Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Pôjdeme s vami“

„Pôjdeme s vami“

„My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ ​(ZECH. 8:23)

PIESNE: 65, 122

1., 2. a) Čo Jehova predpovedal o čase, v ktorom žijeme? b) Aké otázky si zodpovieme v tomto článku? (Pozri obrázok v úvode článku.)

O ČASE, v ktorom žijeme, Jehova predpovedal: „V tých dňoch sa desať mužov zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zech. 8:23) „Žid“ symbolizuje tých, ktorých Boh pomazal svätým duchom. Sú nazvaní aj ako „Boží Izrael“. (Gal. 6:16) „Desať mužov“ predstavuje ľudí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Pevne sa držia „sukne muža Žida“ a považujú za veľkú česť podporovať pomazaných, lebo vidia, ako ich Jehova žehná.

Tak ako prorok Zechariáš, aj Ježiš vyzdvihol jednotu medzi Božím ľudom, ktorá je v dnešnom svete niečím vzácnym. Povedal, že jeho nasledovníci budú tvoriť dve skupiny — „malé stádo“ a „iné ovce“. No napriek tomu majú byť „jedným stádom jedného pastiera“. (Luk. 12:32; Ján 10:16) Vzťah medzi týmito dvomi skupinami však vyvoláva niekoľko otázok: (1) Potrebujú dnes iné ovce poznať mená všetkých pomazaných? (2) Aký pohľad na seba by mali mať pomazaní? (3) Ako by sme mali reagovať, keď niekto v našom  zbore začne na Pamätnej slávnosti prijímať symboly? (4) Mali by sme sa znepokojovať, že vzrastá počet tých, ktorí prijímajú symboly? V tomto článku nájdeme odpovede na tieto otázky.

POTREBUJEME DNES POZNAŤ MENÁ VŠETKÝCH POMAZANÝCH?

3. Prečo nemôžeme s istotou povedať, kto bude patriť do počtu 144 000?

Potrebujú dnes iné ovce poznať mená všetkých pomazaných? Nie. Prečo? Lebo aj keď niekto dostal pozvanie ísť do neba, je to stále len pozvanie, a nie konečné schválenie. Satan to vie, a preto vzbudzuje „falošných prorokov... aby zviedli, ak to bude možné, aj vyvolených“. (Mat. 24:24) Nikto z nás nemôže povedať, či pomazaný kresťan dostane nebeskú odmenu, alebo nie. Len Jehova rozhodne o tom, či je toho hodný a či bude s konečnou platnosťou zapečatený. Stane sa to nejaký čas pred tým, ako pomazaný vo vernosti zomrie, alebo tesne pred vypuknutím „veľkého súženia“. (Zjav. 2:10; 7:3, 14) Preto by bolo zbytočné snažiť sa dopátrať, ktorí Boží služobníci budú nakoniec patriť do počtu 144 000. [1]

4. Ako môžeme hovoriť pomazaným „pôjdeme s vami“, keď nepoznáme ich mená?

Ak nie je možné poznať mená všetkých členov duchovného Izraela, ako môžu iné ovce hovoriť: „Pôjdeme s vami“? Všimnime si, že podľa Zechariášovho proroctva sa desať symbolických mužov „chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ Hoci sa tu hovorí len o jednom Židovi, z vyjadrení „s vami“ vyplýva, že nejde iba o jednu osobu. Tento „Žid“ teda nie je len jeden človek, ale celá skupina pomazaných. Aby sme mohli ísť s nimi, nie je potrebné poznať ich mená. Namiesto toho ich musíme rozpoznať ako skupinu a potom spolu s nimi slúžiť Jehovovi. Písmo nás varuje, aby sme nenasledovali žiadneho človeka, lebo naším Vodcom je Ježiš. (Mat. 23:10)

AKÝ POHĽAD NA SEBA BY MALI MAŤ POMAZANÍ

5. Aké upozornenie by mali brať pomazaní vážne a prečo?

Tí, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly, by sa mali vážne zamyslieť nad slovami v 1. Korinťanom 11:27–29. (Prečítajte.) Čo tu chcel apoštol Pavol zdôrazniť? Keby si pomazaný kresťan nezachovával dobrý vzťah k Jehovovi, prijímal by symboly nehodne. (Hebr. 6:4–6; 10:26–29) Toto upozornenie je pre pomazaných kresťanov pripomienkou, že odmenu ešte nezískali. Musia sa stále usilovať „o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša“. (Fil. 3:13–16)

6. Aký pohľad na seba by mali mať pomazaní?

Pavol pod vplyvom svätého ducha vyzýval pomazaných kresťanov, aby „chodili hodní povolania, ktorým boli povolaní“. Ako to mali robiť? „S celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja.“ ​(Ef. 4:1–3) Jehovov duch podnecuje k pokore, nie k pýche. (Kol. 3:12) Pomazaní sa v žiadnom ohľade nesnažia vyniknúť. Pokorne uznávajú, že nemajú viac svätého ducha než tí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Netvrdia, že dostávajú nejaké zjavenia, ani to, že Bibliu poznajú lepšie ako iní.  A nikomu nenaznačujú, že by mal na Pamätnej slávnosti prijímať symboly, lebo si myslia, že je tiež pomazaný. S pokorou si uvedomujú, že toto pozvanie môže prísť iba od Jehovu.

7., 8. Čo pomazaní neočakávajú a prečo?

Hoci pomazaní považujú svoju nádej na život v nebi za výnimočnú česť, neočakávajú, že druhí im budú prejavovať mimoriadnu úctu. (Ef. 1:18, 19; prečítajte Filipanom 2:2, 3.) Vedia, že keď ich Jehova pomazal svojím duchom, nedal o tom vedieť každému. Preto ich neprekvapuje, že niektorí ľudia môžu o ich pomazaní spočiatku pochybovať. Poznajú biblickú radu, aby sme rýchlo neuverili každému, kto tvrdí, že dostal od Boha nejaké zvláštne poverenie. (Zjav. 2:2) Pomazanie svätým duchom rozhodne nie je akousi vizitkou, ktorú by dávali každému, koho stretnú. Preto o svojej nádeji pravdepodobne vôbec nehovoria, aby na seba nepútali pozornosť, ani sa pred druhými nevychvaľujú, akú úžasnú vyhliadku do budúcnosti majú. (1. Kor. 1:28, 29; prečítajte 1. Korinťanom 4:6–8.)

Pomazaní sa nepovažujú za členov akéhosi elitného klubu. Nevyhľadávajú ďalších, ktorí vyhlasujú, že majú rovnakú nádej, aby sa s nimi zblížili alebo aby spolu vytvárali zvláštne skupiny na štúdium Biblie. (Gal. 1:15–17) Takéto snahy by viedli k rozdeleniu v zbore a boli by v rozpore s pôsobením svätého ducha, ktorý podporuje pokoj a jednotu. (Prečítajte Rimanom 16:17, 18.)

AKO SA SPRÁVAŤ K POMAZANÝM

9. Ako by sme sa mali správať k tým, ktorí prijímajú symboly, a prečo? (Pozri rámček „ Láska ‚sa nespráva neslušne‘“.)

Ako by sme sa mali správať k tým, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly? Ježiš svojim učeníkom povedal: „Vy všetci ste bratia.“ Potom dodal: „Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ ​(Mat. 23:8–12) Keby sme teda vyzdvihovali niektorých jednotlivcov, aj keby to boli pomazaní Kristovi bratia, bolo by to nesprávne. Keď v Biblii čítame o kresťanských starších, dostávame radu, aby sme napodobňovali ich vieru, ale nikde sa v nej nehovorí, že máme vyvyšovať nejakého človeka a považovať ho za svojho vodcu. (Hebr. 13:7) Je pravda, že niektorí majú byť „považovaní za hodných dvojnásobnej cti“. Ale takúto česť by sme im nemali prejavovať preto, že sú pomazaní, ale preto, lebo „predsedajú znamenitým spôsobom“ a „tvrdo pracujú slovom a učením“. (1. Tim. 5:17) Pomazaní by sa určite cítili nepríjemne, keby sme ich neprimerane chválili alebo im prejavovali prehnanú pozornosť. A čo je horšie, mohlo by to viesť k tomu, že by bolo pre nich ťažké prejavovať pokoru. (Rim. 12:3) Určite nechceme byť pre Kristových bratov kameňom potknutia! (Luk. 17:2)

Ako by si sa mal správať k tým, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly? (Pozri 9. – 11. odsek.)

10. Ako môžeme dať najavo, že máme k pomazaným úctu?

10 Ako teda môžeme dať najavo, že si vážime tých, ktorých Jehova pomazal svojím duchom? Nemali by sme sa ich napríklad vypytovať, ako sa stali pomazanými. Tak sa nebudeme miešať do toho, čo sa nás netýka. (1. Tes. 4:11; 2. Tes. 3:11) Nemali by sme si myslieť, že rodičia pomazaných, ich rodinní príslušníci alebo manželskí partneri tiež patria k pomazaným. Nádej na život v nebi sa nededí ani nezískava vstupom do manželstva s pomazaným.  (1. Tes. 2:12) Mali by sme sa vyhýbať aj netaktným otázkam. Napríklad by nebolo vhodné vypytovať sa manželky pomazaného brata, ako to bude znášať, keď bude v raji žiť bez neho. Môžeme si byť istí, že Jehova v novom svete „otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16)

11. Prečo je pre nás ochranou, keď nepodľahneme sklonu „obdivovať osobnosti“?

11 Keď sa k pomazaným správame vhodne, chránime sa pred skrytým nebezpečenstvom. Akým? Z Písma sa dozvedáme, že do kresťanského zboru sa môžu votrieť „falošní bratia“. (Gal. 2:4, 5; 1. Jána 2:19) Títo podvodníci možno dokonca tvrdia, že sú pomazaní. Okrem toho nie je vylúčené, že aj niektorí pomazaní kresťania môžu odpadnúť od pravdy. (Mat. 25:10–12; 2. Petra 2:20, 21) Ak nepodľahneme sklonu „obdivovať osobnosti“, vyhneme sa tomu, aby sme nasledovali ľudí, aj keby to boli pomazaní alebo známi členovia zboru, ktorí slúžia Jehovovi už veľa rokov. A keby sa niekto z nich stal neverným a opustil by kresťanský zbor, naša viera zostane pevná. (Júda 16)

AKO SA POZERAŤ NA POČET TÝCH, KTORÍ PRIJÍMAJÚ SYMBOLY

12., 13. Prečo by sme sa nemali znepokojovať, že vzrastá počet tých, ktorí prijímajú symboly?

12 Počet tých, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly, celé desaťročia klesal. No je zaujímavé, že v posledných rokoch ich počet rastie. Malo by nás to znepokojovať? Nie. Pouvažujme teraz o niekoľkých dôvodoch, prečo by sme si s tým nemali robiť starosti.

13 „Jehova pozná tých, čo mu patria.“ ​(2. Tim. 2:19) Usporiadatelia, ktorí počítajú prítomných na Pamätnej slávnosti, nemôžu rozhodovať o tom, kto je pomazaný, a kto nie. Do počtu tých, ktorí prijímajú symboly, sú zarátaní aj jednotlivci, ktorí sa mylne domnievajú, že sú pomazaní. Viacerí, ktorí začali v minulosti prijímať symboly, časom prestali. Iní možno trpia duševnými alebo citovými poruchami, následkom ktorých získali dojem, že budú vládnuť s Kristom v nebi. Preto sa dá povedať, že počet tých, ktorí prijímajú symboly, nezodpovedá počtu pomazaných, ktorí sú ešte na zemi.

14. Čo Biblia hovorí o počte pomazaných, ktorí budú žiť na zemi pred vypuknutím veľkého súženia?

 14 Keď Ježiš príde vziať pomazaných do neba, budú žiť v rôznych častiach zeme. Biblia hovorí, že Ježiš v tom čase „vyšle svojich anjelov so silným zvukom trúbky a zhromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jednej končiny nebies po druhú“. (Mat. 24:31) Z Písma sa tiež dozvedáme, že v posledných dňoch bude na zemi len ostatok pomazaných. (Zjav. 12:17) Nikde sa však nepíše o tom, koľkí pomazaní budú žiť na zemi pred vypuknutím veľkého súženia.

15., 16. Čo by sme si mali uvedomiť, pokiaľ ide o výber 144 000 pomazaných?

15 Jehova určuje čas, dokedy bude vyberať pomazaných. (Rim. 8:28–30) Prvých pomazaných začal vyberať krátko po smrti Ježiša a jeho vzkriesení. Zdá sa, že všetci kresťania žijúci v prvom storočí boli pomazaní. V priebehu nasledujúcich storočí až do začiatku posledných dní žilo na zemi mnoho ľudí, ktorí tvrdili, že nasledujú Krista. Ale drvivá väčšina z nich boli kresťania len podľa mena. Ježiš ich prirovnal k burine. No aj v tej dobe sa niektorí jednotlivci dokázali ako verní a Jehova ich pomazal svätým duchom. Ježiš o nich hovoril ako o „pšenici“. (Mat. 13:24–30) Aj v týchto posledných dňoch Jehova stále vyberá tých, ktorí patria do počtu 144 000. [2] Kto z nás môže spochybňovať, či Boh koná múdro, keď sa tesne pred koncom rozhodol vyberať ďalších pomazaných? (Iz. 45:9; Dan. 4:35; prečítajte Rimanom 9:11, 16.) [3] Určite sa nechceme podobať nespokojným robotníkom, ktorí sa sťažovali na svojho pána, že dal všetkým rovnakú odmenu, aj tým, ktorí odpracovali na jeho vinici len poslednú, jedenástu hodinu. (Prečítajte Matúša 20:8–15.)

16 Nie všetci, ktorí majú nádej na život v nebi, tvoria „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45–47) Jehova a Ježiš dnes sýtia mnohých prostredníctvom niekoľkých. Tak to bolo aj v prvom storočí. V tom čase sa len malý počet pomazaných kresťanov podieľal na písaní Kresťanských gréckych Písiem. Aj dnes bolo poverených len niekoľko pomazaných kresťanov, aby poskytovali duchovný „pokrm v pravý čas“.

17. Ako by si zhrnul obsah tohto článku?

17 Čo sme sa v tomto článku naučili? Jehova odmení všetkých svojich verných služobníkov, či už tvoria skupinu duchovného „Žida“, alebo patria k symbolickým „desiatim mužom“. Väčšina jeho služobníkov dostane večný život na zemi. Niektorým dal nádej na život v nebi, kde budú vládnuť s Ježišom. Od všetkých však očakáva, že budú poslúchať jeho zákony a zostanú mu verní. Členovia oboch skupín musia zostať pokorní, zachovávať jednotu a musia prispievať k pokoju v kresťanskom zbore. Dnes, keď sa posledné dni chýlia k záveru, buďme odhodlaní slúžiť Jehovovi a nasledovať Krista ako jedno stádo!

^ [1] (odsek 3) Je možné, že v budúcnosti budú zverejnené mená všetkých, ktorí boli vzkriesení, aby vládli s Ježišom v nebi, ako to vyplýva zo Žalmu 87:5, 6. (Rim. 8:19)

^ [2] (odsek 15) Hoci zo Skutkov 2:33 vyplýva, že pomazaní dostávajú svätého ducha prostredníctvom Ježiša, ten, kto vyberá pomazaných svojím duchom, je Jehova.

^ [3] (odsek 15) Viac informácií nájdeš v „Otázkach čitateľov“ v Strážnej veži z 1. mája 2007, strany 30 – 31.