Hecho 28:1-31

28  Drua jũẽpeɗaɗacarea dairãba cawasiɗaa maʉ̃ morrora Malta abadada.  Mamabemarãba dairãra bio bia edasiɗaa. Cue ze nũmʉ bẽrã idjaɓa cũrãsa nũmʉ bẽrã ãdjirãba tʉbʉda cajẽrãnapeɗa coa nũmʉsiɗaa. Maʉ̃be dairãa jarasiɗaa tʉbʉ cãne zeɗamãrẽã.  Pauloba bacuru põãsada jʉrʉ pepeɗa tʉbʉ uruaɗaa ɓatacua ɓasia. Maʉ̃ne jʉ̃wʉ̃rʉ̃ã carea dama arada ẽdrʉsia. Maʉ̃ba Paulo jʉwaɗe ca jira ɓesia.  Maʉ̃ damaba Paulo jʉwaɗe ca jira ɓʉ unusiɗaɗe morroɗebemarãba ara ãdjiduɓa jara duanesia: “¡Jãʉ̃ ẽberãra mĩã beaɗaa! Pusaɗeba ẽdrʉɗamĩna dadji ãcõrẽwẽrã Jipa Cawa Obari abadaba idjira idu zocai ɓabiẽ́a.”  Maʉ̃ne Pauloba damara tʉbʉɗaa jĩãpetatasia. Idjira cãrẽ siɗa sãwãẽ́ basía.  Jũmarãba acʉ duanasia Paulora ogoroi cawaya wa cawaẽ́ne beui cawaya, baribʉrʉ mãwã dãrã acʉ panʉne Paulora ni maãrĩ biɗa biẽ́ ɓeẽ́ basía. Maʉ̃ bẽrã ãdjirãba dewara crĩchada edaɗapeɗa jarasiɗaa Paulora ãcõrẽda.  Maʉ̃ morroɗe dji borora Publio abadjiɗaa. Maʉ̃ Publioba dairã duanʉ caita ẽjũãda eroɓasia. Idjia dairãra idji deɗe ewari ũbea bio bia edasia.  Mãwã panʉne Publio zezara amine ɓʉ bẽrã idjaɓa cʉwa nũmʉ bẽrã cʉɗaɗe ɓasia. Maʉ̃ne Pauloba idjira acʉɗe wãsia. Ãcõrẽa iwiɗipeɗa idji jʉwara ʉ̃rʉ̃ ɓʉpeɗa biabisia.  Maʉ̃ carea dewararã cacua biẽ́ ɓeada zeɗapeɗa Pauloba biabisia. 10  Maʉ̃ ẽberãrãba dairãra dji dromarã quĩrãca bia osiɗaa. Wayacusa barcoɗe ɓadosiɗaɗe daiba neẽ́ pananara ãdjirãba jũma diasiɗaa. Romane jũẽpeɗaɗa 11  Malta morroɗe dewara barco Alejandríaɗebemada ɓasia. Doiɗaa bẽrã maʉ̃ barcora ãyã wãẽ́ ɓasia. Jeɗeco ũbea baɗacarea dairãra maʉ̃ barcoɗe wãsiɗaa. Dji barco quẽbʉɗe ãdji ãcõrẽ zaca ɓeada umé o eroɓasia: aɓa Cástor abadaa, dewarabemara Polu abadaa.* 12  Wãbʉdaɗe Siracusa puruɗe wiɓarisiɗaa. Ewari ũbea mama panasiɗaa. 13  Mamaʉba pusa icawa wãnane Regio puruɗe wiɓarisiɗaa. Nurẽma wãnane nãũrãra ãdauareba tʉ nũmʉ bẽrã ewari uméne Puteoli puruɗe jũẽsiɗaa. 14  Mama dairãba djabarãda ʉ̃cʉrʉ unusiɗaa. Ãdjirãba dairãa jarasiɗaa ãdji ume domia aɓa pananamãrẽã. Mamaʉba Roma puruɗaa jĩrũba wãsiɗaa. 15  Djabarã Romanebemaba dai wãbʉda ũrĩsiɗaɗe audiaɓariɗe zesiɗaa. Ʉ̃cʉrʉda Apio puruɗaa zesiɗaa idjaɓa ʉ̃cʉrʉda Tres Taberna puruɗaa zesiɗaa. Pauloba ãdjirã unusiɗe Ãcõrẽa bia beɗeasia. Ãdjirã carea ɓʉsriɗasia. 16  Romane jũẽpeɗaɗacarea sordaorã boroba preso ɓeara idji boroa diasia.* Idjia Paulora iduɓa ɓebisia. Sordaoda aɓabe ɓʉsia idji waga ɓamãrẽã. Pauloba Romane ɓea judiorãa jaraɗa 17  Ewari ũbea baɗacarea Pauloba judiorã dji droma ɓea Romanebemada trʉ̃bisia. Jũma ãbaa dji jʉresiɗaɗe Pauloba jarasia: –Djabarã, mʉ̃ra Jerusaleʉ̃neba preso enesiɗaa. Judiorãra biẽ́ oẽ́ ɓasia. Idjaɓa dadji drõã naẽnabemaba obada siɗa biẽ́ beɗeaẽ́ ɓasia. Mãwãmĩna judiorãba mʉ̃ra jidaɗapeɗa romanorã jʉwaeɗa ɓʉsiɗaa. 18  Romanorãba mʉ̃́a bio iwiɗisiɗaɗe cawasiɗaa mʉ̃ra beacara panʉda cadjirua oẽ́ ɓʉ bẽrã. Maʉ̃ne mʉ̃ra ẽdrʉ ɓʉ quĩrĩã panasiɗaa. 19  Baribʉrʉ judiorãba maʉ̃gʉra bia ũrĩnaẽ́ basía. Maʉ̃ carea mʉ̃a iwiɗisia Romanebema boroba mʉ̃ra cawa omãrẽã. Mʉ̃a mãwã osia ẽdrʉi carea. Mʉ̃ purura dji boro quĩrãpita biẽ́ jara quĩrĩãẽ́a. 20  Maʉ̃ bẽrã mʉ̃a bãrãra unu quĩrĩã ɓasia bãrã ume beɗeai carea. Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗara jũma israelerãba jʉ̃ã panʉa.* Idji carea mʉ̃ra nãwã carenaba jʉ̃ ɓʉa.– 21  Maʉ̃ne ãdjirãba jarasiɗaa: –Judeaɗebemarãba dairãa bʉɗebema cartada diabueɗaẽ́ panʉa. Dadji djabarã judiorã ni aɓaʉda jãmaʉba zeẽ́ ɓʉa bʉɗebema biẽ́ jarai carea. 22  Baribʉrʉ dairãba cawa panʉa jũma druaza maʉ̃ crĩcha djiwiɗiɗebemada biẽ́ beɗea panʉda. Maʉ̃ carea ũrĩ quĩrĩã panʉa bʉa sãwã crĩcha ɓʉda.– 23  Maʉ̃ne ãdjirãba ewarida ɓʉsiɗaa. Maʉ̃ ewari jũẽsiɗe ẽberãrãda zocãrã Paulo ɓʉmaa zesiɗaa. Diapeɗaʉba aɓa quewara Pauloba beɗea ɓasia Ãcõrẽba ẽberãrã pe eroɓʉɗebemada. Ãcõrẽba Moisea diaɗa leyɗeba, Ãcõrẽneba beɗeabadaba ɓʉpeɗaɗaɗeba biɗa jaradia ɓasia Jesuda ĩjãnamãrẽã. 24  Pauloba jaraɗara ʉ̃cʉrʉba ĩjãsiɗaa, baribʉrʉ ʉ̃cʉrʉba ĩjãnaẽ́ basía. 25  Maʉ̃ bẽrã caicayaɗapeɗa wãbʉrʉbʉda basía. Maʉ̃ne Pauloba nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba bãrã drõãenabemarãa wãrã beɗeada Ãcõrẽneba beɗeabari Isaíaɗeba nãwã jarasia: 26  Naʉ̃ purua nãwã jaraɗe wãdua: Bãrãba ũrĩ panʉmĩna cawaɗaẽ́a. Bio unu panʉmĩna cawaɗaẽ́a. 27  Ãdjirãba soɗeba poya cawaɗaẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjaɓa unu quĩrĩãnaẽ́a. Mãwã ɓeaɗaẽ́bara ãdjirãba unucasiɗaa, ũrĩcasiɗaa idjaɓa soɗeba cawacasiɗaa. Maʉ̃be mʉ̃ ĩjãnapeɗa mʉ̃a ãdjirãra biabicasia.* 28  Jãʉ̃be cawaɗadua: Ãcõrẽba dadji ẽdrʉ edaiɗebema jara ɓeara judiorãẽ́maa diabueya. Ãdjirãbʉrʉ bia ũrĩnia.– 29  Pauloba mãwã jarasiɗe judiorãra ãduɓa caicaya duanʉda ãyã wãbʉrʉsiɗaa.* 30  Mãwãnacarea Paulora poa umé Romane ɓasia. Idji ɓʉ debari paratada djibaría diabadjia. Idji acʉɗe wãbʉdara jũma bia edabadjia. 31  Idjia beɗeabadjia Ãcõrẽba ẽberãrã pe eroɓʉɗebemada idjaɓa dadji Boro Jesucritoɗebemada ebuɗa jaradiabadjia. Maʉ̃ne ni aɓaʉba mĩã sẽnaca basía.

Beɗea eɗaare

28:11. Ʉ̃cʉrʉ traduccioʉ̃ne “Dioscuros” ɓʉ́ ɓʉa. Maʉ̃ba jara ɓʉa maʉ̃ umébema ãcõrẽda mĩguiso basida. Maʉ̃ ewariɗe ẽberãrãba ãdji ãcõrẽda barco quẽbʉɗe obadjiɗaa.
28:16. Preso ɓeara idji boroa diasia. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ra neẽ́a.
28:20. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa jara ɓʉa: “Mʉ̃a ĩjã ɓʉa beuɗarãra ʉ̃rẽbaɗida jũma israelerãba ĩjã panʉ quĩrãca.” Hecho 23:6; 24:15; 26:6-8.
28:26-27. Isaía 6:9-10.
28:29. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe maʉ̃ versículora neẽ́a.