Hecho 21:1-40

21  Maʉ̃ djabarã amenapeɗa dairãra barcoɗe Cos morroɗaa jipa wãsiɗaa. Nurẽma Roda morroɗaa wãnapeɗa Patará puruɗe jũẽne wãsiɗaa.  Maʉ̃ Pataráɗe barco Penicia druaɗaa jipa wãi carea ɓʉda unusiɗaa. Maʉ̃gʉɗe ɓadoɗapeɗa wãsiɗaa.  Wãbʉdaɗe Chipre morro dromada jʉwa acʉare unusiɗaa baribʉrʉ Siria druaɗaa wãyã wãsiɗaa. Barcoɗebemarãba ne ameni carea Tiro puruɗe wiɓarisiɗaa.  Mama dairãba Jesu ĩjã ɓeada unupeɗaɗa bẽrã ãdjirã ume siete ewari panesiɗaa. Maʉ̃ne ãdjirãba Ãcõrẽ Jaureɗeba Pauloa jarasiɗaa Jerusaleʉ̃naa wãrãmãrẽã.  Maʉ̃ siete ewari baɗacarea dairãra wãsiɗaa. Jũma djabarãra, ãdji quimarã, ãdji warrarã siɗa dairã ume puru dajadaa wãsiɗaa. Mama pusa ĩbʉɗe chĩrãboroɗe duanenapeɗa Ãcõrẽa iwiɗisiɗaa.  Maʉ̃be wãniana aɗapeɗa barcoɗe ɓadosiɗaa. Maʉ̃ne ãdjirãra diguiɗaa wãsiɗaa.  Maʉ̃be Tiroɗeba barcoɗe wãnapeɗa Tolemaida puruɗe jũẽsiɗaa. Mama djabarã acʉɗe wãnapeɗa ãdjirã ume ewari aɓa panesiɗaa.  Nurẽma wãnapeɗa Cesarea puru dromane jũẽsiɗaa. Mama Pelipe deɗe panesiɗaa. Maʉ̃ Pelipera beɗea bia Jesuɗebema jarabari basía. Djabarã carebaɗamãrẽã siete edapeɗaɗaɗebema basía.*  Idjia caurãda waɗi quima edaɗacada quĩmãrẽ eroɓasia. Maʉ̃ wẽrãrãra Ãcõrẽneba beɗeabadarã basía. 10  Mama dãrã panʉne Ãcõrẽneba beɗeabari Agaboda Judea druaɗeba zesia. 11  Dairã acʉɗe zesiɗe Paulo ɓi trãjʉ̃barida edasia. Maʉ̃ba ara idji jĩrũra, jʉwa siɗa jʉ̃peɗa nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara ɓʉa: naʉ̃ ɓi trãjʉ̃bari djibarida judiorãba Jerusaleʉ̃ne nãwã jʉ̃nia. Maʉ̃be judiorãẽ́a jida diaɗia.– 12  Maʉ̃ ũrĩsiɗaɗe dairãba, djabarã Cesareaɗebema biɗa Pauloa beɗea djuburiasiɗaa Jerusaleʉ̃naa wãrãmãrẽã. 13  Baribʉrʉ Pauloba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jĩã panʉ? ¿Cãrẽã mʉ̃ra jãwã sopuabi panʉ? Aɓabe mʉ̃ jʉ̃namãrẽã ɓʉẽ́a, ãtebʉrʉ Mʉ̃ Boro Jesu beɗea carea Jerusaleʉ̃ne beui carea ɓʉa.– 14  Maʉ̃ne dairãba idjía jara panesiɗaa wãrãmãrẽã baribʉrʉ idji crĩchara poyaɗaẽ́ basía. Maʉ̃ bẽrã waa maʉ̃nebemada beɗeaɗaẽ́ basía. Ãtebʉrʉ jarasiɗaa: –Mãwã ɓaibʉrʉ, dadjirã Boroba quĩrĩã ɓʉ quĩrãca oya.– 15  Maʉ̃be wãni carea jũma oɗapeɗa Jerusaleʉ̃naa wãsiɗaa. 16  Ʉ̃cʉrʉ Jesu ĩjã ɓea Cesareaɗebemada dairã ume wãsiɗaa. Ãdjia ẽberã Mnasoʉ̃ abadamaa edeɗapeɗa dairãra idji deɗe panesiɗaa. Idjira Chipreɗebema basía. Jesu ĩjãnada dãrãbʉrʉ basía. Paulo Jerusaleʉ̃ne Santiago ume beɗeaɗa 17  Jerusaleʉ̃ne jũẽsiɗaɗe djabarãba dairãra bio ɓʉsriɗa edasiɗaa. 18  Nurẽma Paulora dairã ume Santiago acʉɗe wãsiɗaa.* Djabarã bororã siɗa jũma mama duanasiɗaa. 19  Maʉ̃be Pauloba “mẽrã djabarã” apeɗa Ãcõrẽba idjiɗeba judiorãẽ́ma oɗada jũma daucha nẽbʉrʉsia. 20  Maʉ̃ ũrĩsiɗaɗe djabarãba Ãcõrẽa bia beɗeasiɗaa. Maʉ̃be ãdjia Pauloa jarasiɗaa: –Djaba, bʉa cawa ɓʉa judiorã bio zocãrãba Jesura ĩjã panʉda. Ãcõrẽba Moisea diaɗa ley siɗa ãdjirãba bio ẽpẽbadaa. 21  Baribʉrʉ ãdjirãba bʉɗebemada sewada ũrĩsiɗaa. Ʉ̃cʉrʉba ãdjirãa jarasiɗaa bʉa jũma judiorã griego tãẽna ɓearãa Moisera igarabi ɓʉda, ãdji warrarãra cacua wẽãgobicada, idjaɓa waabema dadji judiorãba obada siɗa obicada. 22  ¿Sãwã oɗi maʉ̃ra sewada cawaɗamãrẽã? Bʉ jũẽnara dãrãẽ́ne cawaɗia. Maʉ̃be wãrãda bʉ biẽ́ oɗi carea powuaɗia.* 23  Maʉ̃ carea daimaarã bʉa nãwã oida ɓʉa: dairã tãẽna djabarãda quĩmãrẽ panʉa. Ãdjia Ãcõrẽ quĩrãpita ne oi jarapeɗaɗara jũma obʉdaa. 24  Maʉ̃ djabarãra Ãcõrẽ de dromanaa ededua. Mama Ãcõrẽ quĩrãpita bia ɓeaɗi carea oɗadua. Ãdjia Ãcõrẽa diaɗida panʉra bʉabʉrʉ diadua. Mãwãra ãdjira poya boroɓichia tʉɗia cawabiɗi carea ãdjia ne oi jarapeɗaɗara jũma osiɗada.* Maʉ̃ba jũmarãba cawaɗia bʉɗebema jara panʉra sewada, idjaɓa cawaɗia bʉra wãrãda jipa nĩbabarida Moise leyba jara ɓʉ quĩrãca. 25  Baribʉrʉ judiorãẽ́ Jesu ĩjã ɓeaba oɗida panʉra daiba cawa jaraɗapeɗa cartaɗe ɓʉsiɗaa: ãdjirãba nedjara jʉwaba oɗa ãcõrẽa diaɗada coɗiẽ́ panʉa, oa siɗa coɗiẽ́ panʉa, animarã otrãjʉ̃ beaɗa siɗa coɗiẽ́ panʉa, idjaɓa auɗua nĩbaɗiẽ́ panʉa.–* 26  Nurẽma Pauloba, maʉ̃ ẽberãrã biɗa jʉwa osiɗaa Ãcõrẽ quĩrãpita bia ɓeaɗi carea. Maʉ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnapeɗa jarasiɗaa cãrẽ ewariɗe Ãcõrẽ quĩrãpita bia pananida. Maʉ̃ ewariɗe ãdjiza Ãcõrẽa animarãda babue diaɗida panasiɗaa. Judiorãba Paulo jidapeɗaɗa 27  Baribʉrʉ siete ewari jũẽbʉrʉ basiɗe ʉ̃cʉrʉ judiorã Asia druaɗebemada Ãcõrẽ de droma dajada panasiɗaa. Maʉ̃ judiorãba Paulo unusiɗaɗe jũma ẽberãrã arima duanʉra quĩrũbigaɗapeɗa Paulora jidasiɗaa. 28  Maʉ̃ne jĩgua jara panasiɗaa: –¡Israelerã, dairãra carebaɗadua! Naʉ̃gʉ ẽberãba druaza jaradia ɓʉa dadji israelerãra, dadjirã leyra idjaɓa Ãcõrẽ de droma siɗa biẽ́ taɓeada. ¡Maʉ̃ awara griegorãda Ãcõrẽ de droma caita edesia!* ¡Naʉ̃ de aɓabe Ãcõrẽ itea ɓʉda biẽ́ ɓʉsia!– 29  Ãdjirãba mãwã jarasiɗaa Tropimo Epesoɗebemada Paulo ume puruɗe nĩda unupeɗaɗa bẽrã. Crĩchasiɗaa Pauloba Tropimora Ãcõrẽ de droma caita ede ɓasida. 30  Maʉ̃ne jũma Jerusaleʉ̃nebemarã quĩrũnapeɗa piraposiɗaa. Ʉ̃cʉrʉba Paulora jidaɗapeɗa Ãcõrẽ de droma dajadaa erreɓari edesiɗaa. Maʉ̃be eɗa wãbadara jũma jũãtrʉcuasiɗaa. 31  Paulo bea quĩrĩã panʉmisa aɓaʉba romano sordaorã boro dji dromaa jaraɗe wãsia jũma Jerusaleʉ̃ne duanʉra quĩrũbucasiɗada. 32  Ara maʉ̃da idji sordaorãda, ãdji bororã siɗa trʉ̃peɗa ẽberãrã quĩrũbuca duanʉmaa pira wãsiɗaa. Judiorãba ãdjirã zebʉda unusiɗaɗe Paulo puo pananada idu ɓʉsiɗaa. 33  Sordaorã boro dji droma araa jũẽsiɗe Paulora jidapeɗa carena uméba jʉ̃ ɓʉbisia. Maʉ̃be ẽberãrã powua nũmʉ́a iwiɗisia Paulora caida idjaɓa cãrẽda osi cawaya. 34  Maʉ̃ne jũmarãda quĩrã awara ɓia duanasiɗaa. Baribʉrʉ sordaorã boro dji dromaba cawa ũrĩca basía ẽberãrã bio ɓʉga duanʉ bẽrã. Maʉ̃ carea Paulora sordaorã duanabadamaa edebisia. 35  Dji dumema jũẽsiɗaɗe mamaʉba sordaorãba Paulora jira edesiɗaa, judiorãra bio quĩrũ duanʉ bẽrã. 36  Ãdjirãba sordaorã caiɗu jĩgua jarabadjiɗaa: –¡Idjira beataɗadua!– Pauloba judiorã powua duanʉ́a jaraɗa 37  Sordaorãba Paulo ãdjirã duanabada deɗe eɗa edebʉdaɗe Pauloba ãdjirã boro dji dromaa griego beɗeaɗeba iwiɗisia: –¿Bia ɓʉca mʉ̃ra bʉ ume beɗeaida?– Dji dromaba panusia: –¿Bʉa griego beɗeara cawa ɓʉca? 38  ¿Bʉẽ́ca Egiptoɗebema, ẽberãrã sãʉ̃beɗa quĩrũbigaɗada? ¿Mĩã beabadarãda ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗaa mil quĩmãrẽ pe edesiẽ́ca?– 39  Maʉ̃ne Pauloba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʉ̃ra judioa. Cilicia druaɗebemaa. Tarso puru dromane tosiɗaa. Mʉ̃ quĩrã djuburia puru quĩrãpita idu beɗeabidua.– 40  Dji dromaba idu beɗeabisia. Maʉ̃be Paulo dumene ʉ̃ta nũmʉba idji jʉwaba ẽberãrãra chupeabisia. Chupeasiɗaɗe hebreo beɗeaɗe beɗeasia.

Beɗea eɗaare

21:8. Hecho 6:1-6; 8:1-13, 26-40.
21:18. Maʉ̃ Santiagora Jesu djabaa. Santiagora idjaɓa Jacobo abadaa. Cãpũrĩã beɗeaɗe Santiago trʉ̃ra zesia “San Jacobo” isabe jarabʉrʉɗeba. Carta Santiago abadara maʉ̃ Santiagoba ɓʉsia.
21:22. Maʉ̃be wãrãda bʉ biẽ́ oɗi carea powuaɗia. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ra neẽ́a.
21:24. Numero 6:13-20.
21:25. Hecho 15:28-29.
21:28. Judiorãra Ãcõrẽ de droma caita wãnida panasiɗaa baribʉrʉ griegorãra jĩgabe panenida panasiɗaa.