Hecho 7:1-60

7  Maʉ̃ne sacerdote dji dromaba Estebaʉ̃a iwiɗisia: –¿Ãdjia jara panʉra wãrãca?–  Estebaʉ̃ba nãwã panusia: –Mʉ̃ djabarã judiorã, mʉ̃ bororã, mʉ̃ djuburia mʉ̃ beɗeada ũrĩnadua. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʉ̃ waɗi Mesopotamia druaɗe ɓasiɗe Haraʉ̃ puruɗe ɓaɗe wãi naẽna Ãcõrẽ dji Droma ɓʉra idjima odjasia.  Ãcõrẽba idjía jarasia: “Bʉ druara, bʉ ẽberãra siɗa amepeɗa wãdua. Mʉ̃a druada bʉ́a acʉbiya mamaa wãmãrẽã.”*  Ara maʉ̃da Abrahaʉ̃ra caldeorã druaɗebemada ẽdrʉpeɗa Haraʉ̃ne ɓaɗe wãsia. Abrahaʉ̃ zeza jaiɗaɗacarea Ãcõrẽba Abrahaʉ̃ra iɗi dadjirã duanʉ druaɗaa enesia.*  Baribʉrʉ Ãcõrẽba Abrahaʉ̃a naʉ̃ druaɗe ẽjũãra ni maãrĩ biɗa diaẽ́ basía. Ãtebʉrʉ wãrãneba jarasia idjía, idjiɗeba yõbʉdarãa biɗa naʉ̃ druara diaida.* Ãcõrẽba mãwã jarasia Abrahaʉ̃ba waɗi warra neẽ́ ɓasiɗe.  Idjaɓa Ãcõrẽba Abrahaʉ̃a jarasia idjiɗeba yõbʉrʉ purura djãrã druaɗe ɓaida, mama djãrã nezocarãda ɓeaɗida, idjaɓa maʉ̃ ẽberãrãba ãdjirãra cuatrociento poa biẽ́ eropananida.  Baribʉrʉ Ãcõrẽba Abrahaʉ̃a nãwã jarasia: “Ãdjirã zoca eropanʉ purura mʉ̃a cawa oya. Mãwãnacarea bʉ purura ẽdrʉpeɗa naʉ̃ druaɗe mʉ̃́a bia beɗeaɗia.”*  Maʉ̃be Ãcõrẽba Abrahaʉ̃a jarasia jũma idjiɗeba yõbʉdarãda cacua wẽãgoɗida panʉda Ãcõrẽneda cawabiɗi carea.* Maʉ̃ bẽrã idji warra Isa toɗacarea ocho ewari ɓʉɗe dji warrara cacua wẽãgosia.* Isaba idji warra Jacobora aɓari quĩrãca osia. Jacoboba idji doce warrarã siɗa aɓari quĩrãca osia.  Mãwãnacarea Jacobo warrarãba ãdji djaba Jose ume biẽ́ panʉneba idjira nẽdobuesiɗaa Egipto druaɗe nezocada ɓamãrẽã.* Baribʉrʉ mama Ãcõrẽra idji ume ɓasia. 10  Maʉ̃ bẽrã jũma idji bia mĩga ɓʉɗebemada Ãcõrẽba ẽdrʉ ɓʉsia. Idjía necawaada diasia Egiptoɗebema boroba bia unumãrẽã. Maʉ̃ bẽrã dji boroba Josera idjiarebemada ɓʉsia. Mãwã Egiptora idjaɓa dji boro ẽberãrã siɗa Jose jʉwaeɗa panesiɗaa.* 11  Maʉ̃ ewariɗe Egipto druaɗe, Canaaʉ̃ druaɗe biɗa jarrabada zesia. Maʉ̃ba jũmarãda bia mĩga duanasia. Maʉ̃ bẽrã Jacobo warrarãba trigoda nẽdo quĩrĩã pananamĩna ununaẽ́ basía. 12  Maʉ̃ne Jacoboba ũrĩsia Egipto druaɗe trigora barada. Maʉ̃ carea idji warrarãra mamaa trigo nẽdoɗe diabuesia.* Maʉ̃ra ãdji naãrã wãpeɗaɗa basía. 13  Wayacusa wãsiɗaɗe Joseba idji djabarãa cawabisia idjira ãdji djabada.* Mãwã Egiptoɗebema boroba Jose ẽberãrãra cawasia. 14  Maʉ̃be Joseba idji zeza Jacobora, jũma idji ẽberãrã siɗa idji ɓʉma enebisia. Ãdjirãra 75 panasiɗaa.* 15  Mãwã Jacobora Egipto druaɗe jũẽsia. Mama dãrã ɓapeɗa jaiɗasia.* Idji warrarã siɗa mama jaiɗasiɗaa. 16  Maʉ̃be ãdjira Siqueʉ̃ puruɗaa edesiɗaa. Mama beuɗa tʉɓaribada uriaɗe ɓʉsiɗaa. Maʉ̃ uriara Abrahaʉ̃ba Hamo warrarãa nẽdoɗa basía.* Estebaʉ̃ba Moise bia jaraɗa 17  Ãcõrẽba Abrahaʉ̃ ume beɗea ɓʉɗara dãrãẽ́ne oida ɓasia. Maʉ̃ ewariɗe israelerãra Egipto druaɗe isabe yõbʉda bẽrã zocãrã panasiɗaa. 18  Baribʉrʉ dewarada Egiptoɗebema boroda ɓesia. Maʉ̃gʉba Joseɗebemada adua ɓasia. 19  Maʉ̃ carea dadji purura cũrũgapeɗa bio biẽ́ osia. Ãdji warrarã djiwiɗi toɗara õgo igarabisia beuɗamãrẽã.* 20  Maʉ̃ ewariɗe Moisera tosiɗaa. Idjira bio quĩrãwãrẽã querasia.* Djibarirãba ãdji deɗe jeɗeco ũbea waga eropanasiɗaa. 21  Baribʉrʉ dji warra zaque ãyã ɓʉsiɗaɗe Egiptoɗebema boro cauba unupeɗa idji warra ara quĩrãca daupẽsia.* 22  Mãwã ɓʉɗe Egiptoɗebema ne cawa ɓeaba Moisea ãdji crĩcha cawaara jũma jaradiasiɗaa. Mãwã idjira crĩcha cawaaɗeba beɗeabadjia idjaɓa ne waiɓʉada obadjia. 23  Moise cuarenta poa ɓasiɗe idji ẽberãrã israelerã acʉɗe wãida crĩchasia. 24  Wãbʉrʉɗe unusia Egiptoɗebemaba Israelɗebemada aɓa biẽ́ o ɓʉda. Maʉ̃ carea Moiseba Israelɗebemara carebaɗe wãsia. Maʉ̃ne idjia Egiptoɗebemara beasia Israelɗebema biẽ́ o ɓʉ carea. 25  Moiseba crĩchasia israelerãba cawaɗida idjiɗeba Ãcõrẽba ãdjirãra ẽdrʉ ɓʉida. Baribʉrʉ ãdjirãba cawaɗaẽ́ basía. 26  Nurẽma Moiseba unusia israelerãda umé djõ panʉda. Ãdji ibiaɗamãrẽã nãwã jarasia: “¡Bãrãra aɓari puruɗebemaa! ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã djõ panʉ?” 27  Baribʉrʉ dji puo ɓaɗaba Moisera tʉ chãtapeɗa jarasia: “¿Caiba bʉra dai boroda ɓʉsi? ¿Caiba bʉra dai cawa obarida ɓʉsi? 28  ¿Mʉ̃ siɗa bea quĩrĩã ɓʉca Egiptoɗebema nuena beaɗa quĩrãca?” 29  Maʉ̃ ũrĩsiɗe Moisera mĩrũ wãsia.* Maʉ̃be Madiaʉ̃ druaɗe drua ãĩbema quĩrãca ɓabadjia. Madiaʉ̃ne ɓʉɗe warrada umé unusia. 30  Cuarenta poa baɗacarea ewari aɓa Moisera ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe Sinai eya caita ɓasia. Maʉ̃ne bajãnebema nezocada bacuru zaque uruga nũmʉne idjima odjasia.* 31  Moiseba maʉ̃ unusiɗe cawa crĩchaẽ́ basía. Maʉ̃ carea caitaara wãsia biara acʉi carea. Maʉ̃ne Ãcõrẽ beɗeabʉrʉda ũrĩsia. 32  Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Mʉ̃ra bʉ drõã naẽnabemarãba ĩjã panana Ãcõrẽa. Abrahaʉ̃ba, Isaba, Jacobo biɗa mʉ̃ra ĩjã panasiɗaa.”* Maʉ̃ ũrĩsiɗe Moisera ne wayaaba ure nũmesia. Maʉ̃ba araa acʉida waya ɓasia. 33  Maʉ̃ne dadji Boroba Moisea jarasia: “Naʉ̃ eyaɗe bʉra mʉ̃ quĩrãpita ɓʉ bẽrã bʉ jĩrũne jʉ̃ ɓʉra ẽrãdua. 34  Mʉ̃a unu ɓʉa mʉ̃ purura Egipto druaɗe bio bia mĩga ɓʉda. Idjaɓa mʉ̃a ũrĩ ɓʉa ãduɓa mĩã sopua beɗea panʉda. Maʉ̃ bẽrã mʉ̃ra ze ɓʉa ãdjirã ẽdrʉ ɓʉi carea. Mʉ̃a bʉra Egiptoɗaa diabueya.”* Judiorãba Moise igarapeɗaɗa Estebaʉ̃ba jaraɗa 35  Israelerãba Moisera igarasiɗaa. Idjía nãwã jarasiɗaa: “¿Caiba bʉra dai boroda ɓʉsi? ¿Caiba bʉra dai cawa obarida ɓʉsi?”* Baribʉrʉ ara maʉ̃ Moisera Ãcõrẽba Egiptoɗaa diabuesia israelerã boroda ɓamãrẽã idjaɓa ãdjirãra mamaʉba ẽdrʉ edamãrẽã. Moiseba bajãnebema nezoca bacuru zaque uruga nũmʉne odjaɗa ʉɓʉaɗeba mãwã osia. 36  Moiseba zocãrã ne ununaca o ɓʉɗeba dadji drõã naẽnabemarãra Egiptoɗebemada ẽdrʉ enesia. Pusa Purruɗe ne ununacada osia bia chãni carea. Idjaɓa cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe biɗa ne ununacada obadjia.* 37  Ara maʉ̃ Moiseba israelerãa jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʉ̃ diabueɗa quĩrãca idjiɗeba beɗeabarida aɓa bãrãmaa diabueya. Maʉ̃ ẽberãra bãrã puruɗebema baya. Idjia jarabʉrʉra ĩjãnadua.”* 38  Idjaɓa Moisera ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe jũma israelerã ume ɓasia. Mama Sinai eyaɗe idjira bajãnebema nezoca ume beɗeasia. Beɗea dadji sãwã ɓeaɗida panʉnebemada edapeɗa dadji drõã naẽnabemarãa jarasia. 39  Baribʉrʉ Moiseba jaraɗara dadji drõã naẽnabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía, ãtebʉrʉ idjira igarasiɗaa. Egipto druaɗaa jẽda wã quĩrĩã panasiɗaa.* 40  Moise eyaɗe ɓasiɗe ãdjirãba Aaroʉ̃a jarasiɗaa: “Jãʉ̃ Moiseba dairãra Egiptoɗeba ẽdrʉ enesia. Baribʉrʉ idji sãwãnada cawaɗaẽ́a. Maʉ̃ bẽrã dairã nocoɗaa edemãrẽã ãcõrẽda odua.”* 41  Ara maʉ̃da ãdjirãba paca zaque zaca ɓʉda osiɗaa. Maʉ̃gʉ́a animarãda babue diasiɗaa. Maʉ̃ne ãdji jʉwaba opeɗaɗa carea ɓʉsriɗa ewarida osiɗaa.* 42  Maʉ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igarapeɗa dewara ãcõrẽda idu ẽpẽbisia. Maʉ̃ne ãdjirãba bajãne unubadarãa bia beɗea panesiɗaa. Maʉ̃nebemada Ãcõrẽneba beɗeabadarã cartaɗe nãwã ɓʉ́ ɓʉa: Israelerã, bãrã cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe duanasiɗaɗe ¿animarãda mʉ̃́a babue diabadjiɗaca? 43  ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʉrʉ ãcõrẽ Moloc abada wua deda jira edebadjiɗaa idjaɓa bãrã ãcõrẽ Repaʉ̃ abada chĩdau zaca oɗa siɗa edebadjiɗaa. Maʉ̃ra ara bãdji jʉwaba osiɗaa ãdjía bia beɗeaɗi carea. Maʉ̃ carea mʉ̃a bãrãra Babilonia drua wagaa jʉretaya.* Estebaʉ̃ba Ãcõrẽ de dromanebema jaraɗa 44  Ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe dadji drõãenabemarãba Ãcõrẽ wua deda eronĩbadjiɗaa. Maʉ̃ wua deba cawabisia Ãcõrẽra ãdjirã ume ɓʉda. Ãcõrẽba Moisea wua dera obisia idjía unubiɗa quĩrãca. 45  Mãwãnacarea ãdjiɗeba yõpeɗaɗarãba wua dera eropanasiɗaa. Josue ãdji boro basiɗe wua dera naʉ̃ druaɗaa enesiɗaa. Maʉ̃ ewariɗe dewara puru naʉ̃ druaɗe ɓeada Ãcõrẽba dadji drõãenabemarã quĩrãpita ãyã jʉrecuasia. Mãwã naʉ̃ druara jũma jãrĩsiɗaa.* Ãcõrẽ wua dera Davi ewariɗe waɗibiɗa naʉ̃ druaɗe ɓasia. 46  Jacobo Ãcõrẽba Davira bia unusia. Daviba Ãcõrẽa iwiɗisia idji itea de biada oi carea.* 47  Maʉ̃ dera idji warra Salomoʉ̃ba osia.* 48  Baribʉrʉ Ãcõrẽ dji Dromaara ɓʉra jʉwaba oɗa deɗe ɓacaa. Ãcõrẽneba beɗeabariba cartaɗe nãwã ɓʉsia: 49  Mʉ̃ chũmebarira bajãa. Naʉ̃ ẽjũãra mʉ̃ jĩrũ ɓʉbaría. Bãrãba ¿cãrẽ deda mʉ̃ itea oɗi? ¿Sãma mʉ̃ra ʉ̃nãũbiɗi? 50  ¿Mʉ̃a ara mʉ̃dji jʉwaba ne jũmada osiẽ́ca?* Judiorãba Ãcõrẽ ĩjãnaca Estebaʉ̃ba jaraɗa 51  ¡Bãrãra cʉwʉrʉ zarea taɓeaa! ¡Soɗeba ĩjãnacaa!* Ãcõrẽ beɗeara ũrĩ quĩrĩãnacaa. Ãcõrẽ Jaureba jara ɓʉra bãrãba ewariza igarabadaa. Ara bãdji drõãenabemarã quĩrãca panʉa. 52  Ãdjirãba Ãcõrẽneba beɗeabadarãda biẽ́ oɗi carea jũma ẽpẽsiɗaa. Ẽberã Jipa Ɓʉ zei jarapeɗaɗarã siɗa beabadjiɗaa.* Ara maʉ̃ quĩrãca bãrãba maʉ̃gʉ Ẽberã Jipa Ɓʉra jidaɗapeɗa beasiɗaa. 53  Ãcõrẽba idji leyra bajãnebema nezocarãneba bãrãa diaɗamĩna ¡bãrãba ĩjã oɗacaa!– 54  Maʉ̃ beɗea ũrĩsiɗaɗe judiorã bororãra Estebaʉ̃ ume bio quĩrũbʉdaba ãdji quiɗara cʉrrʉabisiɗaa. 55  Mãwã duanʉne Estebaʉ̃ra Ãcõrẽ Jaureɗeba ɓasia. Bajãnaa acʉbʉrʉɗe Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idjaɓa Jesura Ãcõrẽ jʉwa araare nũmʉda unusia. 56  Maʉ̃ne Estebaʉ̃ba nãwã jarasia: –¡Acʉɗadua! ¡Mʉ̃a bajãra ewa nũmʉda unu ɓʉa! ¡Naʉ̃ Djara Edaɗara Ãcõrẽ jʉwa araare nũmʉda unu ɓʉa!–* 57  Maʉ̃ ũrĩsiɗaɗe ãdjirãra dji cãbãyã ɓia duanenapeɗa ãdji cʉwʉrʉra jʉwaba jũãtrʉsiɗaa. Maʉ̃ne jũmarãba Estebaʉ̃ra orra edasiɗaa. 58  Puru ãyã edeɗapeɗa mõgaraba taɓari jidasiɗaa. Idji naãrã biẽ́ jarapeɗaɗaba ãdjia ʉ̃rʉ̃ jʉ̃badara ẽrãnapeɗa cũdra caita ɓʉcuasiɗaa wagamãrẽã. Maʉ̃ cũdrara Saulo abadjiɗaa. 59  Mõgaraba taɓari eropanʉne Estebaʉ̃ba Ãcõrẽa nãwã iwiɗisia: –Mʉ̃ Boro Jesu, mʉ̃ jaurera edadua.– 60  Maʉ̃be chĩrãboroɗe coɓepeɗa jĩgua jarasia: –Mʉ̃ Boro, naʉ̃gʉ ẽberãrãra beɗeaɗe ɓʉrãdua naʉ̃ cadjirua o panʉ carea.– Mãwã beɗeapeɗa jaiɗasia.

Beɗea eɗaare

7:3. Genesi 12:1.
7:4. Genesi 11:31neba aɓa 12:9ɗaa.
7:5. Genesi 12:7; 13:15; 15:17-18; 17:8.
7:7. Genesi 15:13-16.
7:8. Genesi 17:4-14. Maʉ̃gʉɗeba Estebaʉ̃ba jara ɓasia israelerãba ãdjirã de droma neẽ́ pananamĩna ãdjirãra Ãcõrẽ puru basida.
7:8. Genesi 21:3-4.
7:9. Genesi 37:26-28. Maʉ̃gʉɗeba Estebaʉ̃ba jara ɓʉa Ãcõrẽba Josera israelerã carebai carea diabueɗamĩna ãdjirãba idjira igarasiɗada. Ara maʉ̃ quĩrãca Jesuda, Ãcõrẽneba beɗeabadarã siɗa igarasiɗaa.
7:10. Genesi 41:37-46.
7:12. Genesi 42:1-3.
7:13. Genesi 45:1-16.
7:14. Genesi 45:9ɗeba aɓa 47:12ɗaa. Genesi 46:27ɗe hebreo cartaɗe jara ɓʉa Jacobo ẽberãrãra 70 duanʉda. Baribʉrʉ traduccioʉ̃ drõã griego beɗeaɗe ɓʉɗe jara ɓʉa 75 duanʉda. Estebaʉ̃ba griego cartaɗeba nẽbʉrʉ ɓʉa.
7:15. Genesi 49:33.
7:16. Wãrãda Hamo warrarã ẽjũãra Jacobobʉrʉ nẽdosia. Maʉ̃ ẽjũãra Siqueʉ̃ puruɗe ɓasia (Genesi 33:19). Abrahaʉ̃ba beuɗa tʉɓaribada uria Hebroʉ̃ caita ɓʉda nẽdosia. (Genesi 23:15-18). Jacobora maʉ̃ uriaɗe tʉɓarisiɗaa (Genesi 50:13). Josera Siqueʉ̃ne tʉɓarisiɗaa (Josue 24:32).
7:19. Exodo 1:8-22.
7:20. Bio quĩrãwãrẽã querasia. Maʉ̃gʉba idjaɓa jara ɓʉa “Ãcõrẽba idjira bio bia unusia.”
7:21. Exodo 2:1-9.
7:29. Exodo 2:11-21.
7:30. Bajãnebema nezoca. Antiguo Testamentoɗe Ãcõrẽ odjabʉrʉɗe eɗauɗe ɓʉ́ ɓʉa “bajãnebema nezoca.” Versículo 31-34ɗe ebuɗa ɓʉa Ãcõrẽdrʉ beɗea ɓʉda.
7:32. Exodo 3:1-6. Sinai eyara idjaɓa Horeb abadaa.
7:34. Exodo 3:7-10.
7:35. Maʉ̃gʉɗeba Estebaʉ̃ba jara ɓasia israelerãba Moise igarapeɗaɗa quĩrãca Jesuda, Ãcõrẽneba beɗeabadarã siɗa igarasiɗaa.
7:36. Exodo 7:3; 14:21-22; Numero 14:32-33.
7:37. Deuteronomio 18:15,18. Idjia jarabʉrʉda ĩjãnadua. Maʉ̃ra griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe neẽ́a.
7:39. Egipto druaɗaa jẽda wã quĩrĩã panasiɗaa. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa jara ɓʉa: “Egiptorã ãcõrẽda ẽpẽ quĩrĩã panesiɗaa.”
7:40. Exodo 32:1.
7:41. Exodo 32:2-6.
7:42-43. Amos 5:25-27.
7:45. Josue 21:43-45.
7:46. 2 Samuel 7:1-16.
7:47. 2 Cronica 3:1-2.
7:49-50. Isaía 66:1-2. Estebaʉ̃ba jara ɓʉa Ãcõrẽ de dromanebemada biẽ́ jaraɗa carea beɗea neẽ́ ɓʉda. Davibʉrʉ de dromada obi quĩrĩã ɓasia Ãcõrẽ itea. Ẽberãrãbʉrʉ Ãcõrẽra deɗe eɗa wagaya panʉa.
7:51. Soɗeba ĩjãnacaa. Griego beɗeaɗe “so wẽãgoẽ́ taɓea” ɓʉ́ ɓʉa.
7:52. Isaía 53:11; Jeremia 23:5; 33:15.
7:56. Estebaʉ̃ba maʉ̃ beɗeaɗeba jarasia Jesura Ãcõrẽda. Marco 14:62.