Skip to content

Al lor tablo konteni

Eski sanz bann linformasion dan bann selil imin finn permet trouv sekre pou viv pli lontan?

Bann Resers pou Viv Pli Lontan

Bann Resers pou Viv Pli Lontan

“Mo finn trouv travay ki Bondie finn donn bann dimounn pou okip zot. Tou kitsoz, Li’nn fer li zoli dan so ler. Li finn mem met leternite dan zot leker.”​Ekleziast 3:10, 11.

SE Lerwa Salomon, ki ti bien saz, ki ti ekrir sa bann parol-la depi bien lontan, ek so bann parol dekrir bien seki bann dimounn resanti. Pandan bann siek ki’nn pase bann dimounn finn touletan ena enn gran desir pou viv pli lontan. Kifer? Kitfwa parski zot lavi kourt ek ki zot pa kapav evit lamor. Ek listwar montre ki bann dimounn finn touletan rod enn fason pou viv pli lontan.

Anou pran lexanp, Gilgamesh, enn lerwa Sumerien. Finn rakont boukou zistwar lor so lavi. Parmi ena Épopée de Gilgamesh, sa zistwar-la rakonte ki li ti fer enn vwayaz danzere pou rod enn remed pou li pa mor. Me selman li pa ti reisi.

Enn alchimiste dan so laboratwar dan bann lane 500 a 1500 Nou Lepok

Inn gagn anviron 2,400 an, bann alchimiste Sinwa finn esey fer enn posion mazik ki ti pou ed bann dimounn viv pli lontan. Dan sa posion-la zot ti met inpe merkir ek arsenic. Bann dimounn panse ki akoz sa posion-la boukou lanperer Sinwa finn mor. Dan l’Europe ver bann lane 500 a 1500 Nou Lepok, sertin alchimiste finn esey fer an sort ki bann dimounn kapav manz lor ek dizer li. Kifer? Zot ti panse ki parski pa kapav detrir lor sa ti pou fer bann dimounn viv pli lontan.

Azordi, sertin biolozis ek bann généticien pe esey konpran kifer bann dimounn vinn vie. Parey kouma bann dimounn ti pe rod enn “posion mazik” pou pa mor, bann resers ki sa bann siantis-la pe fer montre ki bann dimounn pe esey touzour trouv enn solision pou ki nou pa vinn vie ek nou pa mor. Me, ki rezilta zot finn gagne?

BONDIE FINN “MEM MET LETERNITE DAN ZOT LEKER.”​—EKLEZIAST 3:10, 11

KI BANN RESERS DAN NOU LEPOK MONTRE LOR KIFER NOU VINN VIE?

Bann siantis ki etidie bann selil imin finn donn plis ki 300 lexplikasion pou explike kifer nou vinn vie ek mor. Dan bann lane ki’nn fek pase, bann siantis finn reisi fer bann zanimo ek bann selil imin viv pli lontan. Akoz sa, sertin dimounn ki ris finn donn larzan bann siantis pou ki zot fer bann resers lor kifer nou mor ek pou trouv enn remed kont lamor. Ki rezilta zot bann resers finn done?

Esey viv pli lontan. Dapre sertin siantis, enn fakter inportan kifer nou vinn vie trouv dan dernie parti nou bann kromozom, ki apel bann télomère. Bann télomère protez bann linformasion zenetik ki ena dan nou bann selil kan zot divize. Me sak fwa ki nou bann selil divize, bann télomère vinn pli kourt. Avek letan, bann selil-la aret divize ek nou koumans vinn vie.

Elizabeth Blackburn, ki ti gagn enn Pri Nobel an 2009, ek so lekip ti dekouver enn sibstans ki fer bann télomère tarde pou vinn pli kourt ek lerla, bann selil vieyi mwin vit. Me selman, zot finn rekonet ki mem si bann télomère pa vinn pli kourt, sa pa vedir ki bann dimounn pou viv plis ki 70 ouswa 80 an.

Reprogrammation cellulaire. Se enn metod kot bann siantis sanz bann linformasion dan bann selil pou esey aret bann move konsekans lavieyes. Kan nou bann selil vinn tro vie pou zot miltipliye, zot kapav avoy bann move linformasion bann selil immunitaire, seki provok bann anflamasion, bann douler kronik, ek bann maladi. Pa tro lontan, bann siantis dan la France ti sanz bann linformasion ki ena dan bann selil ki zot ti pran lor bann dimounn ki ti ena plis ki 100 an. Kan zot ti fer sa, sa bann selil-la ti rekoumans miltipliye. Profeser Jean-Marc Lemaître, sef sa lekip resers-la, ti explike ki zot travay inn montre ki li posib pou fer bann selil revinn zenn.

ESKI LASIANS KAPAV FER NOU VIV PLI LONTAN?

Boukou siantis dir ki mem si ena boukou tretman pou ralanti lavieyes, bann dimounn pa pou kapav viv pli lontan ki zot deza pe viv. Li vre ki depi 19em siek, nou viv pli lontan. Me sa se sirtou parski bann dimounn ena enn bon lizienn, finn trouv bann metod pou tret bann maladi, ek gras-a bann antibiotik ek bann vaksin. Sertin siantis ki travay lor bann gene panse ki letan ki bann dimounn viv azordi finn ariv so maximum.

Inn gagn apepre 3,500 an, enn ekrivin Labib, Moiz, ti rekonet sa: “Nou kapav viv swasanndis-an, katrovin si lasante bon, me se traka ek sagrin ki plin nou lekzistans; bann lane pas vit e nou anvole ale.” (Psom 90:10) Malgre bann zefor ki bann zom fer pou ogmant kantite letan ki nou viv, lavi res parey kouma Moiz finn dekrir li.

Parkont, bann kreatir vivan kouma oursin rouz ouswa parmi bann varyete palourd ki apel quahog ena enn ki kapav viv plis ki 200 an, ek bann pie kouma baobab kapav viv pandan bann milye lane. Kan nou konpar kantite letan ki nou viv ar bann lezot kreatir vivan, kitfwa nou demann noumem: ‘Eski samem ki apel lavi, nek viv 70 ouswa 80 an?’