Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Burnett, Simone, Eston a Caleb

Ochotne sa ponúkli — Austrália a Oceánia

Ochotne sa ponúkli — Austrália a Oceánia

RENEÉ, sestra z Austrálie, ktorá má niečo po tridsiatke, vyrastala v rodine, kde boli všetci horlivými zvestovateľmi. Spomína: „Stále sme sa sťahovali, lebo sme chceli pomôcť na miestach, kde bolo málo zvestovateľov. Rodičia sa snažili, aby sme sa nenudili a mali veľa príjemných zážitkov. Chcela som, aby aj moje dve deti prežili také detstvo.“

 Jej manžel Shane, ktorý bude mať štyridsať, mal podobné duchovné ciele. Hovorí: „Krátko po narodení nášho druhého dieťaťa sme si v Strážnej veži prečítali článok o rodine svedkov, ktorá sa vypravila na jachte do juhozápadného Tichomoria, aby slúžila na ostrovoch Tonga. * Veľmi to na nás zapôsobilo, a tak sme si povedali, že napíšeme do pobočiek v Austrálii a na Novom Zélande, aby nám poradili, kde by bolo potrebné pomôcť so službou. * Bratia nám odpísali, či by sme sa nemohli presťahovať na Tongu — presne na to miesto, o ktorom sme čítali.“

Jacob, Reneé, Skye a Shane

Shane, Reneé a ich dve deti Jacob Skye slúžili na Tonge asi rok, ale potom sa pre časté nepokoje museli vrátiť do Austrálie. Svojho cieľa slúžiť viac sa však nevzdali. V roku 2011 sa presťahovali na Norfolk, malý tichomorský ostrov, ktorý leží asi 1 500 kilometrov východne od Austrálie. Bolo to dobré rozhodnutie? Dnes už 14-ročný Jacob hovorí: „Jehova sa postaral nielen o to, aby nám nič nechýbalo, ale aj o to, aby sme v službe zažili veľa zábavy.“

ĎALŠIE OCHOTNÉ RODINY

Tak ako Shane, Reneé a ich deti sa ochotne ponúkli aj ďalšie rodiny, aby slúžili na miestach, kde bola potrebná pomoc. Čo ich k tomu podnietilo?

„Veľa ľudí dobré posolstvo zaujalo. A my sme chceli, aby mohli pravidelne študovať Bibliu.“ ​(Burnett)

Burnett Simone, ktorí majú vyše 30 rokov, sa so synmi Estonom Calebom, ktorí majú dvanásť a deväť, presťahovali do Burketownu, odľahlého mestečka v austrálskom Queenslande. Burnett hovorí: „Svedkovia sa tam dostali len raz za tri alebo štyri roky. Veľa ľudí dobré posolstvo zaujalo. A my sme chceli, aby mohli pravidelne študovať Bibliu.“

Jim, Jack, Mark a Karen

Manželia Mark Karen, ktorí sú čerství päťdesiatnici, slúžili v niekoľkých zboroch v okolí Sydney v Austrálii. Potom sa so svojimi tromi deťmi Jessicou, Jimom Jackom presťahovali do odľahlého baníckeho mestečka Nhulunbuy, ktoré leží v Severnom teritóriu. Mark hovorí: „Mám ľudí veľmi rád, a tak som chcel ísť niekam, kde by som mohol v službe či v zbore urobiť čo najviac.“ Karen mala spočiatku obavy, ale potom ich prekonala. Spomína: „Mark ma spolu s ďalšími povzbudzoval, aby som sa nebála, a tak som sa rozhodla, že to skúsim. Teraz som rada, že som to urobila.“

Benjamin, Jade, Bria a Carolyn

Benjamin Carolyn sa v roku 2011 presťahovali s dvomi malými dcérkami Jade Briou z Queenslandu do Východného Timoru, čo je malý štát v indonézskom súostroví. Ben rozpráva: „S Carolyn sme kedysi slúžili vo Východnom Timore ako zvláštni priekopníci. Služba tam bola úžasná a bratia nám veľmi pomáhali. Keď sme odchádzali, trhalo nám to srdce. Boli sme rozhodnutí, že sa tam vrátime. Keď sa nám narodili deti, museli sme svoje plány odložiť, ale nevzdali sme sa ich.“ Carolyn dodáva: „Priali sme si, aby naše deti vyrastali medzi misionármi, bételitmi a zvláštnymi priekopníkmi a aby sa zo služby Jehovovi čo najviac tešili.“

ČO MUSELI VZIAŤ DO ÚVAHY

Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady?“ ​(Luk. 14:28) Aj rodiny, ktoré sa chcú presťahovať, si musia urobiť dobrý plán. Čo všetko musia brať do úvahy?

DUCHOVNÉ HĽADISKO: „Chceli sme druhým pomáhať a nebyť im na ťarchu,“ hovorí Ben. „Takže skôr ako sme sa presťahovali, pracovali sme na tom, aby sme boli duchovne silní. Okrem toho sme viac chodili do služby a snažili sa byť aktívnejší v zbore.“

Jacob, o ktorom sme už hovorili, rozpráva: „Pred príchodom na Norfolk sme si v Strážnej veži Prebuďte sa! čítali o mnohých rodinách, ktoré odišli slúžiť tam, kde to bolo potrebné. Rozprávali sme sa, s akými ťažkosťami sa stretávali a ako im Jehova pomáhal.“ Jeho 11-ročná sestra Skye dodáva: „Často som sa modlila. Sama, ale i s mamičkou a oteckom.“

CITOVÉ POTREBY: Reneé spomína: „Miesto, kde sme bývali, som mala veľmi rada. Okrem toho sme  mali blízko rodinu a priateľov, takže nebolo ľahké odísť. No namiesto toho, aby som sa stále zaoberala tým, čo opúšťam, premýšľala som, akým prínosom to bude pre našu rodinu.“

KULTÚRNE ROZDIELY: Mnohé rodiny sa na presťahovanie pripravujú tak, že sa snažia čo najviac dozvedieť o novom prostredí. Mark hovorí: „O Nhulunbuy sme si prečítali všetko, čo sa dalo. Tamojší bratia nám láskavo poslali niekoľko mestských novín, a tak sme mohli nahliadnuť do života a kultúry miestnych ľudí.“

Shane, ktorý sa s rodinou presťahoval na ostrov Norfolk, spomína: „Zameral som sa najmä na to, aby som sa vždy správal ako kresťan. Hovoril som si, že keď budem úprimný, mierny, poctivý a pracovitý, dokážem vychádzať s ľuďmi všade na svete.“

AKO PREKONÁVALI ŤAŽKOSTI

Tí, ktorí úspešne zvládli službu v novom prostredí, zdôrazňujú, aké je dôležité byť prispôsobivý a nečakané ťažkosti prekonávať s optimizmom. Pouvažuj nad niekoľkými príkladmi.

Reneé rozpráva: „Naučila som sa, že veci sa dajú robiť aj inak, ako som bola zvyknutá. Niekedy sa napríklad stane, že more je rozbúrené a lode s tovarom sa nemôžu dostať do prístavu. V obchodoch je potom málo potravín a sú drahé. A tak musím byť vynachádzavá a variť z toho, čo mám k dispozícii.“ Jej manžel Shane dodáva: „Musíme si dávať pozor aj na výdavky, aby sme neprekročili týždenný rozpočet.“

Ich syn Jacob musel prekonať iný problém. Hovorí: „Okrem nás bolo v zbore len sedem ľudí a všetci boli dospelí, takže som nemal žiadnych kamarátov v mojom veku. Ale keď sme začali spolu chodiť do služby, spriatelili sme sa.“

Jim, ktorý má 21 rokov, zažil niečo podobné. „Najbližší zbor je od Nhulunbuy vzdialený viac ako 700 kilometrov, takže sa snažíme čo najviac vyťažiť  z našich zjazdov. Prichádzame medzi prvými, lebo si chceme čo najviac vychutnať vzácne chvíle s bratmi a sestrami. Sú to pre nás najkrajšie udalosti v roku.“

„JE TO TU SUPER!“

V Biblii sa píše: „Jehovovo požehnanie – je to, čo obohacuje.“ ​(Prísl. 10:22) Pravdivosť týchto slov môžu potvrdiť mnohí ochotní bratia a sestry z celého sveta.

Mark hovorí: „Najväčšiu radosť mám z toho, aký vplyv malo naše presťahovanie na deti. Dve staršie už nadobudli úplnú dôveru, že Jehova sa postará o tých, ktorí dávajú záujmy jeho Kráľovstva na prvé miesto. A to sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.“

Shane rozpráva: „Veľmi nás to zblížilo. Keď počujem manželku a deti rozprávať, čo pre nich Jehova urobil, som naozaj šťastný.“ Jeho syn dodáva: „Je to tu super! Som fakt rád, že sme sem prišli.“

^ 3. ods. Pozri článok „Boží priatelia na ‚Priateľských ostrovoch‘“ v Strážnej veži z 15. decembra 2004, strany 8 – 11.

^ 3. ods. V roku 2012 bola novozélandská pobočka zlúčená s austrálskou a vznikla austrálsko-ázijská pobočka.