Matky, ktoré majú aids, stoja pred dilemou

CYNTHIA, * žena, ktorá žije v Karibskej oblasti, sa mala rozhodnúť, či bude svoju dcérku dojčiť, alebo kŕmiť umelou výživou. Rozhodnutie sa môže zdať jednoduché. Veď zdravotnícki odborníci už desaťročia vyhlasujú, že materské mlieko je pre dieťa „najzdravšia strava“. Okrem toho v chudobnejších oblastiach je u umelo živených detí asi 15-krát väčšia pravdepodobnosť úmrtia na hnačkové ochorenie než u detí, ktoré ich matky dojčia. V skutočnosti Detský fond OSN (UNICEF) podáva správu, že približne 4000 detí zomiera každý deň následkom rizík spojených s náhradami dojčenia.

V prípade Cynthie však rozhodnutie týkajúce sa dojčenia mohlo znamenať úplne iné nebezpečenstvo. Vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV), ktorý zapríčiňuje aids, ju nakazil jej manžel. Po pôrode sa Cynthia dozvedela, že u dieťaťa HIV-pozitívnej matky je pravdepodobnosť 1 ku 7, že sa nakazí prijímaním materského mlieka. * A tak musela urobiť bolestivú voľbu: buď vystaví svoje dieťa riziku spojenému s dojčením, alebo ho vystaví riziku spojenému s umelou výživou.

V tých častiach sveta, ktoré epidémia aidsu postihuje najviac, sú 2 alebo 3 z 10 tehotných žien HIV-pozitívne. V jednej krajine bola infikovaná viac ako polovica všetkých testovaných tehotných žien. „Tieto alarmujúce čísla,“ oznamuje rozhlasová stanica OSN, „podnietili vedcov do pretekov o nájdenie lieku.“ Šesť organizácií pridružených k OSN reagovalo na túto hrozbu a spojilo svoje poznatky, úsilie a zdroje, a tak utvorilo Spoločný program HIV/AIDS OSN, známy ako UNAIDS. * No UNAIDS zistil, že riešenie tohto problému nie je také jednoduché.

Náročné prekážky blokujú jednoduché riešenie

Podľa Edith Whitovej, odborníčky na otázky dojčenia a prenášania HIV z matky na dieťa, zdravotnícki pracovníci radia HIV-pozitívnym ženám v priemyselne rozvinutých krajinách, aby svoje dieťa nedojčili, lebo to takmer zdvojnásobuje riziko, že dieťa bude infikované. Logickou alternatívou sa  zdá umelá výživa. No v rozvojovom svete — kde idealistické predstavy rýchle ustúpia tvrdej realite — je náročné uplatniť toto jednoduché riešenie.

Jedna z prekážok má spoločenský charakter. V krajinách, kde je dojčenie bežné, žena, ktorá kŕmi svoje dieťa umelou výživou, môže vlastne dávať najavo, že je infikovaná vírusom HIV. Žena môže mať strach, že bude obviňovaná, opustená alebo dokonca bitá, keď sa jej stav stane známym. Niektoré ženy si za takýchto okolností myslia, že nemajú na výber a musia dojčiť svoje dieťa, aby utajili, že sú HIV-pozitívne.

Sú tu aj ďalšie prekážky. Pouvažujte napríklad o 20-ročnej Margaret. Tak ako prinajmenšom 95 percent žien v Ugande, ktoré žijú na vidieku, nikdy nebola testovaná na HIV. Ale Margaret má dôvod byť znepokojená. Jej prvé dieťa zomrelo a druhá dcérka je slabá a chorľavá. Svoje tretie dieťa Margaret dojčí denne desaťkrát, a to napriek tomu, že je možno infikovaná HIV. „Nikdy by som si nemohla dovoliť svoje dieťa kŕmiť umelou výživou,“ hovorí. Prečo nie? Cena umelej výživy pre jedno dieťa, hovorí Margaret, je jeden a pol ráz väčšia ako suma, ktorú zarobí rodina v jej dedine za celý rok. Dokonca aj keby bola taká strava dostupná zadarmo, stále by tu bol problém nájsť čistú vodu, aby z umelej výživy mohla urobiť bezpečnú stravu pre dieťa. *

Niektoré z týchto prekážok by bolo možné obmedziť, ak by matky infikované vírusom HIV mali zabezpečenú správnu hygienu, primerané množstvo náhrad materského mlieka a prístup k nezávadnej vode. Je to nákladné? Možno. Je však prekvapivé, že urobiť také opatrenia sa zdá skôr otázkou určenia priorít ako nájdenia prostriedkov. V skutočnosti OSN informuje, že niektoré z najchudobnejších rozvojových krajín sveta vynakladajú na zbrojenie dvakrát toľko prostriedkov ako na zdravotnícku starostlivosť a vzdelávanie.

Ako je to s liekmi proti aidsu?

Vedci OSN podali správu, že jednoduchý a relatívne lacný liek, ktorý sa nazýva AZT, môže významne zredukovať možnosť prenosu HIV z matky na dieťa. S pomocou UNAIDS sa cena za takúto liečbu znížila na 50 dolárov. A nielen to, výskumníci v oblasti aidsu v júli 1999 oznámili, že liečenie HIV-pozitívnych matiek a ich novorodencov nevirapínom, ktorého cena je iba 3 doláre, sa zdá v prevencii prenosu HIV dokonca ešte účinnejšie ako liečenie pomocou AZT. Zdravotnícki odborníci hovoria, že nevirapín môže ročne zamedziť prenosu HIV u 400 000 novorodencov na začiatku ich života.

Niektorí však kritizujú túto liečbu a tvrdia, že keďže je to iba prevencia prenosu HIV z matky na dieťa, matka môže časom zomrieť na aids a zanechá dieťa osirelé. OSN namieta, že krutá alternatíva je nechať deti nakaziť sa HIV, a tak odsúdiť tieto nevinné obete na pomalú a žalostnú smrť. Argumentujú aj tým, že matky nakazené vírusom HIV môžu žiť ešte roky. Pouvažujte o Cynthii spomenutej už skôr. To, že má HIV, zistila v roku 1985, keď sa jej narodilo dieťa, no ochorela až o osem rokov neskôr. A hoci jej dieťa bolo už pri narodení infikované HIV, vo veku dvoch rokov bolo ešte zdravé.

Biblia nás utešuje uistením, že skutočne bezpečné prostredie a trvalé riešenie pohrôm, ako je aids, je na dohľad. (Zjavenie 21:1–4) Jehova Boh sľubuje nový svet, v ktorom „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24) Jehovovi svedkovia vás radi oboznámia s týmto trvalým riešením. Ak si želáte ďalšie informácie, skontaktujte sa s vydavateľmi tohto časopisu alebo s Jehovovými svedkami vo vašom okolí.

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 20]

WHO/​E. Hooper