ena akɛ Yehowa sumɔɔ lɛ lolo. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nɔ ni Rut fee lɛ mli?

11. Mɛni hewɔ nyɛmimɛi pii jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni ehao loo amɛkɛ naagbai miikpe lɛ?

11 Suɔmɔ ni tsakeee ji nɔ ni tsirɛɔ wɔ ni wɔyeɔ wɔbuaa mɛi ni ehao loo amɛkɛ naagbai miikpe lɛ. Bɔ ni Rut kpɛtɛ Naomi ni eshiii lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ nyɛmimɛi pii yaa nɔ amɛyeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni werɛ eho amɛhe loo amɛhao lɛ. Amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ, ni amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛye amɛbua amɛ. (Abɛi 12:25; 24:10) Enɛ pɛpɛɛpɛ bɔfo Paulo wo wɔ hewalɛ ni wɔfee lɛ. Ewie akɛ: “Nyɛshɛjea mɛi ni ehao lɛ amii, nyɛyea nyɛbuaa mɛi ni he waaa lɛ, nyɛtoa nyɛtsui shi nyɛhãa mɛi fɛɛ.”​—1 Tes. 5:14.

Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua nyɛmi ko ni ehao lɛ ji, ni wɔbaabo lɛ toi jogbaŋŋ kɛ́ eewie (Kwɛmɔ kuku 12)

12. Bei pii lɛ, mɛni ji nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua nyɛmi ko ni ehao loo enijiaŋ eje wui?

12 Bei pii lɛ, nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua nyɛmi ko ni ehao loo ekɛ naagbai miikpe lɛ ji, ni wɔbaabo lɛ toi jogbaŋŋ kɛ́ eewie ni wɔhã ena akɛ wɔsumɔɔ lɛ. Kɛ́ wɔná tsui wɔbo Yehowa tsuji ni sane kã etsui nɔ waa lɛ atoi lɛ enaa, ni enáa he miishɛɛ. (Lala 41:1) Abɛi 19:17 lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni naa mɔ ni bɛ yelikɛbualɔ mɔbɔ lɛ, ekɛmiifa Yehowa, ni Nyɔŋmɔ baato lɛ najiaŋ yɛ nɔ ni efeɔ lɛ hewɔ.”

Rut shiii eshaayoo Naomi, shi Orpa miiku esɛɛ kɛmiiya Moab. Rut kɛɛ Naomi akɛ: “He ni obaaya lɛ, jɛmɛ maya” (Kwɛmɔ kuku 13)

13. Mɛni hã esoro Rut yɛ Orpa he? Ni mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ nɔ ni Rut fee lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ ni tsakeee lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

13 Nɔ ni ba yɛ Naomi wu lɛ kɛ ebihii enyɔ lɛ agbele sɛɛ lɛ hãa wɔkaseɔ nɔ kroko hu yɛ suɔmɔ ni tsakeee he. Be ni Naomi ná ele akɛ “Yehowa egbala ejwɛŋmɔ kɛba emaŋ lɛ nɔ” ni ehã amɛ niyenii lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaaku esɛɛ kɛya emaŋ. (Rut 1:6, shn.) Eshaayeimɛi enyɔ lɛ yi esɛɛ akɛ amɛ kɛ lɛ miiya. Shi be ni amɛyaa yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, Naomi kɛɛ eshaayeimɛi lɛ shii etɛ sɔŋŋ akɛ amɛku amɛsɛɛ kɛya Moab. Mɛni ba? Biblia kɛɛ: “Orpa shɔ eshaayoo lɛ naa ni eshi. Shi Rut kpɛtɛ Naomi.” (Rut 1:7-14) Nɔ ni Naomi kɛɛ eshaayeimɛi lɛ akɛ amɛfee lɛ, no pɛpɛɛpɛ Orpa fee lɛ. Wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, efee nɔ ni akpaa gbɛ yɛ edɛŋ lɛ. Rut hu yɛ hegbɛ akɛ ekuɔ esɛɛ. Shi lɛ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ yoomo lɛ baaya ni eyaye ebua lɛ. (Rut 1:16, 17) Wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, efee fe nɔ ni akpaa gbɛ yɛ edɛŋ lɛ. Jeee akɛni esa akɛ mɔ ko kɛ yoomo lɛ aya hewɔ Rut kɛ lɛ tee lɛ. Shi moŋ yɛ etsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, no ji nɔ etaoɔ ni efee. Ejie suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ eshaayoo lɛ. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni Rut fee lɛ mli?

14. (a) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi babaoo ejie suɔmɔ ni tsakeee kpo? (b) Tamɔ bɔ ni awie yɛ Hebribii 13:16 lɛ, mɛɛ afɔlei saa Yehowa hiɛ jogbaŋŋ?

14 Suɔmɔ ni tsakeee ji nɔ ni tsirɛɔ wɔ ni wɔfeɔ fe bɔ ni akpaa gbɛ yɛ wɔdɛŋ kɛyeɔ wɔbuaa wɔnyɛmimɛi lɛ. Tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ fee yɛ blema lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi pii jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo amɛtsɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ́ amɛkɛ amɛ ekpeko pɛŋ po. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ amɛnu akɛ adebɔɔ naa oshãra enina amɛnyɛmimɛi lɛ, amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe hãa amrɔ nɔŋŋ koni amɛyaye amɛbua. Kɛ́ amɛnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɔ ko he fi lɛ yɛ shika gbɛfaŋ lɛ, amɛfeɔ nɔ ni amɛbaanyɛ amrɔ nɔŋŋ kɛyeɔ amɛbuaa lɛ. Amɛfeɔ fe bɔ ni akpaa gbɛ lɛ, tamɔ bɔ ni blema Kristofoi ni hi shi yɛ Makedonia lɛ fee lɛ. Amɛkɛ amɛbe kɛ amɛnibii shãa afɔle kɛyeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi lɛ, ni bei komɛi lɛ, amɛfeɔ “fe bɔ ni amɛbaanyɛ po” kɛwaa amɛ. (2 Kor. 8:3) Kɛ́ Yehowa na ni wɔmiifee nibii ni tamɔ nɛkɛ kɛmiijie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔmiitsɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, enáa miishɛɛ waa!​—Kanemɔ Hebribii 13:16.

MƐNI KƐ́ WƆFEE LƐ NO BAATSƆƆ AKƐ WƆMIIJIE SUƆMƆ NI TSAKEEE KPO?

15-16. Be ni Rut miitao eye ebua Naomi ni Naomi ekpɛlɛɛɛ lɛ, mɛni efee?

15 Nibii krokomɛi yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Rut kɛ Naomi sane lɛ mli. Nyɛhãa wɔkwɛa ekomɛi.

16 Kɛ́ ooye oobua mɔ ko ni ekpɛlɛɛɛ po lɛ, kaakpa. Be ni Rut kɛɛ Naomi akɛ ebaafata ehe kɛya Yuda lɛ, Naomi kɛɛ lɛ shii abɔ akɛ eku esɛɛ. Shi Rut ekuuu esɛɛ. Naagbee lɛ, mɛni ba? “Be ni Naomi na akɛ Rut eŋmɔ eyiŋ kpɔ akɛ ekɛ lɛ baaya lɛ, ekpa eyiŋ kɔnemɔ.”​—Rut 1:15-18.

17. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnijiaŋ akaje wui mra?

17 Nɔ ni wɔkaseɔ yɛ mli: Bei pii lɛ, kɛ́ ooye oobua mɔ ko ni ehao lɛ, ebɛ mlɛo kwraa. Shi esa akɛ wɔto wɔtsui shi ni wɔkahã wɔnijiaŋ je wui ni wɔkpa. Bei komɛi lɛ, kɛ́ yelikɛbuamɔ he miihia nyɛmi ko ni otee akɛ oyaaye obua lɛ lɛ, ekolɛ ebaakɛɛ akɛ ahi shi. Shi kɛ́ wɔyɛ suɔmɔ ni tsakeee lɛ, wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ ni wɔye wɔbua lɛ. (Gal. 6:2) Kɛ́ wɔhãaa wɔnijiaŋ aje wui, ni wɔtee nɔ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaye wɔbua wɔnyɛmi lɛ ni ehao lɛ, ekolɛ ebaakpɛlɛ wɔyelikɛbuamɔ lɛ nɔ, ni no baahã wɔná hegbɛ wɔshɛje emii.

18. Mɛni Naomi fee ni eeenyɛ efee akɛ edɔ Rut waa?

18 Kaakɔ nɔ fɛɛ nɔ mlifu. Be ni Naomi kɛ Rut yashɛ Betlehem lɛ, Naomi kɛɛ mɛi ni no mli lɛ ekɛ amɛ yɔɔ jɛmɛ momo dani eshi kɛtee Moab lɛ akɛ: “Mitee obɔ, shi Yehowa ehã miku misɛɛ kɛ midɛ̃ folo.” (Rut 1:21) Kwɛ bɔ ni wiemɔi nɛɛ baagba Rut naa ehã! Rut efee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ kɛye ebua Naomi. Ekɛ lɛ efo, eshɛje emii, ni ekɛ lɛ enyiɛ gbii abɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Naomi kɛɛ ‘Yehowa ehã eku esɛɛ kɛ edɛ̃ folo.’ Be ni Naomi wieɔ wiemɔi nɛɛ, no mli lɛ Rut damɔ jɛmɛ, ni kɛ̃lɛ wiemɔi nɛɛ hã efee tamɔ nɔ ni enaaa nɔ ni Rut efee ehã lɛ. Ekolɛ enɛ dɔ Rut waa, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, eshiii Naomi.

19. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔkashi nyɛmi ko ni ehao lɛ sane wɔhã lɛ?

19 Nɔ ni wɔkaseɔ yɛ mli: Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmi ko ni ehao lɛ baanyɛ awie nɔ ko ni baagba wɔnaa yɛ bɔ ni wɔye wɔbua lɛ wɔhã lɛ fɛɛ sɛɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esaaa akɛ wɔkɔɔ lɛ mlifu ni wɔshiɔ esane wɔhãa lɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔsɔle wɔbi Yehowa ni eye ebua wɔ ni wɔna gbɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔshɛje emii.​—Abɛi 17:17.

Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ akase Boaz? (Kwɛmɔ kuku 20-21)

20. Mɛni ye ebua Rut ni enyɛ etee nɔ eye ebua Naomi?

20 Jiemɔ mɛi ayi ni owo amɛ hewalɛ. Rut jie suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ Naomi. Shi ehe bahia ni lɛ hu awo lɛ hewalɛ. Namɔ wo lɛ hewalɛ? Yehowa tsirɛ Boaz ni ewo lɛ hewalɛ. Boaz kɛɛ Rut akɛ: “Yehowa ajwere bo yɛ nɔ ni ofee lɛ hewɔ, ni Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni obaba abo yɛ efiji ashishi lɛ, ato bo najiaŋ pɛpɛɛpɛ.” Wiemɔi ni taa mɔ tsuiŋ nɛɛ shɛje Rut mii waa. Rut kɛɛ Boaz akɛ: “Oshɛje mimii ni owiemɔ lɛ ehã otsulɔ tsui enyɔ emli.” (Rut 2:12, 13) Bɔ ni Boaz wo Rut hewalɛ be ni hewalɛwoo he hiaa lɛ lɛ waje Rut ni enyɛ etee nɔ eye ebua Naomi.

21. Yɛ nɔ ni Yesaia 32:1, 2 lɛ wieɔ lɛ naa lɛ, mɛni asafoŋ onukpai ni susuɔ mɔ he lɛ feɔ?

21 Nɔ ni wɔkaseɔ yɛ mli: Bei komɛi lɛ, ehe miihia ni ajie mɛi ni jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo amɛtsɔɔ mɛi lɛ ayi koni no awo amɛ hewalɛ. Be ni Boaz na bɔ ni Rut yeɔ ebuaa Naomi lɛ, ejie eyi. Ni nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ jieɔ nyɛmimɛi lɛ ayi kɛ́ amɛna bɔ ni amɛyeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi lɛ. Enɛ wajeɔ nyɛmimɛi lɛ ni ewoɔ amɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛye amɛbua mɛi krokomɛi.​—Kanemɔ Yesaia 32:1, 2.

KƐ́ WƆJIE SUƆMƆ NI TSAKEEE KPO LƐ, MƐƐ GBƐ NƆ WƆBAANÁ HE SƐƐ?

22-23. Mɛni hãa wɔnaa akɛ susumɔ ni Naomi hiɛ yɛ Yehowa he lɛ tsake kwraa? Ni mɛni hã eba lɛ nakai? (Lala 136:23, 26)

22 Sɛɛ mli lɛ, Boaz ke Rut kɛ Naomi niyenii babaoo. (Rut 2:14-18) Te Naomi nu he ehã tɛŋŋ be ni Boaz ke amɛ nii lɛ? Ewie akɛ: “Yehowa, mɔ ni jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ hiɛkãalɔi kɛ gbohii lɛ, ajɔɔ lɛ.” (Rut 2:20a) Bɔ ni Naomi susuɔ nii ahe ehãa lɛ etsake agbɛnɛ. Be ni Naomi hao waa lɛ, ewie akɛ: “Yehowa . . . ete shi ewo mi.” Shi bianɛ lɛ, ekɛ miishɛɛ miiwie akɛ, “Yehowa, . . . jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo.” Mɛni hã Naomi tsake kwraa nɛkɛ?

23 Naomi na Yehowa nine yɛ eshihilɛ mli agbɛnɛ. Ena akɛ be ni Rut kɛɛ ekɛ lɛ baaku esɛɛ kɛya Yuda lɛ, asomoaŋ Yehowa ni miitsɔ Rut nɔ eeye eebua lɛ. (Rut 1:16) Agbɛnɛ hu, ena akɛ be ni Boaz, ni ji mɛi ni “baanyɛ akpɔ̃” amɛ lɛ ateŋ mɔ kome bake amɛ nii lɛ, asomoaŋ Yehowa ni miitsɔ enɔ eeye eebua amɛ. * (Rut 2:19, 20b) Naomi bana faŋŋ akɛ, Yehowa shiko lɛ, shi moŋ, ekɛ lɛ yɛ. (Kanemɔ Lala 136:23, 26.) Ekã shi faŋŋ akɛ, Naomi da Yehowa shi akɛ Rut kɛ Boaz kpɛtɛ lɛ ni amɛshiii lɛ. Rut kɛ Boaz fɛɛ ná miishɛɛ akɛ Naomi miisɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ ekoŋŋ, ni Naomi diɛŋtsɛ hu ná miishɛɛ.

24. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔya nɔ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

24 Mɛni Rut wolo lɛ etsɔɔ wɔ yɛ suɔmɔ ni tsakeee he? Etsɔɔ wɔ akɛ, suɔmɔ ni tsakeee baaye abua wɔ ni wɔnijiaŋ akaje wui kɛ́ wɔmiitao wɔye wɔbua nyɛmi ko ni ehao shi ekpɛlɛɛɛ. Agbɛnɛ hu, etsirɛɔ wɔ ni wɔkɛ nibii ashã afɔle koni wɔnyɛ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ. Wɔkase hu akɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ajie mɛi ni jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo amɛtsɔɔ mɛi lɛ ayi, ni amɛwo amɛ hewalɛ yɛ be kɛ beiaŋ. Kɛ́ wɔna ni mɛi ni ehao lɛ miisɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ ekoŋŋ lɛ, wɔ hu wɔnáa miishɛɛ waa. (Bɔf. 20:35) Shi mɛni ji yiŋtoo ni he hiaa fe fɛɛ hewɔ ni esa akɛ wɔya nɔ wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo? No ji, wɔmiitao wɔkase Yehowa, mɔ ni ‘suɔmɔ ni tsakeee fa babaoo’ lɛ, ni wɔsa ehiɛ.​—2 Mo. 34:6; Lala 33:22.

LALA 130 Okɛ Eshai Ake

^ kk. 5 Yehowa miisumɔ ni wɔjie suɔmɔ ni tsakeee kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Nɔ kome ni baaye abua wɔ ni wɔnu su nɛɛ shishi jogbaŋŋ ji, ni wɔbaakwɛ bɔ ni Yehowa tsuji komɛi ni hi shi yɛ blema lɛ jie lɛ kpo amɛhã. Wɔbaasusu Rut, Naomi, kɛ Boaz he, ni wɔkwɛ nɔ ni amɛsane lɛ tsɔɔ wɔ yɛ suɔmɔ ni tsakeee he.

^ kk. 8 Bɔ ni afee ni oná nikasemɔ nɛɛ he sɛɛ jogbaŋŋ lɛ, ofainɛ kanemɔ Rut yitso 1 kɛ 2.

^ kk. 23 Kɛ́ ootao ole nɔ ni Boaz fee kɛye ebua amɛ kɛ nɔ hewɔ ni atsɛɔ lɛ mɔ ni baanyɛ akpɔ̃ amɛ lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, kwɛmɔ Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ wolo lɛ, yitso 5 lɛ. Esaneyitso ji, “Yoo Kpakpa.”