Hecho 13:1-52

13  Djabarã Antioquía puruɗebema tãẽna Ãcõrẽneba beɗeabadada, Critoɗebema jaradiabada siɗa ɓeasia. Bernabeda, Sauloda, Lucio Cirenenebemada idjaɓa Simoʉ̃da ɓasia. Simoʉ̃ trʉ̃ ĩyãgaɗara “Dji Pãĩma” abadjiɗaa. Manaeʉ̃ siɗa ɓasia. Idjira Galilea druaɗebema boro Herode ume ãbaa warisia.*  Ewari aɓa djabarãba ne coɗaca ewari o panʉne dadjirã Boroa bia beɗea panasiɗaa. Mãwã panʉne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa jarasia: –Bernabeda, Saulo siɗa mʉ̃a trʉ̃sia. Maʉ̃ bẽrã ãdjida ɓʉɗadua mʉ̃a obi ɓʉra oɗamãrẽã.–  Ãdjia ne coɗaca ewari oɗapeɗa Ãcõrẽa iwiɗibʉdaɗe ãdji jʉwara Bernabe ʉ̃rʉ̃, Saulo ʉ̃rʉ̃ biɗa ɓʉsiɗaa. Maʉ̃be ãdjira diabuesiɗaa dadjirã Boroba obi ɓʉra oɗe wãnamãrẽã. Saulo, Bernabe siɗa Chipre druaɗaa wãpeɗaɗa  Ãdjira Ãcõrẽ Jaureba diabueɗa bẽrã Seleucia puruɗaa wãsiɗaa. Mamaʉba barcoɗe Chipre morroɗaa wãsiɗaa.  Salamina puruɗe jũẽnapeɗa judiorã dji jʉrebada deza Ãcõrẽ beɗeara jaradiasiɗaa. Ãdji carebai carea Juaʉ̃ Marcoda ãdji ume nĩbasia.*  Jũma maʉ̃ morro dromane pʉrrʉabʉdaɗe Papo puruɗe jũẽne wãsiɗaa. Mama judio Barjesu abadada unusiɗaa. Maʉ̃ Barjesura jãĩbana basía. Sewaɗeba jarabadjia Ãcõrẽneba beɗeabarida.  Idjira Chipreɗebema boro Sergio Paulo abadama ɓabadjia. Maʉ̃ Sergio Paulora crĩcha cawa ɓasia. Ewari aɓa idjia Bernabera, Saulo siɗa trʉ̃bisia Ãcõrẽ beɗeada ũrĩ quĩrĩã ɓaɗa bẽrã.  Baribʉrʉ ãdjia jaradia panʉne jãĩbana Barjesuba sewaaɗa abadjia dji boroba Ãcõrẽ beɗeara ĩjãrãmãrẽã. (Barjesu trʉ̃ra griego beɗeaɗe Elimá abadaa.)  Maʉ̃ne Saulora Ãcõrẽ Jaureɗeba ɓasia. (Saulora idjaɓa Paulo abadaa.) Pauloba Elimámaa bio acʉ nũmepeɗa nãwã jarasia: 11  Jãʉ̃be dai Boroba idji ʉɓʉaɗeba bʉra cawa oya. Nawena bʉra dauɓerrea ɓeya. Dãrã ʉ̃mãdaura unuẽ́ ɓaya.– Ara maʉ̃da jãĩbanaba towa pãĩsosoa ɓʉda unupeɗa dauɓerrea ɓesia. Maʉ̃be beɗea djuburiasia bariduaba idji jʉwaɗe jidaɗapeɗa careba edeɗamãrẽã. 12  Sergio Pauloba maʉ̃ unusiɗe ãdjia dadjirã Boroɗebema jaradia panʉra bio bia ũrĩna bẽrã ĩjãsia. Pisidia druaɗaa wãpeɗaɗa 13  Paulora idji ume nĩna siɗa Papo puruɗeba Panpilia druaɗaa barcoɗe wãsiɗaa. Mama Pergue puruɗe jũẽsiɗaa. Baribʉrʉ Juaʉ̃ Marcoba ãdjira amepeɗa Jerusaleʉ̃naa jẽda wãsia.* 14  Pergueɗeba dewara Antioquía puruɗaa wãsiɗaa. Maʉ̃ Antioquíara Pisidia druaɗe ɓʉa. Mama ʉ̃nãũbada ewariɗe judiorã dji jʉrebada deɗe eɗa wãnapeɗa chũpanesiɗaa. 15  Maʉ̃be dji bororãba Ãcõrẽ leyɗebemada idjaɓa Ãcõrẽneba beɗeabadaba ɓʉpeɗaɗaɗebema siɗa jĩgua lesiɗaa. Maʉ̃be aɓaʉda Paulo, Bernabe chũpanʉmaa nãwã jaraɗe wãbisiɗaa: –Djabarã, bãrãba dai carebaɗi carea beɗeada eropanʉbʉrʉ, jaraɗadua.– 16  Maʉ̃ne Paulora piradrʉpeɗa jʉwaba jarasia jũmarãda chupeaɗamãrẽã. Maʉ̃be jarasia: –Achirã Israelɗebema idjaɓa judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya ɓearã, ũrĩnadua: 17  Israel Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãda edasia. Ãdjirã Egipto druaɗe ãĩbemarã quĩrãca panasiɗaɗe Ãcõrẽba puru dromada yõbisia. Maʉ̃be idji ʉɓʉaba ãdjirãra Egipto druaɗebemada ẽdrʉ enesia.* 18  Mãwãnacarea ãdjirãba ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗe biẽ́ obʉdara Ãcõrẽba cuarenta poa droa ɓasia.* 19  Maʉ̃be Canaaʉ̃ druaɗe Ãcõrẽba siete puru poyabipeda ãdji ẽjũãda dadji drõã naẽnabemarãa diasia.* 20  Egiptoɗaa wãpeɗaɗaɗeba aɓa ãdji ẽjũã edabʉdaɗaa 450 poa ɓasia.* Mãwãnacarea Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʉ ɓʉbadarãda diabadjia aɓa Ãcõrẽneba beɗeabari Samuel ewariɗaa.* 21  Maʉ̃ ewariɗe ãdjirãba Ãcõrẽa beɗea djuburiasiɗaa ẽberã aɓa ãdjirã boroda ɓʉmãrẽã. Maʉ̃ carea Ãcõrẽba Quis warra Saulda ɓʉsia.* Maʉ̃ Saulora Benjamiʉ̃neba yõna basía. Cuarenta poa israelerã boroda ɓasia. 22  Baribʉrʉ Ãcõrẽba Saulora ãyã ɓʉpeɗa Davida ɓʉsia ãdjirã boroda ɓamãrẽã. Daviɗebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Mʉ̃a Jesé warra Davida bia unu ɓʉa. Mʉ̃a obi quĩrĩã ɓʉra idjia jũma oya.”* 23  Maʉ̃be Ãcõrẽba naẽna jaraɗa quĩrãca osia. Idjia Daviɗeba yõpeɗaɗaɗebemada aɓa ɓʉsia israelerã Ẽdrʉ Edabarida ɓamãrẽã.* Maʉ̃ ẽberãra Jesua. 24  Maʉ̃ Jesu zei naẽna Juaʉ̃ba jũma israelerãa jaradia ɓasia ãdji cadjirua igaraɗapeɗa Ãcõrẽmaa zeɗamãrẽã. Mãwã obʉdara idjia doeɗa borocuebadjia. 25  Idji beui ewari caita ɓasiɗe Juaʉ̃ba jarasia: “Bãrãba mʉ̃ra ¿caida crĩcha panʉ? Mʉ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʉ edabari diai jaraɗaẽ́a.* Baribʉrʉ mʉ̃ caiɗu zebʉrʉda mʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉa. Idjia jĩrũne jʉ̃ ɓʉ ẽrãi carea mʉ̃ra bia ɓʉẽ́a.”* 26  Achirã Abrahaʉ̃neba yõpeɗaɗarã, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya ɓea, Ãcõrẽba dadjirãa maʉ̃ beɗea dadji ẽdrʉ edaiɗebemada diabuesia.* 27  Jerusaleʉ̃nebemaba, ãdji bororã biɗa Jesura dadji Ẽdrʉ Edabarida cawaɗaẽ́ basía. Ãcõrẽneba beɗeabadaba ɓʉpeɗaɗara ʉ̃nãũbada ewariza jĩgua lebadamĩna idjiɗebema ɓʉpeɗaɗada cawaɗaẽ́ basía. Ãtebʉrʉ Jesu beabisiɗaɗe maʉ̃ beɗeaba jara ɓʉra wãrãda osiɗaa. 28  Ni cãrẽ cadjirua oɗara ununaẽ́mĩna ãdjirãba Pilatoa jarasiɗaa beamãrẽã. 29  Ãcõrẽ cartaɗe idji beaɗiɗebema ɓʉpeɗaɗa jũma mãwãnacarea idjira cruɗebemada uɗaa ɓʉɗapeɗa tʉɓarisiɗaa. 30  Baribʉrʉ Ãcõrẽba idjira ʉ̃rẽbabisia. 31  Mãwãnacarea Jesuba idji ume Galileaɗeba Jerusaleʉ̃naa wãpeɗaɗarãa ara idjida ɓarima zocãrã unubisia. Iɗi maʉ̃ ẽberãrãba idjiɗebemada jũma israelerãa beɗea panʉa. 32  13:32-33 Ara maʉ̃ quĩrãca daiba naʉ̃ beɗea biada jara panʉa: Ãcõrẽra dadji drõã naẽnabemarã ume beɗea ɓʉsia idjaɓa dadjirã, ãdjirãneba yõpeɗaɗarã ewariɗe maʉ̃ beɗea ɓʉɗara jũma osia. Jesura ʉ̃rẽbabisia salmo umébemane ɓʉ́ ɓʉ quĩrãca.* Nãwã jara ɓʉa: “Bʉra mʉ̃ Warraa. Iɗi bʉra mʉ̃ Warraaɗa abʉrʉa.”* 34  Ãcõrẽba Jesura beu ɓaɗada ʉ̃rẽbabisia waa beurãmãrẽã. Maʉ̃nebemada idji cartaɗe nãwã jarasia: “Mʉ̃a Davia carebai jaraɗara bãrã ume wãrãda oya.”* 35  Maʉ̃ carea dewara salmone naʉ̃da jara ɓʉa: “Mʉ̃, bʉ nezoca jipa ɓʉra bʉa idu ɓerawabiẽ́a.”* 36  Davi zocai ɓasiɗe Ãcõrẽba idjiɗeba osia idjia quĩrĩã ɓaɗa quĩrãca. Maʉ̃be Davira jaiɗapeɗa tʉɓarisiɗaa idji drõãenabemarã tʉɓaripeɗaɗama. Maʉ̃ne idjira ɓerawasia. 37  Baribʉrʉ Ãcõrẽba ʉ̃rẽbabiɗara ɓerawaẽ́ basía. 38  13:38-39 Maʉ̃ bẽrã djabarã, naʉ̃gʉda cawaɗadua: bãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba Jesuɗeba quĩrãdoaya. Moise ley ĩjã o panʉ carea Ãcõrẽba bãrãra jipa panʉana acaa. Baribʉrʉ jũma Jesu ĩjãbʉdara Ãcõrẽba jipa panʉana abaria. Maʉ̃drʉ bãrãa jara panʉa. 40  Quĩrãcuita ɓeaɗadua Ãcõrẽneba beɗeabadaba ɓʉpeɗaɗada bãrã ume mãwãrãmãrẽã. Nãwã ɓʉsiɗaa: 41  Ãcõrẽba jara ɓʉ igara ɓearã, ¡acʉɗadua! ¡Dauperaɗadua! ¡Beuɗadua! Mʉ̃a bãrã ewariɗe ne minijĩchiada oya. Maʉ̃ra aɓaʉba bãrãa jarabʉrʉ siɗa ĩjãnaẽ́a.* 42  Paulo, Bernabe siɗa judiorã dji jʉrebada deɗeba ẽdrʉbʉdaɗe ẽberãrãba beɗea djuburiasiɗaa dewarabema ʉ̃nãũbada ewariɗe biɗa maʉ̃nebemada beɗeaɗamãrẽã.* 43  Dji jʉre panana wãsiɗaɗe zocãrã judiorãba, judiorã crĩcha ẽpẽbada biɗa Paulora, Bernabe siɗa ẽpẽsiɗaa. Ãdjia maʉ̃ ẽberãrãa bio jarasiɗaa Ãcõrẽba idji biaɗeba ãdjirã careba ɓʉda ĩjã pananamãrẽã. 44  Dewarabema ʉ̃nãũbada ewariɗe purura berara jũma ãbaa dji jʉresiɗaa Ãcõrẽ beɗea ũrĩni carea. 45  Baribʉrʉ judiorã bororãba ẽberãrã cãbana unusiɗaɗe soɗe biẽ́ duanesiɗaa. Pauloba jaradia ɓʉɗe ãdjirãba sewaaɗa abadjiɗaa idjaɓa Pauloɗebemada biẽ́ beɗeabadjiɗaa. 46  Maʉ̃ne Pauloba, Bernabe biɗa ne wayaa neẽ́ ãdjirãa jarasiɗaa: –Wãrãda daiba bãrãa Ãcõrẽ beɗeara naãrã jaraɗida panasiɗaa. Baribʉrʉ bãrãba igara panʉ bẽrã idjaɓa bãrãmaarã ewariza Ãcõrẽ ume zocai ɓaida biẽ́ ɓʉ bẽrã, daiba judiorãẽ́a jaraɗe wãnia. 47  Daiba mãwã oɗamãrẽã dadjirã Boroba nãwã jarasia: Mʉ̃a bʉra ʉ̃naa quĩrãca ɓʉsia judiorãẽ́ba mʉ̃nebemada cawaɗamãrẽã. Bʉa jũma naʉ̃ ẽjũãne ɓearãa cawabiya mʉ̃a ẽdrʉ edaiɗebemada.* 48  Judiorãẽ́ba maʉ̃ ũrĩsiɗaɗe ɓʉsriɗasiɗaa. Ara maʉ̃da dadjirã Boro beɗeaɗebemada bia beɗeasiɗaa. Maʉ̃ne Ãcõrẽba ewariza idji ume zocai ɓeaɗi carea ɓʉɗarãba ĩjãsiɗaa. 49  Maʉ̃be dadjirã Boro beɗeara jũma maʉ̃ druaɗe jarasiɗaa. 50  Baribʉrʉ judiorãba Ãcõrẽ waya ɓea wẽrãrã dji dromarãa, umaquĩrã dji dromarãa biɗa jarasiɗaa Paulo, Bernabe siɗa biẽ́ oɗamãrẽã. Mãwã ãdji puruɗebemada ãyã jʉretasiɗaa. 51  Maʉ̃ne Pauloba Bernabe biɗa puruɗebema pora ãdji jĩrũnebemada jãrãpetasiɗaa unubiɗi carea Ãcõrẽba cawa oida. Maʉ̃be Iconio puruɗaa wãsiɗaa. 52  Baribʉrʉ Jesu ĩjã ɓea maʉ̃ Antioquíaɗe panʉra bio ɓʉsriɗa panasiɗaa idjaɓa Ãcõrẽ Jaureɗeba panasiɗaa.

Beɗea eɗaare

13:1. Galilea druaɗebema boro Herode. Maʉ̃gʉ Herodera Antipa trʉ̃ jarabadjiɗaa.
13:5. Griego beɗeaɗe “Juaʉ̃” ɓʉ́ ɓʉa. Idjira Bernabe ẽberãrãnebema basía. Colosa 4:10.
13:13. Maʉ̃ Juaʉ̃ Marco jẽda wãnara Pauloba biẽ́ unusia. Hecho 15:38.
13:17. Exodo 1:7; 12:51.
13:18. Droa ɓasia. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa “waga ɓasia.” Numero 14:34.
13:19. Josue 11:15-23.
13:20. Griego beɗeaɗe maʉ̃ba idjaɓa jara ɓʉa: “Maʉ̃be 450 poa Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʉ ɓʉbadarãda diabadjia.”
13:20. Juece 2:16-19.
13:21. 1 Samuel 8:1-9; 10:23-25.
13:22. 1 Samuel 13:14; Salmo 89:20; Isaía 44:28.
13:23. 2 Samuel 7:12-16; Salmo 132:11-13,17.
13:25. Juaʉ̃ 1:20.
13:25. Luca 3:16.
13:26. Dadjirãa. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa: “Bãrãa.”
13:32-33. Ʉ̃rẽbabisia. Maʉ̃ beɗeaba idjaɓa jara ɓʉa Ãcõrẽba idji Warrara naʉ̃ djara edamãrẽã jaraɗaɗebemada.
13:32-33. Griego beɗeaɗe ɓʉ́ ɓʉa “iɗi mʉ̃ra bʉ zeza basía.” Salmo 2:7. Maʉ̃ salmoba beɗea ɓʉa Ãcõrẽba idji Warrara israelerã Boroda ɓʉɗaɗebemada.
13:34. Isaía 55:3.
13:35. Salmo 16:10.
13:41. Habacuc 1:5.
13:42. Ẽberãrãba. Griego beɗeaɗe ʉ̃cʉrʉ cartaɗe ɓʉ́ ɓʉa “judiorãẽ́ ɓeaba.”
13:47. Isaía 49:6.