Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Kɔ emu nsɛm afã hɔ

Mmofra—Moma Mo Awofo Ani Gye

Mmofra—Moma Mo Awofo Ani Gye

Mmofra—Moma Mo Awofo Ani Gye

ƆSOMAFO Yohane a na n’ani afi no kyerɛwee sɛ: “Minni anigye a ɛsen eyi, sɛ mete sɛ me mma nam nokware mu.” (3 Yohane 4, Akuapem Twi Bible) Ɛwom sɛ mmofra a wɔreka wɔn ho asɛm wɔ Bible mu yi no fa Kristo asuafo ho de, nanso ɛnyɛ den koraa sɛ awofo a wosuro Onyankopɔn no bɛte Yohane asɛm yi ase. Sɛnea awofo boa wɔn mma ma esi wɔn yiye wɔ abrabɔ mu no, saa ara na mmofra nso ma wɔn awofo ani agye kɛse.

Israel hene Salomo huu sɛnea mmofra abrabɔ ka wɔn awofo kɛse no, na ɔkyerɛwee sɛ: “Ɔba nyansafo ma n’agya ani gye, na ɔba kwasea yɛ ne na awerɛhow.” (Mmebusɛm 10:1) Enti, ɛyɛ papa sɛ mmofra nyinaa—a wɔn a wɔanyinyin mpo ka ho—susuw sɛnea wɔn abrabɔ bɛka wɔn papa ne wɔn maame no ho. Dɛn nti na ɛfata sɛ mmofra susuw saa asɛm yi ho?

Wo de, susuw sɛnea w’awofo a wosuro Onyankopɔn no abrɛ atete wo no ho hwɛ! Efi bere a wonyinsɛn wo ara pɛ na wofii ase dwenee wo ho na wɔbɔɔ mpae maa wo. Bere a w’awofo woo wo no, abusuabɔ kɛse bɛdaa wo ne wɔn ntam, na wɔdaa Onyankopɔn ase sɛ wama wɔanya hokwan kɛse abɛyɛ awofo. Wɔde ɔbadomaa pɛkyɛɛ hyɛɛ wɔn sɛ wɔnhwɛ no. Wobehui sɛ awofoyɛ nna fam. Esiane sɛ wɔyɛ Yehowa asomfo nti wɔamfa wɔn adwuma no anni agoru koraa.

Esiane sɛ w’awofo yɛ nokware Kristofo nti, wɔhwehwɛɛ akwankyerɛ a ɛyɛ papa fii Bible ne Bible ho nhoma mu, na wogyee afotu fii wɔn a wɔatete mma pɛn no hɔ. Wɔkɔɔ so nso de wɔn ahiasɛm too Onyankopɔn anim wɔ mpaebɔ mu. (Atemmufo 13:8) Bere a worenyin no nso, w’awofo huu nneɛma a wobɔ mu mmɔden ne nea wotɔ sin wom. (Hiob 1:5) Bere a wusii onyin kwan mu no, wohyiaa nsɛnnennen foforo pii wɔ wo ho. Mmere bi wɔ hɔ a ebia woyɛɛ asoɔden, na ɛno maa w’awofo bɔɔ mpae denneennen, suaa ade pii, na nea ɛbɛyɛ na wɔatumi aboa wo ma woakɔ so asom wo soro Agya Yehowa no bɛyɛɛ wɔn so dadwen kɛse.

Wo maame ne wo papa dwenee wo ho bere nyinaa. Bere a woanyin yi mpo wɔda so ara dwen w’apɔwmuden, w’anigye, wo haw, ne sɛnea wobɛkɔ so asom Onyankopɔn yiye no ho. Ɛwom sɛ, bere a w’awofo gu so retete wo nyinaa no, wonim sɛ woyɛ obi a wubetumi apaw nea w’ankasa wopɛ sɛ woyɛ de, nanso wɔrentumi nhu nea wobɛyɛ daakye ankasa. Awiei koraa no, w’ankasa na wobɛpaw sɛnea wobɛbɔ wo bra daakye.

Ɛnde, so ɛnyɛ nea ntease wom sɛ yɛbɛka sɛ nea ɛbɛma awofo ‘ani agye asen biara’ ne sɛ wɔbɛte sɛ wɔn ‘mma nam nokware no mu’? Sɛ wɔte sɛ wɔn mma afi nokware no mu a, so ɛrenhyɛ wɔn awerɛhow? Nokwarem no, mmofra a wɔmmɔ ɔbra pa ma wɔn awofo di awerɛhow. Salomo kae sɛ: “Ɔba kwasea yɛ n’agya awerɛhow ne ne na a ɔwoo no amutew.” (Mmebusɛm 17:25) Hwɛ sɛnea sɛ abofra bi ansom nokware Nyankopɔn no a, ɛhyɛ n’awofo awerɛhow!

Ɛda adi pefee sɛ, wubetumi ama w’abusuafo ne afoforo ani agye kɛse anaasɛ woahyɛ wɔn awerɛhow pii. Wo nneyɛe ma w’awofo ani gye anaasɛ ɛhyɛ wɔn awerɛhow kɛse. Sɛ woansom Onyankopɔn na woamfa n’asɛm ammɔ wo bra a, w’awofo bedi yaw kɛse. Nanso, sɛ wosom Onyankopɔn, na wode ne mmara bɔ wo bra a, wɔn ani begye. Sɛ wokɔ so som Yehowa na wutie no a, w’awofo ani begye. Si wo bo sɛ wobɛma w’awofo ani agye! Akyɛde bɛn na ɛsen sɛ wobɛma wɔn a wɔtete wo, hwɛ wo, na wɔdɔ wo no ani agye?