Staroveké zvyky v dnešnom Mexiku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

POPRI mobilných telefónoch a internete sa v dnešnom Mexiku darí aj starobylým náboženským zvykom a predstavám. Niektoré zvyky Indiánov sa počas stáročí vmiešali do katolíckej viery, a tak dnes určujú charakter uctievania mexických katolíkov.

Napríklad mnohí ľudia v Mexiku chodia každý rok druhého novembra na cintorín, aby si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Nechávajú tam svojim blízkym, ktorí zomreli, kvety, jedlo a alkohol. Niektorí si dokonca najmú hudobníkov, aby hrali piesne, ktoré ich blízki za života radi počúvali. Mnohí katolíci si doma postavia aj oltár, na ktorý dajú fotografiu zosnulého.

V diele Enciclopedia de México sa píše, že v niektorých zvykoch spojených s oslavou zosnulých vidno „prvky indiánskych slávností v mesiacoch ochpaniztli a teotleco, ktoré pripadajú na obdobie po žatve (koncom októbra a začiatkom novembra), keď sa manes [dušiam zosnulých] obetovali kvety cempasúchil a kukuričné tamales“. Ako sa uvádza v tejto encyklopédii, niektoré zvyky sa podobajú na oslavy z čias pred príchodom Španielov a odrážajú aj istého karnevalového ducha.

Prejavy nábožnej úcty

Dvanásty december je pre mexických katolíkov sviatkom. Tisíce pútnikov zo všetkých mexických štátov putujú do kostola Panny Márie Guadalupskej, ktorý stojí na vrchu Tepeyac v meste Mexiko. Mnohí sem idú celé dni pešo, pričom sa cestou modlia k Panne. Zvyčajne vojdú do kostola kolenačky (hore) a obetujú ruže.

Obrazy Panny Márie Guadalupskej sa dnes dajú nájsť aj v domoch a bytovkách, ako aj na autobusových staniciach a iných verejných priestranstvách. Panna Mária Guadalupská má titul „Matka Božia“ a „Malá tmavá tepayacká“. Od 16. storočia jej veriaci často pripisujú zázraky vrátane uzdravovania.

Korene uctievania

Uctievanie bohyne, ako aj iné prvky tohto sviatku majú svoj pôvod v uctievaní aztéckej bohyne matky Cihuacóatl, nazývanej tiež Tonantzin, čo znamená „naša mamička“. V diele México a través de los siglos (Mexiko  počas stáročí) sa uvádza, že túto bohyňu i jej syna Huitzilopochtliho priniesli do hlavného mesta svojej ríše, Tenochtitlánu (dnes mesto Mexiko), dávni Aztékovia.

Cihuacóatlin chrám na vrchu Tepeyac zničili Španieli. A tam sa ani nie 40 rokov po tom, ako Kolumbus vstúpil na kontinent, údajne zjavila Panna Mária Guadalupská Indiánovi Juanovi Diegovi. Vraj žiadala, aby bola na tomto mieste postavená svätyňa.

Aztékovia si Cihuacóatl veľmi vážili a uctievali ju. Hovorí sa, že mala dlhé rozpustené vlasy a bola odetá do bielych šiat. Vchod do jej chrámu bol taký nízky, že sa dalo cezeň prejsť len kolenačky. Vnútri bola jej socha obkolesená modlami, aby sa javila ako „matka... bohov“.

So slávnosťou na počesť Cihuacóatl boli spojené ľudské obete, tanec a sprievod bojovníkov, ktorí mali „ruže v rukách, okolo krku a na hlave“. Tieto dary položili na svätyňu ako obete pre Huitzilopochtliho. Mnohí Indiáni museli prejsť až vyše 1 500 kilometrov, aby sa dostali na túto slávnosť, a niektorí z nich prišli dokonca z Guatemaly.

Záleží na pôvode?

Uctievanie Panny Márie Guadalupskej má jednoznačne svoj pôvod v rituáloch ľudí, ktorí neuctievali pravého Boha Biblie. (Žalm 83:18) Treba sa nad tým zamyslieť? Záleží na pôvode nejakého spôsobu uctievania?

Apoštol Pavol poskytol v tomto ohľade múdru radu, keď povedal: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi... Aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký ma podiel veriaci s neveriacim?“ Pavol tiež povedal: „Uistite sa o všetkom, pevne sa držte toho, čo je znamenité.“ — 2. Korinťanom 6:14, 15; 1. Tesaloničanom 5:21.

Jeho rada je dobrá aj dnes. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako uctievame Boha, a položiť si otázky: ‚Vidno z môjho spôsobu uctievania, že sa pevne pridŕžam učenia Božieho Slova, Biblie? Nemajú niektoré prvky môjho uctievania pôvod vo falošnom uctievaní?‘ Človek, ktorý túži páčiť sa Jehovovi, pravému Bohu, urobí múdro, ak bude hľadať na tieto otázky odpovede.

[Obrázok na strane 23]

Hudobníci pri hroboch, 2. november

[Obrázok na strane 23]

Pútnici pri bazilike Panny Márie Guadalupskej